O náraze všestranne upadajúceho ľudstva na múr Svetla

V myšlienkovom svete ľudí dochádza k prudkému úpadku. Dochádza k zmätku, na základe ktorého sa všetko čoraz rýchlejšie rúti nadol. Doteraz fungujúce rozumové poznanie sa zastiera a kalí. Rapídne sa stráca to, čo nazývame zdravý sedliacky rozum. V názoroch, myšlienkach a postojoch ľudí sa objavujú nelogické veci a protirečenia. Ale pretože úpadok je všeobecný, nikto si to nevšíma a nikto sa nad tým nezamýšľa. Vládne len vypočítavý rozum a katastrofálna duchovná bieda. Pomaly klíči a čoraz viac sa rozmáha beznádej, dezilúzia a bezvýchodiskovosť.

Avšak táto, stále viac sa prehlbujúca spúšť v myšlienkovom svete ľudí, ovplyvňuje i časť bytostí prírody. Negatívne ovplyvňuje časť bytostných služobníkov a oslabuje ich v ich poslaní. Preto už dlhšiu dobu prosia o pomoc. Ich volanie bolo vypočuté a bytostnými služobníkmi vyprosená pomoc sa blíži k zemi. Prináša nastolenie spravodlivosti a oslobodenie všetkému živému, čo muselo trpieť pod vplyvom pokriveného chcenia a myslenia človečenstva.

Pomoc prichádza z Valhally, ktorá je sídlom vládcu ríše bytostných, mocného O-dio-nara. Prichádza ako úder, prinášajúci oslobodenie bytostných, ale aj precitnutie vo svete ľudí. Úder bude vedený bytostnými služobníkmi, ktorých prirodzená drsnosť a nekompromisnosť oslobodí svojich druhov spod negatívneho vplyvu ľudí a zároveň silne otrasie ľudstvom, aby ho prebudilo z jeho smrteľného duchovného spánku.

Všestranne upadajúce ľudstvo, bez toho, že by to tušilo, sa rýchlo približuje k nárazu na múr Svetla, tvorený šíkmi bojovníkov z Valhally. A to, čo bude ako prvé zasiahnuté úderom bytostných služobníkov Stvoriteľa, bude žiarenie, ktoré je výrazom chcenia ducha človeka.

Spravodlivosť Pána bude súdiť ľudí práve prostredníctvom nastavenia ich najvnútornejšieho chcenia. Každému jednotlivému človeku to prinesie jednak vyrovnanie všetkého, čo sa nachádzalo v ním samotným vytvorených vláknach jeho osudu, a jednak konfrontáciu jeho súčasného chcenia s nutnosťou plného zachvievania sa vo Vôli Najvyššieho. Všetci ľudia budú zvýšeným tlakom Svetla donútení zaujať zásadný postoj voči nutnosti života v súlade s Vôľou Najvyššieho, prejavujúcou sa vo stvorení.

Pokiaľ bude človek kráčať správne a jeho vnútorné nastavenie bude nasmerované k dobru a Svetlu, môže byť všetko ostatné, čiže jeho drobné chyby a nedostatky, v mocnom prílive Svetla spálené a očistené. Ak dotyčný nebude silne pripútaný k niečomu hmotnému, môže byť úplne duchovne oslobodený v jedinom okamžiku mohutného prílivu sily Svetla.

Žiaľ, na zemi je málo ľudí, ktorí majú takýto priamy ťah smerom k Svetlu, pretože väčšina je upriamená na matériu. Alebo sa utápajú v napätých vzťahoch s blížnymi a vo vzájomných nezhodách. Po stáročiach svojho duchovného vývoja na zemi si ľudia stále neuvedomujú, že už dávno mali byť odpútaní od matérie v tom zmysle, že hodnoty materiálne mali u nich stáť až na druhom mieste, za hodnotami duchovnými. A vo vzťahu k blížnym malo v súčasnosti, v dobe súdu a Veľkej očisty zeme, horieť v dušiach všetkých ľudí žiarivé svetlo vzájomného odpustenia. Do takejto miery duchovne zrelí mali byť ľudia dnešnej doby.

Spravodlivosť Pána, ktorá prichádza v plnosti času presne tak, ako to predpovedali dávni proroci, však bude brať na zreteľ jedine tú úroveň zrelosti, ktorú sme už mali všetci dávno dosahovať, keby sme sa o to boli trochu viac snažili. Prichádzajúca Spravodlivosť Pána, ako už bolo spomenuté, bude v tomto smere konfrontovať najvnútornejšie chcenie človeka v danej chvíli. A pokiaľ Svetlo nenájde vo vnútri ľudí dominantné chcenie po dosiahnutí súladu s Vôľou Stvoriteľa a po dosiahnutí súladu s harmonickým, čistým životom v jeho stvorení, úder Svetla spáli všetko ostatné, aby obnažil samotnú podstatu nášho chcenia.

