Spisovateľ Kipling predpovedal: „Prvou obeťou vojny je pravda.“
Žijeme rok 1984, kedy podľa autora rovnomenného románu Orwella vládne svetu „doublespeak“, teda oficiálne vyjadrenia majú vždy opačné znamienko. Ministerstvo pravdy šíri lži a oficiálna kampaň „lásky“ šíri nenávisť.
A tak prvé, čo umlčali iniciátori vojny na Ukrajine, bola objektivita. Na objektívny pohľad a vlastný názor totiž potrebujete minimálne dva rozličné pohľady. Ale nám ten druhý pohľad bojujúcej strany zakázali a všetky oficiálne ruské informačné zdroje zablokovali. Vraj by sme (ako ovce, za ktoré by nás chceli mať) „podľahli ruskej propagande“. A tak sme obeťami jednostrannej americkej propagandy, ktorú naše médiá otrocky papagájujú, aj keď sú to očividné nelogizmy a prekrúcanie reality. Ale ani Jarko Naď, verný americký lokaj, a jemu podobní v koalícii zloby nedokázali vypnúť informácie z tretích krajín a už vôbec nie tie kritické hlasy, ktoré zaznievajú priamo z USA. A tak občania tejto krajiny začali sledovať alternatívne médiá, ktoré také kritické (teda iné, než propagandistické) informácie prinášali a dodnes prinášajú.
Nezabúdajme, že americká vládna propaganda kŕmila celý svet vymyslenou legendou o zbraniach hromadného ničenia, len aby mohli napadnúť a rozkradnúť Irak. S odstupom desiatok rokov sa odraz prebudilo svedomie Šimečku II., aby napísal: „Iba raz som sa mýlil naozaj tak zásadne, že sa dodnes pýtam, prečo sa mi vtedy také zatmenie mysle prihodilo. Najmä preto, lebo som sa nemýlil len ja, ale aj mnohí moji priatelia a významná časť západných elít. Ide o inváziu do Iraku, od ktorej uplynulo 20 rokov. Aliancia demokratických štátov spoločne zaútočila na cudzí štát bez súhlasu OSN a napriek obrovským protestom verejnosti… Bol som v tom čase šéfredaktorom denníka SME, môj chybný úsudok mal teda aj spoločenský presah…“ Tým 100 tisícom zavraždeným irackým občanom to však život už nevráti a Martinovi Šimečkovi a jeho synovi to vôbec nebráni, aby sa „mýlili“ v prospech vojnoštváčskej propagandy aj naďalej! Veď on by sa Martinko nekajal, keby to neurobili aj jeho “vzorrrovia”. U Šimečkov sú zvyknutí počúvať inštrukcie spoza oceánu bez odvrávania a pochybností.
Tiež si spomeňme koľko lží vyprodukovali o Srbsku, ktoré bombardovali bez mandátu OSN, len aby si v Kosove mohli založiť druhú najväčšiu americkú vojenskú základňu, keďže občania západných krajín Európy už tých starších základní mali plné zuby a hlasno protestovali. Aj v prípade zámienky na bombardovanie vtedajšej Juhoslávie išlo o zjavné a neskôr usvedčené klamstvo o údajnom „masakri v Račaku“ a ako povedal investigatívny novinár Robert Baer, pôsobiaci tri roky ako agent CIA v Juhoslávii: „Ľudia, ktorí podnecovali vojnu v Juhoslávii, neskôr nadiktovali podmienky mieru. Sú to tí istí ľudia zo Spojených štátov, ktorým dnes na Balkáne patria spoločnosti s právami na užívanie rôznych nerastných a iných surovín.“ Takto sa tam, medzi inými, nabalila aj vtedajšia ministerka zahraničných vecí „Madlenka“ Albrightová. Americký politológ a kultúrny kritik, Michael Parenti opísal v pozoruhodnej knihe „Smrť národu – útok na Juhosláviu“ (vyd. Torden, z anglického originálu „Kill the Nation“) všetky oficiálne americké propagandistické triky, kedy zverstvá páchané v Bosne moslimami a Chorvátmi pripisovali automaticky Srbom. Presne v duchu „doublespeak“ tak vytvorili obludný „obraz nepriateľa“, aby mohli potom americké bombardéry útočiť aj na civilné objekty, ako bola nemocnica v Niši: https://gumurin.blog.pravda.sk/2023/05/03/ukrajina-ako-juhoslavia-historia-sa-opakuje/
Tak sa prizrime tomu, čím nás kŕmi už tretí rok vojnoštváčska propaganda šírená u nás najmä žltou tlačou a donedávna aj RTVS. Toto je ten iný pohľad:
Útoky na civilné objekty
Túto pesničku počúvame od roku 2022. Ale to, že ukrajinskí neo-nacisti s podporou ukrajinskej vlády 8 rokov (slovami osem rokov!) bombardovali cielene civilné ciele na Donbase a v Luhansku – o tom ani slovíčko!
A to trvá podnes, keďže vojnová bábka Zelenský si vyškemral od západných podporovateľov, že môže útočiť raketami na vojnové ciele v ruskom vnútrozemí. A prvým cieľom takéhoto útoku, po oficiálnom schválení, bola pláž s rekreantami v Sevastopole?!! Aj s detskými obeťami. Ale o tom vojnoštváčska propaganda u nás mlčí.
