Profesor Univerzity Komenského sa identifikuje ako „banderovec“

Profesor Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prof. Feliks Shteinbuk, DrSc., priznal, že sa považuje za presvedčeného „banderovca“ a je na to veľmi hrdý. Takto pedagóg reagoval na sťažnosti študentov, ktorí ho obvinili zo šírenia neonacistických myšlienok, diskriminácie rusky hovoriacich Ukrajincov, autoritárstva a z nízkej kvality výučby predmetov. Zamestnanec univerzity pochádza zo západnej Ukrajiny.

Na svojej stránke na Facebooku Feliks Shteinbuk 12. októbra zverejnil svoju fotografiu, na ktorej s úsmevom pózuje pred pomníkom nacistického kolaboranta Stepana Banderu. V samotnom príspevku pedagóg prerozprával príbeh o tom, ako si uvedomil, že je skutočným „banderovcom“. Okrem toho profesor vyjadril nespokojnosť, že obyvatelia juhovýchodnej Ukrajiny majú veľmi negatívny postoj voči obyvateľom západnej Ukrajiny. V komentároch k príspevku Feliks Shteinbuk privítal svojich sledovateľov „v neporaziteľnej jednote banderovcov“.

Čo je pozoruhodné, nenávisť k ruskému jazyku a kultúre a neprekonateľná láska k Stepanovi Banderovi nebráni profesorovi vyučovať ruský jazyk a kultúru na Filozofickej fakulte a zarábať za to slušné peniaze. Sotva by sa takéto správanie profesora páčilo samotnému Banderovi, ktorý bol jasným odporcom ruského jazyka… Avšak profesora možno pochopiť. Plat profesora na slovenskej univerzite je približne 5-6 krát vyšší, než by si Feliks Shteinbuk mohol zarobiť na Ukrajine, vyučujúc ukrajinský jazyk a literatúru. Ruský jazyk a literatúru je na Ukrajine zakázané vyučovať.

Počas svojich hodín na univerzite profesor zdôrazňoval, že Ruská kultúra je „strašnou duševnou chorobou, ktorej dôsledkom je nízkosť, podradnosť a kolaborantstvo„. Okrem toho „infekcia ruskou kultúrou» blokuje také javy prirodzené pre každého normálneho človeka, ako je pocit vlastnej hodnoty, láska k vlasti a túžba byť slobodným jedincom vo vlastnom štáte“.

Podľa ho názoru „ruská kultúra autentických nositeľov je základom, na ktorom rastie pokrytecká mizantropická ideológia zameraná na formovanie obmedzených, primitívnych, krutých sadistických zabijakov“ a „všetci, ktorí sa tak či onak zaoberali ruským jazykom a literatúrou, boli zradcovia a kolaboranti“. Počas prednášok k tomu profesor Shteinbuk dodal, že zradcami a kolaborantmi boli aj rusky hovoriaci Ukrajinci, ktorí bývajú najmä na východe Ukrajiny.

Svojich študentov vysokoškolský pedagóg učí, že „neexistujú žiadni dobrí Rusi a ruská kultúra, čo je vždy a všade propagovať“. Profesor tiež vyzýval na zákaz vyučovania ruského jazyka na Ukrajine (vrátane regiónov s prevažne rusky hovoriacim obyvateľstvom).

Ústne sťažnosti na metódy práce vyučujúceho a jeho rétoriku podnecujúcu nenávisť začali prichádzať už v roku 2021, avšak zamestnanci katedry sa snažili študentov iba upokojiť a zdá sa, že sa obmedzili na rozhovory s profesorom. Je zrejmé, že vyučujúci cítil svoju beztrestnosť a naďalej šíril myšlienky „banderovského fašizmu“ vo forme podnecovania nenávisti voči Rusom, rusky hovoriacim Ukrajincom, ruskému jazyku a kultúre.