A toto chcenie, zbavené všetkého balastu, môže byť len dvojakého druhu. Buď smerujúce k dobru, k Svetlu a k čistote, alebo v plytkosti a povrchnosti preč od Svetla, do temnoty a k zlému. Takejto konfrontácii bude podrobený každý jednotlivec i celé ľudstvo. Úder Svetla obnaží najvnútornejšie chcenie úplne každého človeka a potom ho dotlačí až na samotný koniec cesty, vytýčený jeho chcením. Až na koniec dráhy nášho chcenia, ktoré v nás bolo najviac aktívne v danej chvíli momentu úderu Svetla. K čomu bude v tejto chvíli obrátené naše chcenie, to sa stane našim osudom. Osudom Svetla v prípade svetlého, dobrého a čistého chcenia, a osudom temnoty a zatratenia v prípade od Svetla vzdialeného, nečistého a nedobrého chcenia.

V evanjeliách nás Pán Ježiš v tejto súvislosti upozorňuje, že máme bdieť a modliť sa, pretože nevieme ani dňa, ani hodiny, kedy príde Syn Človeka.

Vzhľadom ku všetkému vyššie uvedenému to môžeme upresniť takto: „Bdejte a modlite sa, aby bolo vaše chcenie neustále nasmerované k Svetlu, pretože neviete ani dňa, ani hodiny, kedy vás naplno zasiahne úder očistného lúča Syna Človeka.

Vo vzťahu k prírodnému svetu spôsobí toto mohutné dianie vyradenie vplyvu človeka na svet prírodných bytostí. Bytostní budú oslobodení od ľudského mentálneho, psychického a duševného vplyvu. Navonok sa to prejaví tak, že všetko v prírode bude človeku slúžiť len vtedy, keď to bude správne, dobré a čisté. Keď to bude v súlade s Vôľou Najvyššieho a s harmonickým fungovaním stvorenia.

Všetko ostatné bude bytostnými negované a odmietnuté. Príroda sa začne vzďaľovať od ľudského chcenia, ktoré zostane osamotené a nakoniec sa zrúti spolu so všetkými tými, ktorí sa budú chcieť ďalej držať len svojej vlastnej vôle a vlastného rozumu. Spolu s nimi sa navždy zrúti aj odveké mylné ľudské presvedčenie, že jedine oni sami vedia všetko lepšie. Dôjde k oslobodeniu bytostných služobníkov od zlého ľudského chcenia a zároveň k vyzdvihnutiu čistého ľudského ducha, ktorý dokáže s bytostnými spolupracovať.

V súčasnosti, keď sa ľudský rozumový a myšlienkový svet začína potácať, ako opitý, keď začína zlyhávať logika a miznúť zdravý sedliacky rozum, netreba ale vôbec upadať do beznádeje. Treba vedieť, že zo Svetla až k ľuďom, do všetkého ich zmätku a úpadku, visia záchytné svetlé vlákna, ako posledná možnosť pomoci. Vlákna pomoci, spočívajúcej v dôvere v Božiu milosť a ochranu. Kto sa dokáže pevne zachytiť svetlého vlákna tejto dôvery, dokáže sa udržať na hladine i vtedy, keď sa všetko, vzdialené od Svetla a od harmónie stvorenia, začne potápať a klesať ku dnu.

Kto sa však záchranného vlákna dôvery v Pánovu milosť a ochranu zachytiť nedokáže, je stratený, pretože nič iné ho nemá silu zachrániť, aj keď on sám snáď bude presvedčený o možnostiach záchrany aj iným spôsobom. Veľmi rýchle ale spozná svoj omyl.

Čo je v tejto chvíli pre každého z nás najdôležitejšie?

Zaoberať sa naozaj potrebnými vecami a nie vecami nepodstatnými tak, ako doposiaľ. Zaoberať sa tým, ako sa prejavuje Vôľa Stvoriteľa vo veľkých a malých veciach. Hľadať súlad s Vôľou Stvoriteľa a harmóniu so svetom prírodných bytostí, ktoré v súlade s Vôľou Najvyššieho žijú a trvalo ju naplňujú svojim verným pôsobením v prírode.

Ak sa začneme vážne zaoberať tým, aby bolo naše chcenie správne nastavené smerom k dobru, k čistote a dosahovaniu súladu s Vôľou Stvoriteľa, začneme tým do stvorenia vyžarovať tomu zodpovedajúce žiarenie svojej osobnosti, a zo stvorenia si magneticky pritiahneme tomu zodpovedajúce svetlé žiarenia, ktoré obklopia našu osobnosť Svetlom a svetlou ochranou. Posilnia nás v našom konaní dobra a ochránia nás, keď sa ľudský svet, vzdialený od Svetla začne rúcať, aby sme sa aj my nezrútili spolu s ním.