V dnešnej dobe chaosu, keď už mnohí ani nevedia, čím, alebo kým vlastne sú, je potrebné vrátiť sa k zdravým základom a pevne sa o ne oprieť. A tieto základy nie sú iné, ako duchovné, pretože muži i ženy sú v prvom rade duchovné bytosti. Iba znalosť týchto základov môže poskytnúť pravú oporu našej osobnosti, ktorá sa potom môže na nich začať rozvíjať pravým spôsobom.
Kto teda sú v skutočnosti muži a ženy a ako vôbec došlo k tomuto rozdeleniu?
Našou pravou domovinou sú duchovné rajské záhrady, kde sme kedysi žili úplne nevedomí. Prejavili sme však túžbu po nadobudnutí duchovného sebauvedomenia a plnej zrelosti osobnosti. To ale bolo možné dosiahnuť jedine tak, že zostúpime do hmotnosti, aby sme sa tam učili a dozrievali. A aby sme sa raz, ako plne zrelí, mohli vrátiť naspäť do svojej rajskej duchovnej domoviny.
V našom pôvodnom, úplne nezrelom stave, sme neboli ani mužmi, ani ženami. Boli sme len duchovnými iskrami. Až náš vstup do hmotnosti pred nás postavil nutnosť voľby medzi dvomi alternatívami. Medzi dvomi druhmi činnosti. Medzi tým, či chce duchovná iskra v hmotnom stvorení pôsobiť aktívne a prierazne, alebo radšej jemnejšie a nežnejšie.
Toto naše úplne prvé slobodné rozhodnutie z nás urobilo mužov, alebo ženy. Mužov, ktorí sa rozhodli pre aktívny a hrubší druh pôsobenia, a ženy, ktoré sa rozhodli pre jemnejší a nežnejší druh pôsobenia. A toto prvotné rozhodnutie, viazané na druh činnosti, sa stalo záväzné na celé naše bytie. Stalo sa pre nás záväzné navždy!
Aký to na nás malo dosah a čo to pre nás znamenalo?
Z vyšších a jemnejších úrovní stvorenia sme sa už ako muži a ženy blížili k zemi, aby sme sa na nej fyzicky narodili, a aby sme na nej fyzicky pôsobili.
Muži na svojej ceste z jemnejších sfér smerom k zemi postupne prichádzali o to jemnejšie a nežnejšie z týchto sfér, pretože sa rozhodli pre hrubšie pôsobenie. Boli to oni, ktorí museli pretvárať a formovať vonkajšie materiálne pomery tak, aby ľuďom vyhovovali, a aby v nich boli schopní prežiť. Preto sú fyzické telá mužov hrubšie a pevnejšie stavané. Jednoducho povedané, muži sú fyzicky i psychicky uspôsobení na efektívne pretváranie a formovanie vonkajších materiálnych pomerov.
U žien to ale bolo inak, pretože ich rozhodnutím pre jemnejší a nežnejší druh pôsobenia, si ich osobnosť i po príchode na zem dokázala udržať veľa toho jemného a vznešeného, pochádzajúceho z vyšších a jemnejších sfér stvorenia. Týmto spôsobom sa žena stala prostredníčkou spojenia medzi hmotnosťou zeme a Výšinami stvorenia, pretože dokázala prijímať energie, žiarenia a inšpirácie, ktoré muži kvôli svojej hrubšej podstate prijímať nemohli.
Žena je v skutočnosti nástrojom Stvoriteľa, prostredníctvom ktorého mala zem zostať v spojení so Svetlom. Jemnejšia ženská bytosť dokáže prijímať žiarenia a podnety z jemnejších úrovní stvorenia a vyžarovaním svojej osobnosti i svojim jednaním ich sprostredkovávať hrubšej, mužskej časti populácie. Toto je najdôležitejším poslaním ženy! Má byť mostom, spájajúcim zem zo Svetlom!
