Všetko duchovne najpodstatnejšie v maximálnej stručnosti

Medzi svetom pozemských ľudí a ostatnými úrovňami stvorenia sa rozprestiera obrovská priepasť. Túto priepasť je možné preklenúť iba poznaním nádhery pravého zmyslu ľudského bytia. A zároveň poznaním nesmiernej vážnosti súčasnej doby, ktorá je dobou dávnymi prorokmi predpovedanej očisty a súdu.

Ľudia musia konečne pochopiť, aká maličká je planéta Zem i celý hmotný vesmír oproti ostatným sféram stvorenia. Zem nie je vôbec centrom všetkého diania, ale má vo vývoji ľudských duchov dôležité miesto, pretože za účelom duchovného vývoja na ňu vstupujú svojim narodením a často sa na ňu vracajú v opakovaní svojich životov.

Avšak Zem je len nepatrná časť veľkých svetov, vytvárajúcich priestor pre školu dozrievania nezrelých ľudských duchov, ktorých cieľom je nadobudnutie zrelosti a dosiahnutie svojho domova – duchovnej ríše, pretože náš skutočný domov sa nachádza vysoko nad pozemskou hmotnosťou.

A táto veľká hmotná škola života sa priblížila k rozhodujúcemu bodu zlomu! Je ním očista a súd nad ľudstvom, ktoré ukážu, nakoľko úspešnými študentami sme boli v škole života.

V prvom rade by už mal úplne každý človek vedieť, aký je vlastne zmysel jeho bytia. My sme ľudskí duchovia a pochádzame z duchovnej ríše. Odtiaľ sme kedysi ako nezrelé deti vstúpili do hmotnosti, aby sme v nej duchovne dozrievali a potom sa, ako zrelé vedomé osobnosti, vrátili späť do duchovnej ríše.

Naše zrenie v hmotnosti je možné pripodobniť ku škole. Najprv je to základná a stredná škola.

Ako úplne nezrelí sa narodíme na zemi do svojho prvého pozemského života. Prostredníctvom rozhodovania sa pre dobré alebo zlé, a prežívaním dôsledkov, ktoré nám to prináša, duchovne dozrievame. Tieto dôsledky sú naša karma.

Keď zomrieme a odchádzame akoby na prázdniny, ide s nami aj naša karma a my sme jej podrobení na takzvanom druhom svete.

Potom sa znova narodíme do druhého ročníka základnej školy a zase odchádzame na prázdniny na druhý svet. Naša karma nás nasleduje a učí nás, že keď robíme dobro, prichádza k nám dobro a keď robíme zlo, zasahuje nás zlo.

Aby ale nedošlo k falošnému obrazu je treba podotknúť, že skutočné časové vzťahy medzi absolvovaním jednotlivých ročníkov v pozemskej škole života a pobytom duší na „prázdninách“ v jemnejších úrovniach stvorenia sú iné. Náš pozemský život trvá len niekoľko desiatok rokov, avšak náš pobyt na takzvaných „prázdninách“ v záhrobí môže trvať aj niekoľko stoviek rokov.

Po základnej škole nasleduje stredná škola a my sa blížime k maturitnej skúške. No a to je práve to obdobie, ktoré teraz prežívame.

Kto bol dobrým žiakom školy života, stal sa dobrým a čistým človekom. Kto bol zlým žiakom, ten nič nepochopil a stále robí v rôznej miere zlo.

Na maturitnej skúške, ktorá práve prebieha a nazýva sa očistou zeme, budú ľudia rozdelení do dvoch skupín. Na zrelých a nezrelých.

Zrelí, čiže dobrí a čistí, zvládnu maturitnú skúšku a postúpia na vysokú školu. Bude ňou predpovedaná tisícročná ríša pokoja a mieru na zemi, kde budú ľudia dozrievať k plnej duchovnej dokonalosti, aby sa mohli vrátiť do ríše ducha, ako úplne zrelé duchovné osobnosti.

Nezrelí, čiže nedostatočne dobrí a čistí, neprejdú maturitnou skúškou. Nebudú ešte úplne stratení, ale budú musieť urobiť reparát. Budú musieť v sťažených podmienkach urýchlene duchovne dozrieť tak, aby dokázali maturitné nároky zvládnuť a kvalifikovať sa do tisícročnej ríše na zemi.

Toto je prostý a jednoduchý obraz toho, čo nás všetkých čaká. Ak máme úspešne prejsť očistou, čiže maturitnou skúškou, musíme sa snažiť o dosiahnutie potrebnej miery dobra, čistoty a cnostného, svetlého života, aby sme mohli úspešne postúpiť do prichádzajúcej vysokej školy života v tisícročnej ríši na zemi.

Na nič iného už v dnešnej dobe niet čas! Všetko ostatné je podružné! Duchovná maturita už klope na dvere!