Amerika na prvom mieste – obľúbený slogan amerických prezidentov. Ak je predvolebný, nikoho po voľbách až tak veľmi nepoškodí, ale teraz, pri vláde Trampa sa stal bleskovou realitou. V priebehu niekoľkých dní sa o tvrdej realite mohol presvedčiť aj najzarytejší nepriatel USA.
Tramp plní sľuby dané svojim voličom a nehľadí naľavo, napravo. Latku, ako arabský trhovník, nasadil vysoko. Tak získal priestor na zjednávanie. A treba, po prvých obchodoch priznať, že sa mu darí. Európa je zrelá na vyhladovanie. Erópski, a tým vlastne aj naši politici sú v totálnom hypnotickom spánku. Jediné čo na nich môžeme teraz vidieť, sú otvorené ústa.
Pristavím sa pri jednej z mnohých položiek Trampovho trhu – pri príspevku do spoločnej kasy NATO. Od vzniku spoločenstva zvaného otvorená Európa sme ani v najmenšom nevideli prosperitu ktoréhokoľvek štátu. Dokonca aj z hospodárskych tigrov sa stávajú zoologické mátohy odkázane na štedrosť kŕmiča a tá je stále viacej cielená. Hrdý, tiger musí v klietke zmlúv, nariadení a zákonov chodiť popri plote presne podľa usmernenia a dobrej vôle riaditela záhrady. Keď veľké šelmy poslúchajú, čo si potom môžu dovoliť malí obyvatelia záhrady? Nič. Ani zavrčať. Kladú si otázku – komu vlastne záhrada patrí, ale iba tíško. Odpoveď nečakajú. Podľa toho, ako sa majú, vedia že im nie.
Tramp požaduje 5% Hrubého domáceho produktu od každého štátu, ktorý je vo vraj obrannom zoskupení, začlenený. Hovorím v obrannom, ale ako vidíme, tak pakt dovolil totálne odzbrojiť jeden štát v prospech štátu, ktorý v NATO ani nie je. Slovensko nemá prostriedky ani na obranu jadrových elektrárni a NATO je ticho. Môže byť reč o spoločnej obrane? Vedenie paktu je k takémuto stavu ľahostajné?
Svet je rozdelený a smeruje k ešte väčšiemu rozdeleniu, lebo prosperita staronového lídra, USA je založená na nepretržitých bojoch a bezohľadných ziskoch na všetkých kontinentoch. Boje sa nedajú viesť bez zbraní a zbrane sa nedajú vyrábať bez peňazí. Takže 5% do spoločnej kasy, Amerika zbrane vyrobí a Európa ich kúpi. Zbrane sú spotrebný tovar, ktorý jednak musí mať dobre platenú obsluhu, rýchlo stráca hodnotu a potrebuje sústavnú opateru. Zbrane sú pre každý štát ktorý ich nepredáva niečo ako pásomnica v tele.
Už pri zániku protiváhy NATO, ktorým bol Varšavský pakt, sme do nášho najvyššieho zákona dali klauzulu, že bez súhlasu občanov (referendum) nie je možné do žiadneho vojenského spoločenstva vstúpiť. No nemožné sa stalo možným. Bez referenda! Bez referenda preto, lebo výsledok by bol jasne nesúhlasný. A dnes keď má byť Amerika prvá na úkor všetkých neamerických štátov za cenu cieleného stupňovania vojnového napätia a výroby zbraní, stojí otázka neutrality na stole viacej ako kedykoľvek pred tým.
Cesta je možná. Žolíka v tejto hre o život má otvorená celospoločenská diskusia. Bezpečnosť rozdeleného sveta je možné posilniť územím viójensky neutrálnych štátov. Malé štáty nemajú potenciál na vlastnú obranu, ale majú územie ktoré môže potenciálnych nepriateľov oddeliť. Stačí, aby veľmoci ich neutralitu garantovali. O neutralitu Ukrajiny išlo Rusku od prvého momentu zániku Varšavského paktu. Som presvedčený, že bez tejto garancie nebude možné ukončiť ŠVO a my, Slovenská republika, by sme sa k podmienke pásma vojenskej neutrality mohli aktívne zapojiť. Nepochybujem, že by sme neboli sami, lebo 5% HDP by nebol jediný benefit. Hospodárske problémy nemáme iba my. V rovnakej situácii sú aj iné štáty. Mnohé, už teraz nie sú schopné do NATO vkladať ani tie požadované 2%. A naopak, ak v navýšení štátnšho príspevku podporíme Ameriku, podporíme vojenské napätie. Tým nezvýšime našu bezpečnosť ani opiaď.
Prvý krok by teda mala urobiť naša vláda. V tichosti, za zatvorenými dverami, za prítomnosti odborníkov (vojenských, národohospodárskych, ekonomických) by mala vykonať prieskum uskutočniteľnosti. Ak dospeje ku kladnému výsledku, po následných verejných diskusiách by mala vyhlásiť chýbajúce referendum. Ak sa občania priklonia na stranu neutrality, bude úloha ležať na vláde a schopnostiach diplomatického zboru aby neutralitu v parlamentoch mocností dojednali.
Bez tupého zvýšenie príspevku čo i len o 1% si vláda vykope masový hrob. Veď už teraz, keď je štát na pokraji masívneho zaťaženia obyvateľstva a od obyvateľstva žiada a očakáva porozumenie a trpezlivosť, by si mali hľadať obchod s čo najlacnejšími lopatami ak neuspeje. Viem. Mnohí už majú zabukované letenky, ranče, alebo aspoň dom pri pláži, ale my v každom prípade ostávame a kolektívne nezabúdame.
.jpg)
