Ak je všetko zlé, aj na niečo dobré – tak to dobré je, že sa vďaka tomu momentálnemu humbugu občania Slovenska dozvedeli, že Slovenské literárne centrum (SLC) existuje J A že ho najnovšie vedie poverený riaditeľ, ktorý je zárukou, že ich peniaze sa tu budú používať výhradne v záujme všetkých a nielen zopár záujmových skupiniek. A teraz stručne k tomu najnovšiemu (a nevyhnutne dočasnému) zlému:
„Bossing pani Podrackej“
Za prvé štyri týždne v kresle povereného riaditeľa som sa len rozhliadal a oboznamoval s fungovaním SLC. Takže som sa pýtal a s prekvapením som zistil, že moji podriadení nie sú zvyknutí na to, aby sa niekomu zodpovedali a sú z toho nervózni. Môj predchodca, pán Sibyla sa totiž o každodenný chod SLC nestaral, robil politiku (a to aj zákerným udávaním pán Rostasa) a prezentoval sa na verejnosti vulgárne (prípad Nasťa Kuzminová). Jeho nečinnosť došla tak ďaleko, že vďaka nej prišlo SLC o 300 000 (slovom TRISTO TISÍC !!!) eur.
Mojimi otázkami na ich činnosť viacerí zamestnanci znervózneli a skúšali výkaz o svojej činnosti odďaľovať. Ale ja nezabúdam, že som o niečo žiadal, takže naveľa predsa len podali aspoň zhruba odpočet svojej doterajšej práce. A keďže som takmer polstoročie naplno v knižnej tvorbe a mám bohaté skúsenosti z prezentáciou slovenskej literatúry v zahraničí, čoskoro som zistil, že mi niektorí klamú, respektíve fabulujú evidentne falošný obraz svojej činnosti.
Ale najväčší problém nastal, keď som narazil na „žabu na prameni“, pani Podrackú (ktorú poznám od 80-tych rokov a práve preto ma jej praktiky prekvapili). Zistil som, že zo 4 publikácií, ktoré mala tento rok ZÁVäZNE dodať, nedodá hneď polovinu, teda DVE?! V Kontrakte s Ministerstvom kultúry SR sú totiž taxatívne vymenované konkrétne tituly. A ten zoznam tam dodala ONA sama! Keď som sa na ten rozpor medzi záväznými plánmi a jej neschopnosťou ich plniť pýtal, prišla s tézou, že ona má predsa už rozrobené dva INÉ tituly. Ani jeden nezodpovedá oprávneniu k podpore zo strany SLC. Zato oba sú z dielne jej „kamošov“.
Prvý „náhradný“ titul je básnická zbierka?! Viete koľko veršotepcov máme na Slovensku bez šance vydať ich dielka, pretože poézia sa jednoducho nečíta? Prečo, keď už, máme vydávať len túto jednu zbierku? Len zato, že si „boss“ Podracká osobuje „právo“ použiť verejné prostriedky na jej osobné preferencie?!
Druhý titul je 30 rokov stará fakticky autobiografia, ktorá nezaujala ani v čase vydania. Viem o čom hovorím, veď ju mám doma podpísanú od autora…
SLC má vydávať výhradne literárno-vedné publikácie, u ktorých je jasné, že bez našej pomoci by neuzreli svetlo sveta. A NIE osobnú edíciu pani Podrackej.
A vrchol všetkého: pani Podracká sa ma pokúšala podobrotky aj pozlotky presvedčiť, aby som tie dve vydania publikácií jej „kamošov“ schválil protiprávne, keďže v rozpore s nedávno podpísaným Kontraktom. To som odmietol a spustila sa lavína osobných útokov. Spolu s jej nadriadenou spanikárili a vyfabrikovali už dnes verejne známy pamflet. Bolo vopred jasné, že keby spomenuli len fakty, neuspeli by. Tak si privolali na pomoc pána Vadasa, ktorý jej dodnes zdutý na mňa (?!), že ho pán Sibyla oklamal, keď mu sľuboval, že ho počas rodičovskej dovolenky bude zastupovať. A tak vyfabrikovali nižšieuvedené emotívne floskuly opísané z predošlých podobných „vzbúr“ proti príliš náročnému a hlavne neúplatnému nadriadenému.
Tak po porade, mladá pani…
Pri čítaní toho pamfletu skúsenejší pozorovateľ nadobudne neodbytný dojem, že to už niekde čítal. Niet divu je to obvyklá notorická finta zamestnancov voči (podľa nich) príliš náročnému nadriadenému. Zásadne ide o nekonkrétne, obecné floskuly, ktoré sú zámerne mimo vecnej argumentácie a ide o emotívne vyjadrenia, ktoré takéhoto nadriadeného majú čo najviac očierniť. Zažili si to všetci štatutári, ktorí prišli do podobnej inštitúcie po voľbách v roku 2023.
