Pre Českú republiku je hanba, že na mieste ministra zahraničných vecí je človek, ktorý miesto toho, aby zvyšoval autoritu Českej republiky v zahraničí hrá úlohu lokaja Západu. Neháji suverenitu, samostatnosť ani dôveryhodnosť svojej vlasti. Od prvej chvíle ako sa dozvedel výsledky volieb v USA, nemôže stráviť skutočnosť, že Kamala Harrisová prehrala. Čo mimochodom nemôžu stráviť ani českí koaliční politici ani slovenská opozícia, ani liberálno-korporátne médiá. V článku tu:
uvádza pochybnosti o Trumpových slovách o tom, že sa mu podarí vyriešiť vojenský konflikt na Ukrajine do jedného dňa (čo každý vie, že Trump myslel svoje slová iba obrazne), že sa dá od neho očakávať tlak na EÚ, aby sa viac starala o vlastnú bezpečnosť a že bude musieť zabrániť obchodnej vojne medzi USA a EÚ. Áno hovoríme o Janovi Lipavskom, českom ministrovi zahraničných vecí. Diplomat a zvlášť minister by mal vedieť čítať informácie iných politikov ako sa ľudovo povie „pomedzi riadky“ a mal by vedieť ich obsah vyhodnotiť tak, aby sa nestratil ich význam, zmysel, alebo posolstvo. Mal by vedieť rozlišovať či nejde v tomto prípade len o informáciu smerovanú pre voličov s cieľom jednorázového splnenia získania volebných hlasov a preferencií. Lipavský sa nikdy nenaučí umeniu správne čítať politické posolstvá.
Jan Lipavský sa do politiky dostal vďaka Českej pirátskej strane, čo je česká kontroverzná liberálno-populistická strana. Jeho vzdelanie, ani doterajšie politické skúsenosti nie sú zárukou, že sa v zahraničnej politike bude vedieť orientovať vo vzťahu k potrebám Českej republiky. Môže byť úspešný na pozíciách analytika, poradcu v obchodných veľkých firmách, v ktorých sa jeho priemerné schopnosti stratia, pretože od nich nezáleží existencia firmy. Vzdelanie ani skúsenosti pre riadenie takého dôležitého rezortu ako je ministerstvo zahraničných vecí nemá. Chváli sa priateľským kontaktom na kontroverzného americko – britského podnikateľa Wiliama Browdera, ktorý podnikal viac rokov v Rusku najprv v pozícii obdivovateľa Putina, neskôr sa ocitol v pozícii tunelára ruských podnikov a dosiahol „titul“ daňového podvodníka. Lipavský sa zaradil medzi politikov totalitného západného razenia. Jeho politika je lokajská a „papouškující“ tzv. západné pomýlené hodnoty. Stal sa nielen otvoreným kritikom Ruska, ale doslova jeho nepriateľom. Pre politika na jeho pozícii je takéto správanie neprípustné.
O jeho politickej pomätenosti svedčí aj jeho porovnanie situácie na Ukrajine so zradou západných mocností voči Československu z roku 1938, ktorú dejiny poznajú pod názvom Mníchovská zrada. Aktuality uviedli iba dve vety k Mníchovskej zrade, preto len pripomeniem, že túto hanebnú dohodu podpísali fašisti Hitler, Mussolini a za Veľkú Britániu Chamberlain a Daladier za Francúzsko. Z pohľadu fašistického Nemecka išlo o oslabenie Československa pred 2. svetovou vojnou, ktorá bola už v tom čase naplánovaná. Chamberlain a Daladier obetovali Československo v slepej nádeji, že svetovú vojnu zažehnajú. Už vtedy sa ukázalo, že Západu nezáleží na Slovanoch. Mníchovská zrada znamenala rozklad Československa a urýchlenie začiatku 2. sv. vojny. Treba poznamenať, že na parcelizácii Československa sa priživili Poľsko a Maďarsko. Nemecko uznalo neplatnosť Mníchovskej dohody až v roku 1973, ale nikdy sa adekvátne za to Čechom ani Slovákom neospravedlnilo. Mimochodom Nemci, Briti a USA sa tiež podieľali na krádeži československého menového zlata.
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=10047
Čo sa týka Ukrajiny, USA dlhodobo pripravovali túto krajinu na vojnu proti Rusku. Rozkradli ukrajinský majetok, pozakladali vojenské základne (už pred rokom 2014), naplánovali tzv. Majdanské udalosti, súhlasili so zabíjaním občanov na východe Ukrajiny, odsabotovali Minské dohody, pripravovali pôdu na Ukrajine pre zástupnú vojnu USA proti Rusku na území Ukrajiny atď. Lipavský o tom samozrejme vie, len jeho interpretácia týchto smutných udalostí je v rozpore s objektívnou pravdou a v súlade s jeho análnou politikou voči USA.
Lipavský sa zrazu odvoláva na ustanovenia Charty OSN o celistvosti Ukrajiny. Nepozná medzinárodné právo. Západ mohol všetkému predísť, keby nerozbil Ukrajinu likvidáciou samostatnosti, nerozkradol ukrajinské bohatstvo, nepodporoval ukrajinský neonacizmus, zabránil vraždeniu ľudí a hlavne násilne nevťahoval Ukrajinu do zločineckého paktu NATO. Lipavský je iba česká hlásna trúba Západu. Ďalším dôkazom je skutočnosť, že nemá naštudovanú problematiku amerických zločinov ako napríklad bombardovanie Juhoslávie NATO v roku 1999. A tiež sa tvári, že nevie nič o násilnom a protiprávnom odtrhnutí Kosova od Srbska.
Úplným výsmechom českej politiky je zohrané nedávne divadlo súvisiace s demisiou Lipavského na post ministra zahraničných vecí. Lipavský podal 1. 10. 2024 demisiu v súvislosti so svojim odchodom zo strany Pirátov. Následne sa stretol s českou západnou figúrkou na pozícii premiéra Fialom a svoju demisiu stiahol. Stiahnutie svojej demisie mal dopredu predrokované s Fialom. Jeho úsilie zostať na poste ministra bolo podporené aj z veľvyslanectva USA a Izraela. Lipavský nenechal nič na náhodu a potichu s týmito inštitúciami svoju politickú kariéru predrokoval. Samozrejme kým bude na poste ministra, bude svoj politický dlh splácať plnením príkazov v prospech oboch štátov a v neprospech Českej republiky. V českej vláde tak pôsobí po novom ako minister zahraničných vecí bez politickej príslušnosti alebo nestraník alebo nezávislý alebo popravde ako predĺžená ruka americkej politiky, ktorá poslušne plní príkazy svojho pána spoza veľkej mláky.
Česi sa snažia v poslednej dobe zasahovať do slovenskej politiky a kritizujú jej nezávislosť. Takýchto krokov sa dopustili tiež český premiér Fiala alebo český agent Pávek v roli prezidenta ČR. Na Slovensku sme si už nejako zvykli, že historicky bola česká politika založená na princípe „Kam vietor, tam kabát“. V súčasnosti sú Česi v štádiu, kedy sú ochotní obetovať národné záujmy štátu pre splnenie amerického geopolitického sna o vládnutí celému svetu. Tento americký sen sa však nikdy nesplní.
Z mesta SNP Ivan Štubňa