Včera obyčajný občan, rovnaký ako milióny iných. Hlasno sa k nám prihováral a zapálene sľuboval. Tvrdil, že je pevný, zdravý, liečivý na neduhy a smrteľne jedovatý pre medvede. Uverili sme. Nebolo nás málo. Presvedčil 58 875 veričov. Keď sme ho vyložili na policu k 149 lekvárom boli sme presvedčení, že všetko čo sa v ňom nachádza je zdravé, voňavé a chutné. Položili sme ho tam v nádeji, že bude svoje sľuby plniť štyri roky, že bude pracovitý, že bude usilovne predkladať návrhy zákonov, hlasovať za všetky občanom prospešné zmeny bez ohľadu na tábor z ktorého vzišli, že zo sľubov neurobí bohapusté klamstvo. Že bude brániť zem, vodu aj les.
Po roku sme s hrôzou zistili, aké zlé jadro sa pod peknou zelenou šupkou skrývalo. Netrvalo dlho a lekvár spyšnel. Polica mu dodala sebavedomie a začal sa vydúvať. Túži byť stáť viacej vpredu a stále vyššie. Namiesto vône začal zapáchať. Pokazil aj dva susedné lekváry. Zdúvajú sa a čo je horšie, nákaza pokračuje. Už zmršili ďalšie štyri. Teraz hrozí, že svojou rozpínavosťou zhodia nie len policu, ale keď prasknú zhodia celý regál a my budeme musieť nie len vyčistiť špajzu, ale postaviť fungl nový regál pre fungl nové lekváry.
Jasne, že týchto sedem nechutných plodov už nikdy na žiadnu policu nevyložíme. Isté však je, že škoda bude veľká a poučenie drahé.