Vojna by mala a má dopadnúť na všetkých!

V prvom rade na vojnových štváčov. Tí sa ale skrývajú za nespočetnými „priehradkami“. Preto ten dopad bude oneskorený. Ale nesmie nebyť, nesmie nedopadnúť! Lebo oni sú hlavnými a obvykle jedinými zodpovednými za vznik vojny. Aj keď svoju zodpovednosť sa v hlavách nepozorných snažia nahradiť zodpovednosťou za bezpečnosť národa, štátu, zodpovednosťou za mier. Ale toto je určené len pre nepozorných, pre zadubencov a pre tých, u ktorých politika zvíťazila nad zdravým rozumom.

Ďalším na rade musia byť voliči vojnových štváčov. Lebo sú to oni, kto vojnových štváčov dvíha na oltár spoločnosti, na oltár štátu. A nielen to. V záujme sebauspokojenia, že volili správne a jedine správne, podporujú zvolených svojich zástupcov vo všetkých počinoch. Aj proti ľudskosti, aj proti zdravému rozumu. Avšak vojna musí na nich dopadnúť už pre obyčajnú spravodlivosť.

Ako však oddeliť voličov vojnových štváčov od voličov ostatných? Veď voľby sú tajné. Tak ako požiadať vojnu aby dopadla iba na nich? Veru v modernej spoločnosti milujúcej pravdu, právo, spravodlivosť a demokraciu to nejde. Moderná spoločnosť dokáže aj samotné voľby zrušiť, ak sa ukáže, že voliči volili nesprávne. A netrápi sa tým, že zrušili najvyšší atribút demokracie. Nuž vojna musí dopadnúť na všetkých. A aj dopadne! Ináč to nejde. Žiaľ.

A musí. Lebo ak sa ukáže a zostane to tak, že pre jedných je vojna trpením násilností, stratou a ničením životov, vlastných i blízkych, toho najcennejšieho čo človek má a pre druhých je vojna iba dobrým či veľkým biznisom, dovtedy nenastane poučenie a riziko vojny tu bude stále. A vojny sa budú s väčšou či menšou pravidelnosťou opakovať.

Ale takto to skončiť predsa nesmie! Opäť už pre obyčajnú spravodlivosť. A pre zabezpečenie poučenia!

Preto je nutné zaviesť do správy štátov aj povojnovú legislatívu a povojnové pravidlá. Tí, ktorí prišli o životy si vyrovnajú škody s tými, pre ktorých vojna bola iba biznis. Aby sa postihy vyrovnali. Ako to vykonajú tí, ktorí prišli o životy najbližších rozhodnú oni sami. Lebo aj biznismeni sa rozhodovali sami, nehľadiac na straty na životoch. Za týmto účelom by mal vojnový stav trvať dostatočne dlho aj po skončení vojny. Aby si škody „vyrovnali“ všetci. A vo vojnovom stave to ide rýchlo.

Možno sa niektorému čitateľovi bude zdať, že je to hlúpe. Možno. Ale nezabúdajme všetci, že poučenie z vyvolávania vojny je potrebné, lebo ak sa toto nedostaví, vojna sa vráti.