V tomto prípade konkrétne:
• Zavádza chaotické riadenie bez odbornej diskusie a konzultácií = to je absurdné, pretože ja som nič do napísania tohto Listu nezavádzal, len som sa snažil dopátrať, ako SLC funguje a hlavne, aké sú tu finančné toky v správe konkrétnych zamestnankýň a zamestnancov, aj tak som sa to podnes úplne nedopátral! Preto vítam mnou vyžiadanú Mimoriadnu kontrolu MK SR.
• zahlcuje zamestnancov nereálnymi požiadavkami a zastrašuje ich disciplinárnymi hrozbami = nemôže byť nič absurdnejšie, než toto tvrdenie, keďže moje hlavné požiadavky doteraz (som vo funkcii len štvrtý týždeň!) boli zistiť skutočný stav v SLC; čo sa týka „disciplinárnych hrozieb“, ak niektorí zamestnanci zavádzajú, alebo výslovne klamú, aké je iné riešenie len ich upozorniť, že sami sebe a celej inštitúcii škodia? Faktom však je, že som zatiaľ žiadne disciplinárne konanie nezačal, okrem „Vytýkacieho listu“, čo bola najmiernejšia forma riešenia toho, že som bol jednou pracovníčkou vo vlastnej pracovni fyzicky napadnutý. Nechcela totiž „progresívne“ počuť ako to s programom, ktorý má na starosti, skutočne je. „Progresívcov“ fakty rozčuľujú, pretože im spochybňujú inštrukcie vyfabrikované našou dezinformačnou a manipulatívnou žltou tlačou (SME-čka, týždeň konšpirácií, hoaxové aktuality a denník N-ádor).
• zasahuje do už rozbehnutých projektov a ruší platné zmluvy bez jasného odôvodnenia = ďalšia čistá lož, veď som žiadnu zmluvu nezrušil (!), len som odmietol porušiť záväzný edičný plán uvedený v Kontrakte s MK SR, pričom tento edičný plán tam bol vložený týmito „protestujúcimi“ ešte pred mojím príchodom; trvám len na tom, že nebudem konať protiprávne, čo je zrejme praktika, ktorú si niektorí v SLC navykli za predošlého riaditeľa Sibylu, ktorý nič nekontroloval a ponechával ich na svojvoľné narábanie s finančnými prostriedkami občanov SR; viď kauza Podracká.
• ignoruje kontinuitu práce napriek existujúcim záväzkom a vyplateným honorárom = to je len rozvedená, fakticky redundandná, floskula, ktorá má zakryť už vyššiuvedený problém, kedy som bol až emotívnymi výlevmi pani Podrackej vydieraný, aby som protiprávne porušil Kontrakt.
• mení rozhodnutia zo dňa na deň bez vysvetlenia = toto už je naozaj fraška, lebo ja som žiadne vážnejšie rozhodnutie do napísania tohto Listu nezavádzal; no a vzhľadom k môjmu veku a životným skúsenostiam, ako aj vyššej znalosti problematiky, než všetci „protestéri“ dokopy, viem svoje kroky vždy vysvetliť hlavne logicky, čo naráža na „emočné“ výlevy poriadenej Podrackej.
• svojimi nekompetentnými a nevhodnými vyjadreniami poškodzuje dobré meno inštitúcie v online priestore = toto už je čistá lož, pretože na online priestor máme vlastnú PR manažérku a je vylúčené, aby ona niečo také „páchala“; opäť ide o zúfalý pokus kopiť očierňovania aj za cenu vyslovene lživých fabulácií.
Čo s rozliatym mliekom?
Je jasné, že pani Podracká podľahla panike, že už nebude môcť svojvoľne nakladať s financiami občanov Slovenska, na takýto pamflet nahovorila svoju nadriadenú, pridal sa zdutý Vadas a pod tlakom nezmyselne nafúknutých emócií sa pridali aj ostatní z falošnej solidarity.
To by sa dalo prejsť s nadhľadom, ale už sa im to vymklo z rúk. „Farebná“ mašinéria sa spustila a okrem manipulatívnej žltej tlače sa šance na útok proti nimi tak nenávidenom Ministerstve kultúry cez SLC chytili aj známe nátlakové skupiny financované zo zahraničia.
A nastal „anafylaktický šok“, čo je taká prehnaná sebaobranná reakcia organizmu, že sa bez účinného zásahu lekárov sám zničí. Situácia sa tým trom a nimi zavádzaným kolegyniam a kolegom už vymkla z rúk. Nafúkla sa, ako balón. A ten skôr, či neskôr spľasne. A keďže som dvojnásobný doktor biológie, aj na tento „anafylaktický šok“ medicínu poznám. Takže viem, že čas všetko vyrieši. Taký malý kolektív je ako rodina. I v rodine búrka vyčistí ovzdušie a aj SLC pod mojím vedením bude napredovať…
P.S. Vzhľadom k vyhrážkam niektorých zamestnancov, že na protest odídu (čo by som u niektorých len privítal), vyzývam tých, kto majú kvalifikáciu a ochotu prispieť k zveľadeniu prezentácie slovenskej literatúry doma i v zahraničí, aby mi poslali svoj Životopis na adresu: gustav.murin@litcentrum.sk. Teším sa na spoluprácu…
.jpg)
.JPG)
.jpg)