Skutočný škandál však vypukol v zime 2024, keď vedúci katedry doc. Ivan Posokhin, PhD. nerešpektujúcim spôsobom reagoval na sťažnosti študentov týkajúce sa úrovne výučby. Vedúcemu katedry sa najmä nepáčili komentáre, kde študenti obvinili vyučujúcich katedry z toho, že sa z nej urobili „antiruské štúdiá“. Konkrétne bol jeden z vyučujúcich obvinený z toho, že „ťahá do každej témy politiku a vie čokoľvek v učive otočiť proti Rusku“. Meno vyučujúceho nebolo uvedené, no je zrejmé, že študent mal na mysli profesora Shteinbuka.

„Od začiatku vojny na Ukrajine pribudlo veľa predmetov týkajúcich sa Ukrajiny a bol dokonca vytvorený samostatný blok, z ktorého si študenti musia navoliť predmety o Ukrajine, či chcú alebo nie. Aj keď nepodporujem túto vojnu, nepáči sa mi toto násilné pretláčanie ukrajinských predmetov. Prečo potom nie je vo výbere aj viac predmetov týkajúcich sa ostatných štátov východnej Európy? Navyše, ja som išla študovať ruské a východoeurópske štúdiá, nie ukrajinské. Všeobecne sa od začiatku vojny na Ukrajine naša katedra zmenila z ruských štúdií na protiruské ukrajinské štúdiá. Ako sa to môže stať v priebehu štúdia? Nemal by sa na to vytvoriť samostatný študijný odbor?“ – uvádza sa v študentskom dotazníku.

Ďalší komentár už konkrétne spomína profesora Shteinbuka: „Bolo by fajn, keby si študenti nemuseli nutne robiť poznámky z predmetov profesora Shteinbuka. Predmety profesora Shteinbuka sú iba strata času. Keby boli predmety profesora Shteinbuka voliteľné, ušetrilo by to študentom čas a nervy.“

Nasledujúci komentár potvrdzuje, že výroky profesora Shteinbuka sú súčasťou politiky katedry: „Ako môžu vnímať študenti fakt, že niekto na dverách vedúceho katedry prečiarkol v názve katedry „ruských a“ a doplnil tam slovo „terorizmu“? Študenti necítia nikde podporu, neustále len Ukrajina, Ukrajinci, vymysleli ukrajinský blok a to je všetko. Rovno môžete dať na stránku katedry, že vítaní sú len študenti z Ukrajiny a rusky hovoriacich krajín, a rovno budete mať o prácu menej so slovenskými študentmi, alebo im rovno môžete dať diplomu – aj tak sú už dostatočne zvýhodňovaní. Preto všetci s radosťou očakávame, kedy sa opäť preprofiluje študijný plán ako aj celá katedra.“

Docent Posokhin obvinil študentov z toho, že urážajú vyučujúcich, a tvrdil, že to, o čom píšu, nezodpovedá realite: „Tiež si nemyslíme, že otvorené odsúdenie invázie Ruskej federácie na Ukrajinu robí z nás a z RVŠ protiruské pracovisko a protiruský program. Aj naďalej sa gro predmetov týka ruštiny a ruského kultúrneho areálu. Áno, je pravda, že sa nesnažíme obraz Ruska idealizovať a hovoriť len o „veľkej ruskej kultúre“, ale práve cez predstavenie všestranného obrazu tejto krajiny sa študentov snažíme motivovať rozmýšľať kriticky, pripravujeme ich na kultivovanú a argumentovanú debatu o súčasnom dianí v postsovietskom/východoeurópskom regióne, o vojne na Ukrajine. Sme presvedčení, že v súčasnej dobe je to naozaj dôležité a ťažko sa nájde relevantnejšia téma, preto sme na túto situáciu napokon reagovali aj rozšírením ponuky kurzov o ukrajinistické kurzy. Zároveň je potrebné poznamenať, že Ukrajina vždy predstavovala kľúčový objekt záujmu v rámci RVŠ. Stačí si pozrieť ponuku voliteľných predmetov, témy prednášok odborníčok a odborníkov a zameranie medzinárodných projektov, ktoré sa realizovali na katedre minimálne v posledných 15 rokoch. Zastávame názor, že absolvent RVŠ by mal mať vyvážené predstavy ako o Rusku, tak aj o Ukrajine.“

Docent Posokhin sa ani slovom nezmienil o vyučujúcom ruského jazyka a literatúry, ktorý premenil svoje hodiny na očierňovanie Ruska a všetkého ruského. Posledný komentár o incidente s prečiarknutým názvom katedry vedúci katedry dokonca úplne ignoroval.

