Svetlo lúča Syna Človeka sa približuje k zemi a všetkým ľuďom prináša rozuzlenie ich karmy. V jemnejšej úrovni boli odstránené ochranné pásy, ktoré chránili našu planétu pred priamym vplyvom Slnka a hviezd. Tým boli uvoľnené prieplavy, skrze ktoré k nám začína vo zvýšenej miere prúdiť karma, nazhromaždená počas celého nášho bytia. Či už išlo o naše bytie vo fyzickom svete, alebo na takzvanom druhom svete, úplne všetko sa ku nám začína zrýchlene vracať, aby bolo vyrovnané, a aby sme v súlade so slovami evanjelií, zaplatili do posledného haliera.
To však, čo by v bežnom procese trvalo ešte celé stáročia, sa pod tlakom Svetla začína rozuzľovať v zrýchlenom čase a bude sa to stále viac zrýchľovať.
Celé toto dianie je prejavom dokonalej Spravodlivosti Stvoriteľa, ktorá každému z nás prináša vyvodenie zodpovednosti za právo využívania slobodnej vôle. A my k tomu môžeme zaujať dva postoje. Prvým je postoj človeka materialistického, rozumového a duchovne nevedomého. A druhým je postoj človeka duchovne otvoreného.
Čo bude znamenať zaujatie prvého postoja?
Prežívanie dôsledkov zodpovednosti za všetko, čo sme vo svojom bytí vykonali v podobe vracajúcej sa karmy, v duchovnom nepochopení toho diania dotlačí ľudí k úvahám, že Stvoriteľ odvrátil od zeme svoju tvár. Alebo dokonca, že žiadny Stvoriteľ neexistuje, keď sa im niečo takého deje a oni sú vystavení takémuto negatívnemu prežívaniu.
Tvrdošijne nebudú chcieť pochopiť tak, ako to nechceli chápať celé stáročia, že všetko zlo ku nám prichádzajúce, je len zákonitý dôsledok nášho vlastného, povrchného a nízkeho chcenia. Nebudú chcieť pochopiť, že za všetko si môžeme len my sami, pretože je to len dôsledok nášho vlastného nesprávneho používania daru slobodnej vôle.
Kvôli pretrvávajúcej neochote zaoberať sa týmito skutočnosťami a snažiť sa ich správne pochopiť, bude v ľuďoch narastať čoraz väčší strach z očakávania núdze, biedy a veľkého strádania. A toto negatívne naladenie, zapríčinené nechuťou veci správne chápať, im prinesie ešte hlbší pád, smerujúci až k zničeniu.
Aby však nikto k zničeniu nesmeroval, alebo aby bol takýchto ľudí aspoň čo najmenší počet, je treba sa duchovne prebudiť a to, čo prichádza, správne duchovne pochopiť. A na základe svojho správneho pochopenia k tomu potom zaujať správny postoj.
A aký je tento správny, pozitívny postoj?
Neustále sa zvyšujúce Svetlo lúča Syna Človeka prináša zemi i všetkému čo je na nej vyslobodenie z temna, ako to bolo predpovedané pred stáročiami. V tomto poznaní sa skrýva nádej a radosť. Ľudia musia vedieť, že spolu s hrozivosťou zosilňovania a zrýchľovania diania prichádza zároveň v lúči Božieho Svetla množstvo milostí. Popri zrýchľovaní karmy prichádzajú veľké požehnania, spočívajúce v poskytnutí láskyplnej pomoci všetkým, ktorí sa snažia o dobro a čistotu vo svojom živote.
Pozitívny a konštruktívny postoj k tomu, čo prichádza, spočíva v pochopení, že zrýchlený pohyb osudových vlákien, dopadajúcich na človeka je v skutočnosti Stvoriteľom milostivo poskytnutá príležitosť k ich prežitiu, vyrovnaniu a odloženiu. Je to možnosť zrýchleného odkladania spätných účinkov karmy, siahajúcej naspäť o celé stáročia.
