Za 35 rokov budovania blahobytu sme sa prepadli z jednej z najvýkonnejších a uznávaných ekonomík sveta na dno ku dnu padajúcej EU.
Čisté, vymaľované nemocnice a polikliniky plné zdravotných sestier, pomocného personálu a lekárov v každom okresnom meste. Funkčný systém nemocníc od nemocníc 1. typu po koncové fakultné nemocnice. V nemocniciach kuchyne, práčovne, výdajne ošatenia pre personál, lekárne…So zmenami po roku 1989 sa menilo aj zdravotníctvo. Výsledok po 35 rokoch reforiem, optimalizácie siete, stratifikácie… pod heslom všetko pre pacienta vidíme a zažívame v každodennom živote. Vinníkmi jeho obrovskej finančnej, organizačnej, odbornej, morálnej a legislatívnej krízy sú všetky vlády od roku 1989 po dnes. Neprebral sa žiadny zabehnutý a osvedčený systém zo zahraničia, ale začalo sa experimentovať. Čo minister, to nový experiment. Hneď prvá vláda začala s experimentom zavedenia nemeckého ambulantného bodovníka /Zoznam zdravotných výkonov/ , no miesto bodu 1 DM bol stanovený na 20 halierov. Mizéria mohla začať a aj pokračovala zavedením tzv. lôžkodňa- všetky služby a výkony v jeho cene. Priemerná cena lôžka v čase jeho vykazovania bola 700 Sk na deň. Neskôr znovu vykazovanie výkonov podľa Zoznamu zdravotných výkonov. Tieto som po pár rokoch nášho úspešného drancovania zdravotníctva porovnal s cenami v bývalom východnom Nemecku. Vyoperovanie žlčníka klasickým spôsobom u nich 3302 e., vyoperovanie zapáleného prívesku slepého čreva 1672 e. U nás 560 Sk a 340 Sk. Neskôr sa zaviedlo sa objednávanie určitého počtu hospitalizácií na mesiac a cena za každého pacienta bola fixná bez ohľadu na dg., výkon, liečbu, dĺžku hospitalizácie a väčšinou aj spotrebovaný materiál . Na chirurgickom oddelení vo fakultnej nemocnici to bolo 16 000 Sk. Z týchto cien sa spolu s platmi a základnými prevádzkovými nákladmi vypočítali ročné náklady nemocnice a tie nemocnica dostala. Ako vždy skončila v dlhu. Neplatilo a neplatí sa do sociálnej poisťovne, štát dlhoročne neplatil za svojich poistencov, s 6.4 perc. HDP , ktoré odvádza do zdravotníctva je na chvoste krajín EU. Dodnes v nemocniciach nevieme ceny výkonov. Austrálsky model DRG stále zavedený nebol. Diví sa niekto ako dopadli pri takomto financovaní nemocnice? Dnes nie je situácia oveľa lepšia. Jednotná platba za hospitalizáciu nie je systém. Je to len možnosť vybaviť si ju po známosti bez ohľadu na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Najdrahší sú pacienti s ťažkými akútnymi ochoreniami. Platba za ich liečbu mnohonásobne prekračuje jednotnú platbu za hospitalizáciu. Preto títo pacienti v drvivej väčšine končia v štátnych nemocniciach. Súkromné si vyberajú hrozienka..Pred nedávnom sa porovnávalo naše zdravotníctvo s dánskym modelom, ktorý ev. chcelo prebrať. Výsledok- na také zdravotníctvo nemáme peniaze. V rámci reforiem sa v nemocniciach všetko, čo prinášalo zisk začalo privatizovať. Laboratóriá, lekárne, róntgeny, časti oddelení, zásobovanie zdravotníckym materiálom, nákupy techniky cez rôzne firmy… Neskôr vznikali v nemocniciach privátne CT, magnetické rezonancie. Je patologické, keď v univerzitnej koncovej nemocnici sú súkromné lekárne, súkromná magnetická rezonancia, materiál sa odváža do súkromných laboratórií. Rovnako patologické je, keď súkromná spoločnosť vlastní nemocnice, polikliniky, sieť lekární, vyrába lieky a má vlastnú poisťovňu. Štát rezignoval a zlyhal. Nemocnice hodil na krk VUC, tieto ich pre finančnú podvyživenosť prenajímajú, alebo idú do predaja. Takto ako huby po daždi vznikajú súkromné nemocnice. Nič proti súkromným nemocniciam, ale štát musí zdravotníctvo riadiť, určiť presné