Každý skutočný muž vníma ženu ako bytosť, ktorú je treba chrániť, pretože v sebe nesie poklad, ktorý on sám kvôli svojej hrubšej podstate už nemá. Je to poklad spojenia so Svetlom skrze jej jemnejšiu osobnosť.
Ale pozor! Všetko funguje takýmto správnym spôsobom len vtedy, keď žena usiluje k Svetlu. Keď sa snaží o čistotu a napĺňanie Vôle Stvoriteľa.
U materialistickej ženy to neplatí, pretože je zameraná iba na materiálne potreby, čím to vyššie, jemnejšie a vznešenejšie v nej odsúva na vedľajšiu koľaj. Tým zavrhuje poklad spojenia s Výšinami a spreneveruje sa svojmu najdôležitejšiemu duchovnému poslaniu. Nezachytáva sily, energie a inšpirácie z Výšin a nevyžaruje ich do svojho okolia. Tým odpája mužov i celý pozemský svet od Svetla.
A tam, kde chýba Svetlo, sa začne šíriť temnota! Preto je naša zem plná zla a temna. Preto to ide stále hlbšie a pád nedokáže nič zastaviť. Ani vzdelanie, ani peniaze, ani moc, ani vojenská sila. Všetko sa rúti do záhuby, pretože väčšina žien neplní svoje základné poslanie. Pretože neusilujú k Svetlu, k Stvoriteľovi a k duchovným hodnotám. Pretože v sebe zasypali dar možnosti spojenia s Výšinami a najvzácnejšiu schopnosť svojej bytosti privádzať Svetlo, šíriť ho okolo seba, a týmto spôsobom všetko smerovať nahor.
Ďalšou vecou, ktorá zabíja v ženách to najvzácnejšie, čo sa v nich nachádza je nesprávne, rozumové pochopenie emancipácie a vzájomnej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.
Skrivené rozumové chápanie nášho sveta považuje mužský, aktívny druh pôsobenia za dominantný a emancipáciu vidí v tom, že sa ženám má dať príležitosť vyrovnať sa vo všetkom mužom. Je to ale nezmysel, ktorý môže vyprodukovať iba chorý, rozumový mozog bez citu a bez schopností vnímania vecí takých, aké v skutočnosti sú.
Snahy, aby sa ženy vyrovnali mužom sú ich ponižovanie, pretože považujú jemnejší a nežnejší prístup k životu za menejcenný. Ale to tak vôbec nie je, pretože ženský druh pôsobenia je rovnocenný mužskému! V žiadnom prípade nie je menejcenný! Je iba iný, ale rovnako potrebný!
Správne chápanie emancipácie spočíva v tom, že tieto dva druhy pôsobenia budú vnímané vo svojej rozdielnosti ako úplne rovnocenné. Muž má byť aktívnym, prierazným mužom, a žena má byť jemnou, nežnou ženou. Iba takýmto spôsobom môžu a majú vytvoriť harmóniu.
Žena má usilovať o čistotu a Svetlo. Skrze svoje spojenie so Svetlom Stvoriteľa má šíriť svojou bytosťou, svojim zjavom i svojim prístupom k životu všade okolo seba Svetlo. Má všetko robiť čistejším, lepším, krajším, ušľachtilejším a svetlejším. Každého muža, alebo každé dieťa, ktoré takúto ženu stretne.
A muži majú to čisté, ušľachtilé, dobré, krásne a svetlé vtláčať svojim aktívnym pôsobením do vonkajších pomerov nášho sveta. Takto majú muži a ženy vzájomne spolu pôsobiť. V úcte jedných k druhým a v správnom pochopení a napĺňaní vlastného druhu pôsobenia. Takéto je určenie Stvoriteľa a takýmto spôsobom by všetko na zemi smerovalo k Svetlu, k harmónii a k šťastiu, ako to už dávno malo byť.
.jpg "milan.s.")
.jpg)
.JPG)
