Snáď všetci to poznáme z rozprávania starých rodičov. V ich mladosti napadol sneh na Martina a vydržal aj do Veľkej noci. V posledných dvoch desaťročiach bol sneh v našich končinách priam sviatkom. Akonáhle sa dalo vybrať sánky, bolo potrebné to využiť, pretože čoskoro príde odmäk. Korčuľovanie na zamrznutom jazere takisto začína patriť skôr do ríše snov. Akosi sa nám otepľuje. Celosvetovo boli vraj roky 2022 a 2023 rekordne teplé.
Presuňme sa k stromom. K našim skvelým súputníkom. Akosi to s nimi ide dole kopcom. Môžme začať pri ovocných stromoch. Myslím, že je čoraz menšia pravdepodobnosť mať v záhrade vysokú úrodu napríklad čerešní, sliviek, marhúľ, broskýň.
Kedy presne to začalo s gaštanmi? Asi na prelome tisícročí začali chorľavieť. Každý strom podľa istej teórie vyjadruje určité energie, vibrácie. Gaštan má podľa toho vyžarovať RADOSŤ. To by sedelo, radosť sa z našich životov začala postupne vyslovene vyparovať.
Potom to prišlo na orech. Takisto orech má pre nás celkom iste svoje dôležité žiarenia, lenže veľmi dôležité sú pre nás aj jeho plody, ktoré nápadne pripomínajú ľudský mozog, rozum. Vlašské orechy sú nepostrádateľnou zložkou výživy, zrejme hlavne v detstve a dospievaní. Takže akosi sa nám v posledných desaťročiach začína v spoločnosti postupne vytrácať zdravý rozum.
Veľmi pekné bolo mať v záhrade v črepníku väčšiu guľu buxusu. Bez postreku zabudnime. Stopercentne ho zožerú húsenice.
Tuja smaragdová bola donedávna nádherná tutovka, nenáročná a žiarivo krásna po celý rok. Tomu je koniec. Zhnedne a zhynie. A ani postrek na to nie je k dispozícii.
Takže ako vidíme, aj matka príroda nám dáva čoraz viac jasne najavo, že niečo s našou civilizáciou nie je v poriadku. Stále častejšie sú ešte k tomu aj živelné pohromy – povodne, hurikány.
Podľa mňa sa prírode sprievodné javy našej civilizácie – mamon, nihilizmus a hedonizmus NEPÁČIA.