V prvých mesiacoch vojny na Ukrajine sa stala vec nevídaná a ukrajinská pobočka Transparency International potvrdila, že niektoré ukrajinské jednotky využívajú civilné objekty ako nemocnice a školy, aby sa tam ukrývali ich štáby, alebo zahraniční žoldnieri, či inštruktori NATO. Tým z týchto budov robia legitímne ciele, respektíve zámerne ich vystavujú útokom, aby potom mohli hovoriť o „ruskom terore“. Odvtedy sme o pobočke TI nepočuli a ktovie koľko z jej predstaviteľov je ešte na žive, či na úteku. Zelenského tajná služba totiž verejne vyhlásia, že sa inšpiruje izraelským vzorom a vyhradzuje si právo zabíjať kohokoľvek koho označí za „nepriateľa“ aj bez súdu. Teror, ktorým sa drží pri moci dnes už nelegitímna Zelenského vláda je bezprecedentný. A nebol by, keby ho nepodporovali a nekryli vojnoví štváči so senilným maskotom Bidenom na čele.
Mimochodom, americké bombardéry v bývalej Juhoslávii útočili cielene na civilné objekty (vrátane civilných tovární, nemocnice v Niši a čínskej ambasády!) bez toho, aby sa naši útlocitní novinári nad tým čo len pozastavili. A dodnes mlčia nad faktom, že Netanjahu nariadil zrovnať celé palestínske mesto Gaza so zemou s počtom civilných obetí blížiacim sa 40 000 vrátane minimálne pätiny detí?! Ale to pána Šimečku akosi záhadne netrápi…
„Masaker“ v Buči
Už si to predsa agenti CIA a MI6 vyskúšali v Srebrenici. Scenár len oprášili. Spomeňme si, že v prvých mesiacoch vojny ruské vojská obkľučovali Kyjev (a do toho sa komici v podobe českého premiéra a ďalších US-poskokov tvárili, že tam vlakom zbehli pozrieť Zelenského, ktorý v skutočnosti sedel vo vopred pripravenom bunkri v Poľsku). Na to došlo k tajnej dohode, že začnú k mierové rokovania a ako ústretové gesto sa ruská armáda od Kyjeva stiahne. Stalo sa, lenže Zelenský už opäť porušil (ako pri Minských dohodách) všetky sľuby, pretože mu prišiel pohotovo „dohovoriť“ vtedajší britský premiér Johnson. Americkým vojnovým štváčom sa jednoducho nehodí, aby žili Ukrajinci a Rusi v mieri. Veď na ich rozoštvanie vynaložili podľa Nulandovej až 5 miliárd dolárov a opakovane to v americkom Kongrese vyhlásili za „dobrú investíciu“. A teraz by im to niekto chcel prekaziť? Naopak! Zelenskému poradili jednu z prvých krvavých fejkových akcií. Do pokojnej obce Buča nabehlo komando z Kyjeva a postrieľalo tam tých civilov, ktorí mali na rukávoch biele pásky. Tie fasovali ako znamenie pre ruské okupačné orgány, že chcú čerpať humanitárnu pomoc. K tomu komando prihodilo zopár mŕtvol, o ktorých nepotvrdené správy hovoria, že to boli postrieľaní kritici Zelenského režimu, ktorých zoznam mala jeho tajná služba nachystaný už pred vypuknutím konfliktu. Tá vojna vládnym zabijakom len rozviazala ruky. A do takéhoto krvavého Disneylandu potom vodili Zelenského emisári také figúrky ako „83. najvplyvnejšia žena sveta“ (nepamätáte si už, či neveríte, no predsa naša skládková Zuzanka!) spolu a NATO-rozviedčíkom Pavlom. No a naša Zuzanka predsa zaslzí na povel (viac o jej bábkohereckej kariére v prezidentskom paláci píšem vo svojej najnovšej knihe).
Mrzačenie zajatcov
Toto je naozaj malá záhada, alebo jednoducho fakt, že tajné služby USA a Veľkej Británie zjavne svoje fejkové operácie dávkujú postupne. A tak sa až v druhý rok vojny na Ukrajine dozvedáme priamo z RTVS, ževraj Rusi mrzačia ukrajinských zajatcov?!! Pritom od prvých týždňov vojny nezávislé zdroje zo Západu avizovali, že neo-nacistické ukrajinské jednotky ruských zajatcov proste neberú. A tých, čo zobrali, tak len preto, aby ich vrátili na ruskú stranu zmrzačených. Napríklad vykastrovaním…
Celé dva roky sa tieto zverstvá na jednej či druhej strane mohli vyšetriť, ale o tom ani slovíčko.
Naopak, dozvedeli sme sa, že ukrajinská armáda zámerne zacielila raketový útok na prestupný tábor ich vlastných zajatých vojakov. To aby ich umlčali a tak neprezradili (ako viacerí z bataliónu Azov) zverstvá, ktorých sa ukrajinskí neo-nacisti už od roku 2014 dopúšťali. A pritom neostalo, keď nedávno opäť ukrajinská armáda zostrelila ruské dopravné lietadlo, ktoré privážalo ich vlastných zajatcov na výmenu za ruských!
Navyše ukrajinskí vojaci prebiehajú na ruskú stranu dobrovoľne, keďže celý konflikt považujú za bratrovražedný a v posledných mesiacoch dochádza aj k tomu, že ukrajinské jednotky jednoducho nechávajú na bojisku svojich ranených, lebo ich nedokážu alebo nechcú evakuovať do zázemia.
A je tých hrôz (podľa západného scenára) ďaleko viac…
(pokračovanie zajtra)