Ako vieme, od konca druhej svetovej vojny uplynulo 80 rokov. Predstavitelia štátu, politických strán, ale aj súkromné osoby si túto udalosť boli z pietnych, reklamných, politických ba aj osobných dôvodov uctiť pri pamätníkoch, na pietnych miestach prípadne na rôznych akciách organizovaných k tomuto výročiu.
Náš premiér, Róbert Fico sa rozhodol prijať pozvanie na miesto najaktuálnejšie na slávnostnú vojenskú prehliadku do Moskvy. Veď to boli práve obyvatelia Ruska (vtedy SSSR) a vojska Červenej armády kto smrťou civilného obyvateľstva a padlými vojakmi za víťazstvo zaplatil najvyššiu daň. Viem. Dnes, po osemdesiatich rokoch sa v Európe nepočítajú straty. Dnes sa prepisujú dejiny a najväčší hrdinovia sú tí, čo sa do bojov zapojili tri roky od ich začiatku. Zapojili sa hneď, keď bolo jasné ktorá strana zvíťazí.
Nebudem sa zaoberať históriou. Nebudem rozoberať chrapúnstvo a výroky predstaviteľov spriatelených štátov voči predsedovi vlády suverénneho štátu. Mňa zaujal postoj našich politikov, špeciálne členov vlády a niektorých predsedov politických strán. Opozičníci otvorene odsúdili stretnutie predsedu vlády Slovenskej republiky s prezidentom Ruskej federácie. Koaličníci nemali toľko drzosti ani odvahy, ale svoj nesúhlas vyslovili síce opatrnejšie, ale tiež. Vraj Fico nereprezentoval štát, nereprezentoval vládu, vraj išiel ako predseda strany, prípadne ako súkromná osoba, vraj nebol nikým poverený a podobne. Dokonca aj prezident Pellegrini sa vyjadril ako v hmlovom ráne, len aby si týmto aktom nezašpinil aureolou.
Je fakt, že Róbert Fico neletel do Moskvy pravidelnou leteckou linkou. Je fakt, že letel štátnym špeciálom určeným práve pre takéto príležitosti. Ak porušil zákon mal by byť generálnym prokurátorom, prípadne sudcom Najvyššieho súdu obžalovaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ak sa to nestane, návšteva nášho premiéra bola oficiálna a bodka.
Iný pohľad. Ak by sa Róbertovi Ficovi počas letu, alebo rokovaní s inými štátnikmi, prípadne počas pobytu stala fatálna príhoda bola by táto skutočnosť posudzovaná ako nehoda občana cudzieho štátu, ako nehoda predsedu politickej strany, prípadne predsedu politickej strany? Som presvedčený, že by ju každý chápal ako udalosť predsedu vlády Slovenskej republiky so všetkými dôsledkami.
Úvahy o práve na súkromný život ktoréhokoľvek úradníka štátu chráneného zákonom a 24 hodín sedem dní v týždni aj „ochrankou“, je nezmysel za ktorý sa skrývajú nedovzdelaní nevedkovia, lebo aj v tomto prípade platí to isté ako stav čiastočne tehotnej ženy.
A ešte na jeden fakt musím upozorniť. Každý člen vlády, čo hlboko nesúhlasí nie len s touto cestou predsedu, ale s akýmkoľvek jeho nariadením by mal „ v rámci svojej dôstojnosti a osobnej integrity“ okamžite podať demisiu a takúto vládu opustiť. A naopak, predseda vlády by mal v záujme úspešného presadzovanie politiky ktorú občanom sľuboval, dotyčného člena svojho kabinetu okamžite vymeniť. Sú známi – stačí konať a od koaličného partnera žiadať náhradu.
.jpg)