Kto toto pochopí, môže vyjsť v ústrety vlastnej karme svojim dobrovoľným rozhodnutím konať činy dobra. Toto poznanie, radostne vnútorne prežité a navonok aj uskutočňované v podobe činov dobra, nám môže priniesť vyslobodenie z karmy iba v symbolickej podobe.
Pozdravenie, poďakovanie, úsmev, danie prednosti, ochota pomôcť, ospravedlnenie, súcit a iné, podobné jednoduché veci, to všetko sú v dnešnej dobe súdu dôležité kroky, vedúce k oslobodeniu sa od karmy. Nie je treba nič iného, ako kráčať životom s týmto vedomím.
Každý deň, žitý týmto spôsobom, prináša veľa príležitostí k ľahkému vyrovnaniu možno ťažkých karmických vlákien. Takto, s radostnou vďačnosťou má byť využívaný každý deň, vedome vnímaný ako príležitosť k oslobodeniu sa od starého a vzostup k novému a Svetlému. Každý z nás je v dnešnej dobe prácou bytostných tkáčov osudu obklopený prostými, každodennými príležitosťami, umožňujúcimi vzostup k Svetlu. Malými krokmi môžeme radostne postupovať vpred v uvedomení si, že mnohé sa dá odčiniť symbolicky, prostredníctvom tých najmenších prejavov úcty, dobra a lásky k blížnym.
Je nádherné uvedomiť si, že tým najmenším prejavom ľudského pochopenia a spolucítenia s druhými môžeme odhodiť ťažké bremená minulej karmy. Je nádherné uvedomiť si, že každý deň je nám prostredníctvom našich kontaktov s blížnymi poskytnutých mnoho príležitostí k duchovnému oslobodeniu sa a k duchovnému vzostupu. Je nádherné nevnímať prichádzajúce udalosti ako nepríjemné veci, ktoré si nezaslúžime, ale ako príležitosti byť trpezlivejším, lepším, čistejším a vnímavejším.
Ak však máme neodbytné presvedčenie, že v určitých veciach sú voči nám naši blížni naozaj nespravodliví a že si to nezaslúžime, v takomto prípade je možné uplatniť niečo veľké a vznešené. A to je odpustenie! Odpustenie, ktoré je schopné zlomiť hneď v začiatku silu zaťažujúceho karmického spojenia medzi ľuďmi. Je svedectvom veľkej zrelosti a múdrosti ducha, ak to dokážeme prejaviť nie len slovami, ale aj stavom svojho vnútra, v ktorom nezostane žiadna pachuť z vedomia toho, že nám bolo ublížené.
Hoci sa teda náš svet pod tlakom Svetla lúča Syna Človeka otriasa v základoch, duchovne otvorený človek to všetko môže vnímať nie negatívne, ale pozitívne. Môže vnímať, ako pri každom, kto sa usiluje nahor, stoja pomoci i ochrana, prinášajúce nádej na úplne vyslobodenie. Môže vnímať, že tým najdôležitejším, do čoho sa je v dnešnej dobe treba okamžite a s radosťou pustiť, je snaha rozväzovať svojimi činmi dobra voči blížnym vlastné karmické vlákna. Každý deň by sme sa preto mali snažiť byť vnímavejší ku všetkým príležitostiam, ktoré nám prinášajú možnosť rozuzlenia karmy, a tým možnosť stúpať nahor k Svetlu.
Kto to však ignoruje a premeškáva, ten nemôže už ďalej očakávať trpezlivosť Pána voči jeho vlažnosti a voči jeho duchovnému spánku. Zamotaný do vlákien vlastnej karmy sa stratí v nenávratne, pretože odmietol formovať svoju osobnosť v súlade s požiadavkami, ktoré so sebou prináša zvýšený prílev Svetla.
Pre každého človeka je preto tisíckrát lepšie vykročiť radostne vpred v ústrety tomu, čo k nemu prichádza a vyrovnávať to, rozväzovať to a rozuzľovať to svojim pevným chcením dobrého, čistého a ľudsky ústretového.