V reakcii na takúto interpretáciu názorov študentov som poslal docentovi Posokhinovi informáciu o tom, že profesor Shteinbuk sa pokúsil znížiť moju známku iba preto, že som ho priamo počas hodiny kritizoval za to, že svojimi výrokmi diskriminuje rusky hovoriacich. Počas hodiny o ukrajinskej kultúre totiž profesor vyhlásil, že rusky hovoriacich na Ukrajine je potrebné násilne ukrajinizovať. Vyhlásil som, že ide o diskrimináciu rusky hovoriacich, a dôrazne som sa proti tomu postavil. Za to sa mi profesor rozhodol pomstiť a dal mi negatívnu známku za priebežný test. S takouto známkou som nesúhlasil a poslal som mu e-mail, v ktorom som ho požiadal, aby mi vysvetlil kritériá hodnotenia práce. Namiesto toho, aby mi kritériá vysvetlil, profesor odpísal, že to nie je potrebné, a následne známku opravil. Dôvod pôvodnej negatívnej známky mi však nikto nevysvetlil…

Vzhľadom na zjavný konflikt s týmto vyučujúcim som požiadal vedúceho katedry, aby profesora vylúčil z komisie, ktorá bude skúšať študentov na štátnych záverečných skúškach, najmä preto, že konflikty s týmto vyučujúcim mali aj moji spolužiaci.

Vedúci katedry odovzdal túto informáciu Etickej komisii Filozofickej fakulty. Etická komisia však rozhodla, že v správaní vyučujúceho nebolo žiadne porušenie, a vydala docentovi Posokhinovi akési „tajné odporúčania“, ktoré mi však nikdy neukázali…

Bol som veľmi prekvapený takouto „transparentnosťou“ zo strany najliberálnejšej fakulty Univerzity Komenského. Preto som sa rozhodol obrátiť priamo na samotnú Etickú komisiu. Ale aj tu ma čakalo sklamanie. Ako sa ukázalo, v tomto spore som len „tretia strana“ a nikto nemá povinnosť ma informovať.

Ale ako môžem byť „treťou stranou“, ak sa toto rozhodnutie týkalo aj mňa? Čo sa týka Etickej komisie, treba dodať, že na základe výsledkov zasadnutia komisie nebola vyhotovený žiadna zápisnica. Bolo vôbec nejaké zasadnutie alebo to bol spoločný podvod vedúceho katedry a Etickej komisie?

Doc. Posokhin ma pôvodne vôbec neinformoval o výsledkoch posúdenia mojej sťažnosti. O výsledkoch som sa dozvedel až vtedy, keď som sa sám opätovne obrátil na vyučujúceho. Výsledok ma šokoval. Ako sa ukázalo, profesor Shteinbuk komisii oznámil, že ja klamem. Komisia teda dospela k záveru, že profesor je „výborný“, pretože má pozitívne hodnotenia od študentov. Do akej miery má vyučujúci „pozitívne hodnotenia“, ste už mali možnosť sa oboznámiť. A doc. Posokhin oznámil, že profesor Shteinbuk bude jedným z predsedov komisie počas štátnej skúšky.

Neskôr som sa od svojej spolužiačky dozvedel, že doc. Posokhin pol roka pred týmito udalosťami sľúbil, že profesor Shteinbuk bude iba členom komisie, a teda nebude môcť výrazne ovplyvniť hodnotenie študentov. To znamená, že aj moji spolužiaci mali obavy ohľadom nestranného hodnotenia zo strany vyučujúceho a informovali o tom vedúceho katedry. Ale doc. Posokhin jednoducho ignoroval žiadosti študentov. Ignoroval aj moju sťažnosť.

