Armády všetkých krajín spojte sa!

V Evanjeliu podľa Lukáša, Krstiteľ Ján vojakom na otázku čo majú robiť oni, odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Teda celkom prívetivé, ľudské napomenutie, možno usmernenie, na to že sa prihovára vojakom.

Čo však počujú vojaci dnes, ak položia otázku, čo majú robiť oni, vojaci dnešných dní? Určite ani slovo z Jánovho napomenutia. Zato si vypočujú rozkazy a ubezpečenia, že oni sú záchrancami demokracie, neozbrojených civilistov, že sú osloboditeľmi trpiacich a utláčaných, že sú mierotvorcami a mier nie je možné nastoliť ináč než silou. Silou, ktorej sú oni držiteľmi, predstaviteľmi a vykonávateľmi. Lebo nepriateľ inú alternatívu neuznáva!

A tí druhí, členovia opozičného frontu, sú nepriatelia, ktorých musia zničiť, zlikvidovať! Sú to nepriatelia všetkého, za čo my bojujeme! Nepriatelia slobody, pravdy, demokracie, svetového mieru. Sú skutočnou hrozbou a určite nás napadnú. Už onedlho. Aj keď sa tak nesprávajú, aj keď sú menej početní a menej hospodársky a technologicky vyspelí, aj keď nemajú silu na to, aby nás mohli napadnúť. Sú pre nás hrozbou. A fóbia na ich adresu je našou povinnosťou a jedinou záchranou! A našou nutnosťou je sa pripraviť na obranu a umiestniť „len na odstrašenie“ najničivejšie zbrane k ich hraniciam.

Áno, takto vyzerá dnešný príhovor vojakom. Žiadne „kecy“ z Evanjelia. A čo teda majú urobiť vojaci i celé armády, ak sa chcú priblížiť Evanjeliu? Ak chcú pracovať a žiť podľa slov Evanjelia? Evanjelia, ktoré už po stáročia svetu predkladá prívetivé a schodné riešenia všetkých problémov a starostí? Jednotlivcov či celých pospolitostí?

Možno by pri strete na bojovom poli sa mali zastaviť, a poslať veliteľov na vyjednávanie s otázkou, čo tí druhí vlastne chcú??? A keď sa dozvedia od protistrany, že chcú to isté čo protistrana, môžu pokojne uzavrieť mier a spojiť sily. Veď keď bojujú za rovnaké potreby, za rovnaké hodnoty, čo iného môže byť lepšie? Zabíjanie a vraždenie rovnako cítiacich kolegov, priam bratov v uniforme? Ponúkať vlastné životy na zabitie, akoby vás nikto nepotreboval, nik nečakal? Žiadni rodičia, deti či manželky? Neverím!

Preto zastavte sa vojaci, armádne zbory, brigády, velitelia všetkých útvarov a opýtajte sa na dôvody. A moja výzva: „spojte sa“, sa zrejme stane zbytočnou. Lebo spoznáte, že váš bojový protivník v uniforme a zbrani, nie je váš nepriateľ! Spoznáte, že vám nebola hovorená pravda! Že ste boli neprestajne klamaní! Spoznáte, že váš nepriateľ je niekto celkom iný! A vaša úderná sila má byť nasmerovaná celkom iným smerom!

Ale na to budete potrebovať sakra veľa odvahy, veľa skutočného vojenského odhodlania a vojenského umenia, a veľa túžby po mieri a mierovom spolunažívaní s ostatnými ľuďmi. Aj s protivníkmi v uniforme a v zbraní. A čím vyššie postavený veliteľ, čím väčšieho útvaru, tým jeho povinnosť v tomto smere, v smere hľadania pravdy a cesty k mieru, je a bude väčšia.

Lebo kto iný sa má zastať pravdy a mieru ak nie tí, ktorí boli na to určení a vyzbrojení? Ktorí sa na to podujali? Veď služba vlasti a pozdrav „slúžim vlasti!“, ktorým vojaci zdravia výsledky práce, spočíva v ochrane a obrane vlasti pred akýmikoľvek nepriateľstvami. Služba vlasti nespočíva v podpore cudzích vojen. Ani sympatiami, ani zbraňami, ani šírením klamstiev! Služba vlasti nespočíva ani v ohrozovaní cudzích území, lebo ich „ktosi“ označí za hrozbu! V dnešnom modernom svete, ten „ktosi“ môže byť pokojne vojnový štváč či vojnový zločinec. A proti takému civilisti nič nezmôžu a spoliehajú sa na vás, vojaci!

Za mňa teda, vojaci buďte odvážni a neoblomní, buďte milovníkmi mieru, pravdy a ľudskej láskavej slobody. Slobody, ktorá nikoho neklame a nepoškodzuje. Síce tomu neverím, ale sakra budem rád prekvapený ak sa podarí, a vyslovím želanie, armády všetkých krajín spojte sa! A keďže je svet taký aký je, skončím „zastaraným“ pozdravom: Svetu mier!