Výskyt slintačky a krívačky v Maďarsku 7. marca mal byť vážnym varovaním aj pre Slovensko. Prípad sa objavil len niekoľko stoviek metrov od slovenskej hranice. Napriek tomu krajina nezaviedla žiadne preventívne opatrenia, a len o dva týždne neskôr – 21. marca – sa choroba potvrdila na troch slovenských farmách.
Zatiaľ čo v pohraničí narastal biologický problém, vo verejnom priestore rezonovali predovšetkým oslavy Medzinárodného dňa žien (MDŽ).
Časové súvislosti a otázky reakcie
Maďarské úrady potvrdili výskyt ochorenia na farme v obci Kisbajcs, neďaleko Komárna. Podľa dostupných informácií bol prípad izolovaný a ďalšie farmy v okolí testované s negatívnym výsledkom. Napriek tomu sa experti zhodujú, že lokalizovaný prípad v takejto blízkosti hraníc si zasluhuje aspoň základné preventívne opatrenia – napríklad monitoring pohybu zvierat či zvýšenú dezinfekciu.
Na Slovensku však v tom čase neprišlo k žiadnym viditeľným krokom. Štátna veterinárna správa sa k veci nevyjadrovala, politickí predstavitelia sa venovali iným témam.
Oslavy MDŽ a informačné vákuum
Od 7. do 10. marca sa na celom Slovensku konali verejné a mediálne podujatia súvisiace s MDŽ. Politici navštevovali kultúrne domy, rozdávali kvety a vystupovali v médiách.
Prípad z Maďarska pritom nezaznel vo verejnej debate ani ako preventívne upozornenie. Niektorí poľnohospodári v regióne tvrdia, že o výskyte v Kisbajcsi sa dozvedeli až po medializácii slovenských prípadov, čo značí na vážne komunikačné zlyhanie.
Európsky rámec: mohla SR konať samostatne?
Maďarsko výskyt nahlásilo Európskej komisii, ktorá zaradila postihnutú oblasť medzi ohniská pod kontrolou. V rámci právnych rámcov EÚ neexistuje povinnosť pre susedné krajiny okamžite konať, pokiaľ nie je dôkaz o šírení cez hranice.
Napriek tomu viacerí odborníci upozorňujú, že členský štát môže preventívne konať aj nad rámec európskych pokynov, najmä ak ide o ochranu vlastného hospodárstva. V tomto prípade sa Slovensko rozhodlo spoliehať na oficiálne správy a pasívne sledovať situáciu.
Rozbiehajúci sa účet
Odhady hovoria o ekonomických stratách vo výške stoviek tisíc eur, a to len v prvej fáze.
Dlhodobejšie následky môžu zahŕňať:
-
pokles dôvery v export zo Slovenska,
-
obmedzenia pri pohybe zvierat v rámci EÚ,
-
vyššie náklady pre farmárov na prevenciu a náhradu výpadkov.
Záver: Drahé dni mlčania
Slovensko malo k dispozícii najmenej 14 dní na preventívne kroky, ktoré síce nemuseli chorobe úplne zabrániť, no mohli spomaliť jej šírenie alebo minimalizovať škody. Neistota, pasivita a informačné ticho však vytvorili priestor, v ktorom sa vírus bez povšimnutia dostal cez hranice.
Dnes už vieme, že ticho niekedy bolí viac než panika.
.jpg)