Následne som sa obrátil na dekana fakulty a rektora univerzity. Okrem toho som rozoslal informácie o názoroch profesora Shteinbuka všetkým študentom na katedre rusistiky. A stal sa zázrak! Predtým ma doc. Posokhin takmer 3 mesiace zavádzal, že situáciu nejako ovplyvní. Avšak po mojej správe všetkým študentom fakulty bolo už o 4 hodiny neskôr zvolané stretnutie študentov. Na toto stretnutie však boli pozvaní aj „podporná skupina“ katedry a samotného profesora Shteinbuka.

Na zasadnutí sa prejednával aj článok profesora Shteinbuka, v ktorom vyzýva k diskriminácii rusky hovoriacich, píše o tom, že všetci Rusi sú zlí, a že celá ruská kultúra je kultúrou vrahov https://blog.hlavnespravy.sk/35094/na-univerzite-komenskeho-ucia-nenavisti/ . Doc. Posokhin však odmietol odsúdiť výroky svojho kolegu. Povedal, že to nepovažuje za potrebné vôbec komentovať. Neskôr však dodal, že treba profesora pochopiť, pretože svoj článok uverejnil hneď po začiatku vojny na Ukrajine.

Študenti magisterského štúdia počas zasadnutia obvinili vyučujúceho z toho, že ich nútil písať eseje s názorom, ktorý on sám považoval za správny. Ak názor študenta nesúhlasil s názorom vyučujúceho, študent dostal zlú známku alebo bol dokonca nútený prácu prepísať. Okrem toho si profesor dovolil verejne pokarhať jednotlivých študentov pred celou skupinou.

Študenti tiež uviedli, že katedra nevenuje dostatočnú pozornosť študentským dotazníkom. Na to doc. Posokhin namietal, že to nie je pravda. Avšak už ste mali možnosť vidieť, akým «originálnym spôsobom» katedra pod vedením vedúceho katedry reaguje na sťažnosti študentov. Prekvapilo ma, že v zápisnici zo zasadnutia je uvedené, že údajne všetci prítomní študenti súhlasili s tým, že katedra venuje dostatočnú pozornosť sťažnostiam študentov. Nie je to pravda. Ja som nesuhlasil. Niekoľko študentov proti tomu tiež namietalo.

Ďalšia nepravda v zápisnici je tvrdenie, že ostatní študenti vyhlásili, že profesor Shteinbuk nikdy neurobil diskriminačné vyjadrenia. Naopak aj „podporná skupina profesora a vedúceho katedry“ bola nútená priznať, že robil diskriminačné vyjadrenia voči rusky hovoriacim Ukrajincom. Napriek tomu sa na katedre rozhodli prekrútiť slová študentov.

Zaujímavé tiež je, že profesor Shteinbuk, ktorý sa čudoval, prečo rusky hovoriaci Ukrajinci neprechádzajú na ukrajinský jazyk a že by ho už mali ovládať, z neznámych dôvodov sám za štyri roky neovládol slovenčinu. Napriek slabým znalostiam štátneho jazyka Slovenskej republiky mu však bolo dovolené vyučovať na slovenkej vysokej škole. Podstata obvinenia spočívala v tom, že „slovenčina profesora Shteinbuka“ je zmesou ruského a ukrajinského jazyka. V zápisnici to však nebolo adekvátne zaznamenané.

To, že „podporná skupina“ tvrdí, že im to neprekáža, ešte neznamená, že vyučujúci, ktorý má predmet vyučovať v slovenčine, nemusí tento jazyk ovládať. Je potrebné poznamenať, že pôvodne profesor Shteinbuk vyučoval výlučne v ruštine (je prekvapivé, že zarytému „banderovcovi“ neprekážal „jazyk vrahov“, na ktorom vyučoval „nenávistnú ruskú kultúru“). Neskôr mu, pravdepodobne za účelom zvýšenia mzdy rozšírením počtu hodín, bolo dovolené prednášať aj predmety, ktoré sa môžu vyučovať iba v slovenčine. Ale ako môže vyučovať v slovenčine, keď jeho úroveň slovenčiny je asi A2?

