Stalo sa na jednom mieste. Gazdovi sa odviazal somár a zašiel na susedovo pole. Požral tam kapustu aj ďalšie plodiny ochutnal.
Druhý sused, keď to zbadal, sa rozhneval a povedal: áno? No keď ty takto, tak aj ja. A odviazal svojho koňa a pustil ho na pole susedovo. Koník si pochutnal na plodinách susedovej záhrady a spôsobil aj ďalšie menšie škody.
No keď toto zbadal prvý sused, spenila sa v ňom krv a povedal si: Keď ty tak, tak aj ja! A vyhnal na susedovu záhradu všetko svoje zvieratstvo a hydinu. To skonzumovalo či zničilo takmer všetku úrodu.
No druhému susedovi nebolo viac treba. Urobil to isté a čo ešte nebolo skonzumované či zničené, to dôkladne pokosil a spálil, aby nezostalo nič.
No ale to už bolo priveľa na prvého. Rozhodol sa vybudovať pevný plot od suseda, aby viac do jeho záhrady druhý nevkročil. Takto? Hovorí si druhý. Tak ja postavím plot ešte vyšší, aby sused cezeň ani nevidel!
No toto? Tak ty takto? Hnevá sa prvý. Tak tu máš aspoň odpadky, ktoré sa cez plot dajú prehodiť. Ha, tak ti treba. Teda aj ten vysoký plot, bolo nakoniec málo. Bolo nutné „nasadiť“ mínové polia okolo plotov, aby sa druhý sused k plotu nemohol ani priblížiť.
Ale ani to neupokojilo strany sporu. Lebo mína občas vybuchla a podozrenie a hnev skončili na druhej strane. Bolo treba chrániť svoje práva ešte lepšie. A bol tu poruke skvelý nápad.
Zakážem svojej rodine hovoriť rovnakou rečou ako susedova rodina a budeme sa dorozumievať rečou inou! Wau! Druhý sused hovorí: a my sa budeme dorozumievať rečou „novou“, aby nám susedove deti nerozumeli, keby sme ostali pri našej pôvodnej, spoločnej reči. Wau!
Vďaka! Vďaka jazykovedným ústavom, ktoré vytváraním jedinečných rečí dôkladne odlišných od všetkých ostatných, vytvárajú základ pre budovanie nielen plotov, ale neprekonateľných múrov. Múrov medzi ľuďmi.
– múrov, ktoré nedovoľujú ľuďom sa dorozumieť,
– múrov o ktoré je možné pevne opierať ľudskú odlišnosť jedných od druhých,
– múrov, opierajúc sa o ktoré je možné nahnať ľudí do nepriateľstva, do vojny, do vzájomného bezdôvodného zabíjania sa, vraždenia.
To je ono! Sme zachránení! Tešili sa obaja susedia a tlieskali svojim vlastným nápadom.
Obďaleč tohto diania sedeli dvaja diabli, starý a mladý, a pozorovali dianie. Mladý diabol hovorí starému: toľká nenávisť, toľké nepriateľstvo, čím ďalej tým hlbšie zakoreňujúce. Ako si to dokázal?
Starý diabol hovorí: Ja? Ja som iba odviazal somára.
PS: pri písaní blogu som si pomohol aj námetom v kázni jedného láskavého kňaza.
Blog uverejnený aj na pravdablog.sk