pravidlá pôsobnosti takejto nemocnice. Podľa rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti ju zaradiť do systému nemocníc- máme ho? Štátna poisťovňa po kontrole rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti uzavrieť buď štandardnú /verejne dostupnú/ zmluvu, buď čiastočnú alebo nemocnicu nezazmluvniť. Taktiež spolu s garantom zdravotníckej starostlivosti urobiť poriadok so súkromnými centrami. Kontrola potreby, kvality, jednotné podmienky zazmluvnenia, prehľadné financovanie. Zazmluvnené súkromné centrá musia mať istotu, že zmluva môže byť zrušená len pre závažné porušenia zdravotnej starostlivosti a nie z rozmaru poisťovne. V podobnom chaose pracujú ambulantní špecialisti a všeobecní lekári. Ambulantná starostilosť je základným pilierom fungovania zdravotníctva. Žiaľ, venuje sa jej len minimálna pozornosť. Pritom väčšina ambulantných lekárov je v preddôchodkovom a dôchodkovom veku a nástupcov nie je. Mladá generácia lekárov radšej sedí v nemocniciach a o samostatnú prácu v ambulancii nemá záujem. Pracovať dôchodcov v drvivej väčšine nútia nízke dôchodky a tak sú nútení pracovať pokiaľ budú vládať. Väčšina ambulancií je bez systému rozhádzaná po panelákoch, obchodných centrách. Špecialisti pracujú cez bodové ohodnotenie svojich výkonov podľa Zoznamu zdravotných výkonov. Výkon je základným stavebným kameňom v zdravotníckej činnosti. Cenu výkonu tvorí spotrebovaný zdravotnícky materiál, použité liečivá, mzdové náklady, náklady na energiu, nájomné, výkony spojov, poštovné, upratovanie, vodné a stočné, bežná údržba, všetky služby nemateriálovej povahy a odpisy. Výška bodu je roky prakticky nehybná, napriek zdražovaniu všetkých položiek tvoriacich cenu výkonu. Každá z poisťovní má cenu bodu inú, Dôvera najnižšiu. VŠZP 0,0268 e. Pri tejto cene bodu dostáva ambulantný internista za predoperačné vyšetrenie /1050 b./ 28,14 e. , za kompletné interné vyšetrenie /1075 b./ 28,81. Viac sa platí za vyšetrenie škrečka u veterinára… Za túto sumu by sa tí, čo chodia mudrovať do médií o zdravotníctve ani nezdvihli zo stoličky. Nie je to tak dávno, keď si poisťovne objednávali na mesiac určitý počet výkonov a keď ich špecialista splnil, mohol pracovať zadarmo. Z vykázaných výkonov im poisťovne časť vyškrtnú a nepreplatia. Protestovať sa nedá, prípadné zrušenie zmluvy poisťovňou znamená ekonomickú smrť ambulancie. Všeobecní lekári sú odmeňovaní podľa kapitácie. Čím viac hláv más zaregistrovaných, tým viac peňazí dostaneš, bez ohľadu čo robíš a ako robíš. Pre poisťovne jednoduché a výhodné, otázna je kvalita a rozsah poskytovanej starostlivosti. poskytovanej starostlivosti. V dôsledku chaosu nie je jasné, kto vlastne slovenské zdravotníctvo organizačne a odborne riadi. Osobne si myslím, že Ministerstvo zdravotníctva nie. A to už nehovorím o úplne zbytočnom Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý treba zrušiť. Vo svete obdobu nemá a funkčné Ministerstvo zdravotníctva tento úrad nepotrebuje. Okrem toho jeho zrušením sa uvoľni dosť lekárov pre napr. mamutiu vojenskú nemocnicu ,ktorá sa za zvuku fanfár stavia. Z medicínskeho hľadiska mi nie je jasné prečo v meste, kde je funkčná Fakultná nemocnica. To si budú konkurovať, kradnúť personál a pacientov? Čo sa pacientov týka, vojenská nemocnica môže, ale nemusí poskytovať zdravotnú starostlivosť civilom. Podľa informácií sa pri Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici buduje privátna nemocnica. Chápal by som dostavbu a zväčšenie priestorov FN, ale prečo súkromná? Otázok a problémov v zdravotníctve je veľmi veľmi veľa . Nie je to len o 60 e k platom nemocničných lekárov.
.jpg)
.JPG)