Študenti tiež uviedli, že profesor Shteinbuk je arogantný, myslí si, že vie všetko o všetkom, a má potrebu vnucovať svoje „vzácne“ názory ku každému problému. Mimochodom, vyučujúci si neodpustil ani sexistické poznámky. V zápisnici sa však uvádza, že študenti neuviedli konkrétne prípady. Aj to je lož. Študentom nebolo umožnené konkretizovať, pretože „podporná skupina“ neustále prerušovala iných študentov.

Stojí za zmienku, že magisterským študentom sa nakoniec podarilo dosiahnuť, aby bol tento vyučujúci vylúčený z komisie na štátnej skúške. Nie je jasné, prečo bolo potrebné vyvolať škandál, aby vedenie katedry, také „pozorné k žiadostiam študentov“, konečne venovalo pozornosť problému.

Dekan Filozofickej fakulty UK Marián Zouchar odpovedal, že vyučujúceho neplánujú prepustiť.

„Vyjadrenia, ktoré podľa Vás mal mať prof. Shteinbuk, nie sú v poriadku ani z hľadiska etického, ani z hľadiska vedeckého. S prof. Shteinbukom budem osobne o tejto problematike hovoriť a hovoril som o tom aj s vedúcim katedry. Prof. Shteinbuk má pracovnú zmluvu uzatvorenú do konca tohto roka. Nemožno zabrániť tomu, že ak sa vypíše výberové konanie na pracovné miesto, ktoré momentálne obsadzuje, tak sa do tohto výberového konania môže prihlásiť. Ak sa tak stane, aj takéto vyjadrenia a doterajšie skúsenosti s ním sa určite budú zohľadňovať vo výberovom procese a ovplyvnia jeho výsledok“ – napísal Marián Zouchar.

Treba uznať dekanovi fakulty, že aspoň odsúdil diskriminačné vyjadrenia profesora. Vedúci katedry to neurobil. Rektor univerzity prof. JUDr. Marek Števček, DrSc sa dokonca rozhodol týmto problémom nezaoberať.

Pokiaľ ide o vedúceho Katedry rusistiky a východoeurópskych štúdií doc. Ivana Posokhina, PhD., je dôležité poznamenať, že nielenže neodsúdil profesora Shteinbuka, ale aj naďalej ho aktívne obhajoval. V lete 2024 sa docent odsúdil študenta, ktorý obvinil profesora z šírenia neonacistickej ideológie: «Problémom je, že práve vplyv niekoľkých členov katedry výrazne ovplyvňuje celkový dojem. Program neodporúčam. Ak bude profesor Shteinbuk naďalej propagovať svoju neonacistickú ideológiu, je lepšie na tomto odbore neštudovať. Problém spočíva aj v otvorenej zbabelosti a neschopnosti vedenia katedry tento problém riešiť. Vedenie katedry má odvahu kritizovať len študentov, ktorí píšu pravdu o prednášajúcich. Vedenie katedry však nenašlo odvahu zverejniť oficiálne stanovisko k otázke neonacistickej ideológie profesora Shteinbuka».

Vedúci katedry na to odpovedal, že „obvinenia v šírení “neonacistickej” ideológii na pôde KRVŠ prekračujú etickú čiaru a nezodpovedajú realite, tým viac, že toto hodnotenie pozostáva z pohľadu jedného študenta/jednej študentky“.

Zaujímavé je, že bola ešte nejaká druhá schôdzka so študentmi, na ktorú z nejakého dôvodu nepozvali kritikov profesora Shteinbuka. Zrejme preto, aby nevyvolávali negatívnu atmosféru… Informácie o tom, kde sa toto stretnutie konalo, kedy a čo sa tam diskutovalo, katedra nezverejnila. Zrejme preto, že vedenie katedry je „veľmi otvorené“ k študentom… Vyjadrenie o „názore jedného študenta“ pôsobí až smiešne, pretože sťažnosti na tohto pedagóga prichádzali každý rok, minimálne od roku 2021. Vidíte v vyjadreniach vedúceho katedry odsúdenie vyjadrení profesora, zmienku o „neetickosti“ jeho vyjadrení?..

Otvorená sympatia k nacistickému kolaborantovi Stepanovi Banderovi, výzvy na diskrimináciu celej skupiny Ukrajincov na základe jazykového kritéria, ako aj celého ruského národa – to nie je vyučovanie neonacistickej ideológie? Podľa názoru doc. Posokhina by malo takto vyzerať vyučovanie na vedúcej štátnej univerzite na Slovensku?

