Vírus slintačky a krívačky (SLAK) patrí medzi najviac nákazlivé ochorenia postihujúce kopytníky. Jeho výskyt môže spôsobiť značné ekonomické škody, čo potvrdili aj nedávne udalosti v Európe. Mimoriadnu pozornosť si v posledných rokoch získal sérotyp SAT2, konkrétne jeho topotyp XIV, ktorý sa od roku 2022 rozšíril z východnej Afriky až do strednej Európy.
1991 – Prvý výskyt SAT2/XIV v Etiópii
Topotyp SAT2/XIV bol prvýkrát identifikovaný v Etiópii v roku 1991. Následne ostával obmedzený na región východnej Afriky a dlhé roky sa nevyskytoval mimo tohto priestoru.
2022 – 2023: Reaktivácia a šírenie smerom na sever
Medzi májom 2022 a januárom 2023 bol topotyp SAT2/XIV opäť potvrdený v Etiópii. V decembri 2022 sa objavil v Iraku u byvolov, čo predstavovalo prvý známy výskyt tohto topotypu mimo Afriky. Následne bol hlásený v januári 2023 aj v Bahrajne, Jordánsku a Ománe, čo potvrdilo jeho schopnosť rýchleho šírenia v západnej Ázii.
Marec – December 2023: Prípady v Turecku
V marci 2023 boli prípady SAT2/XIV zaznamenané vo východnom Turecku (Anatólia), neskôr aj v centrálnej časti krajiny a na juhu (provincia Adana). V decembri 2024 nasledoval nový výskyt už bližšie k západným oblastiam. Genetické analýzy potvrdili zhodu s kmeňom z Etiópie a Iraku.
Január 2025: Nemecko
Dňa 10. januára 2025 Nemecko oznámilo prvý výskyt SLAK po takmer 40 rokoch. Ochorenie sa vyskytlo vo východonemeckej oblasti Brandenburg u vodných byvolov. Sekvenovanie potvrdilo, že ide o topotyp SAT2/XIV, geneticky príbuzný kmeňom z Turecka (12/2024) a Iraku (12/2022).
Marec 2025: Maďarsko a Slovensko
V marci 2025 bol potvrdený výskyt SLAK v Maďarsku (Kisbajcs, severozápad) a Slovensku. Tieto prípady sa odohrali len niekoľko dní po sebe a v tesnej geografickej blízkosti.
Hoci genetická analýza týchto kmeňov ešte nebola oficiálne zverejnená, na základe časovej a priestorovej súvislosti existuje vysoká pravdepodobnosť, že ide opäť o šírenie SAT2/XIV. Na oficiálne potvrdenie či vyvrátenie tejto hypotézy sa však stále čaká.
Topotyp SAT2/XIV prešiel za menej než tri roky z regiónu východnej Afriky až do centrálnej Európy. Táto cesta ukazuje nielen na globálne riziká spojené s pohybom zvierat, ale aj na potrebu rýchlej diagnostiky, medzinárodnej spolupráce a preventívnych opatrení. Potvrdenie jeho prítomnosti v Maďarsku a Slovensku by znamenalo ďalší významný posun v geografickom rozšírení tohto nebezpečného vírusu.
.jpg)
