Ekonomicky sme na dne. Z bývalého premianta v životnej úrovni v rámci RVHP sme sa stali úplným outsiderom, moderne povedané.
Čím to je? Kto za to môže?
Spomeňme ešte ďalšie negatívne faktory, ktoré majú nemalé vplyvy a do budúcnosti neveštia veľa optimizmu.
Slovensko rozpredalo v značnej miere štátny majetok a teraz nemá čo generovať zisky, zisky odtekajú do zahraničia.
To preto to stále nevychádza na aspoň vyrovnaný rozpočet. Ako by aj mohlo. Matematika nepustí. A je to matematika jednoduchá.
Naše čisté mzdy sú teda najnovšie už úplne najnižšie v Európskej únii. A vplyvom inflácie nám v priebehu posledných troch rokov vlastne poklesli mzdy. Minimálne o 20%.
Negatívnych faktorov je naozaj mnoho. Nie je potrebné ich tu všetky rad za radom zmieňovať.
Výsledky hovoria jasnou rečou. V roku 1989 sme boli ako súčasť Československa premiantom v životnej úrovni vo východnom bloku. Dnes sme na úplnom chvoste!
Najväčšou chybou bol predaj štátneho majetku. My, občania, sme vinou niekoľkých jednotlivcov boli ochudobnení. Privatizácia nášho spoločného majetku, náš štát je náš spoločný majetok.
V rokoch, keď sa tak predávalo, sme samozrejme nemali také problémy so štátnym rozpočtom. Lebo vraj – rozumne sa hospodárilo.
A diaľnica do Košíc stále nie je.
Bedákanie ale ničomu nepomôže. Jedna vec je ekonomika, druhá vec je stav tej ktorej spoločnosti. Pracujme na tom, aby sme boli kultúrna, morálna – mravná spoločnosť a potom sa celkom určite dostaví aj zvýšenie prosperity.