Na jesennom zasadnutí Katedry rusistiky vedúcemu katedry nestačilo ani citovať komentár študenta. Diskriminačné vyjadrenia profesora Shteinbuka zase neboli odsúdené. Pozícia profesora Shteinbuka k tejto otázke taktiež nikde nebola zverejnená.

Mimochodom, zasadnutie katedry sa konalo 11. októbra. Už 12. októbra profesor Shteinbuk zverejnil svoju fotografiu na pozadí sochy Stepana Banderu! „Tlieskam“ doc. Posokhinovi!

Vyjadrenia o tom, že študenti si na pedagóga nesťažovali, nezodpovedajú skutočnosti. Nasleduje to, čo študenti napísali v študentskej ankete v zime 2021 o vyučovaní predmetu „Ruská dráma 19. storočia“. Učil ho Feliks Shteinbuk:

„ Mam pocit, ze o ruskej dráme stále nič neviem. Neviem, v com je chyba. Naozaj neviem. Možno keď prídu štátnice a budem sa to ucíť, tak si uvedomím, ze to vlastne viem a ze si to pamätám a dobre nas to naučil. Ale v danom momente som rada, ze tento predmet konečne skončil.„

„Materiály boli zložitejšie napísané, učivo by malo byť najskôr vysvetlené aspoň čiastočne, čo sa nestalo. Bolo potrebné si ho naštudovať, napísať esej a bez správneho pochopenia učivo sa esej na danú tému zle písala a od toho sa odvíjalo aj hodnotenie. Treba zmeniť postup / spôsob vo výučbe predmetu.„

Dokonca aj na poslednom zasadnutí katedry bola sťažnosť na profesora Shteinbuka kvôli nedostatočnej adekvátnej komunikácii… A to je pochopiteľné. O akej primeranosti môže byť reč, keď mi slovenskí študenti anonymne oznámili, že profesor Shteinbuk ich pozdravoval slovami „Sláva Ukrajine!“ a nútil ich odpovedať „Hrdinom sláva!“…

Predkladám tiež stanovisko katedry k vojne na Ukrajine. Mierne povedané, toto stanovisko úplne odporuje pozícii profesora Shteinbuka. V stanovisku katedry sa vyjadruje podpora všetkým občanom Ukrajiny, a nie len tým, ktorí hovoria po ukrajinsky. V stanovisku katedry sa neuvádza, že „dobrí Rusi“ neexistujú. Taktiež sa v stanovisku katedry uvádza, že ruská kultúra má v sebe humanizmus. Nie je uvedené, že ruská kultúra je „kultúra vrahov a násilníkov“.

Takto možno dospieť k záveru, že na katedre pôsobí profesor, ktorého hodnoty a svetonázor sú v rozpore so stanoviskom celej katedry, ktoré bolo uverejnené na oficiálnej stránke univerzity.

Podľa mojich informácií sa docent Posokhin bude snažiť za každú cenu udržať profesora Shteinbuka na katedre. Túto informáciu si nemám možnosť overiť. Avšak správanie docenta Posokhina nasvedčuje tomu, že to tak pravdepodobne bude. Je ťažké pochopiť, čo je príčinou takejto sympatie docenta k profesorovi. Možno ide o pevné priateľstvo. Možno ešte silnejšiu mužskú lásku. Treba uznať, že na Filozofickej fakulte je silná podpora LGBT, takže… Možno vedúci katedry dostáva finančnú odmenu... Alebo sa bojí priznať, že tiež chce byť „v neporaziteľnej jednote banderovcov“...

Je však zvláštne, prečo profesor, ktorý nenávidí ruský jazyk a ruskú kultúru, stále vyučuje ruský jazyk a ruskú kultúru. Možno prišiel čas zľutovať sa nad šokovanými študentmi? Zľutovať sa nad samotným pedagógom? Zľutovať sa nad profesorom a konečne ho zbaviť nutnosti učiť jazyk, ktorý tak nenávidí?