Nie, nie som zástancom rozbíjania či ničenia čohokoľvek. Ale v týchto konkrétnych príkladoch je to žiadúce, až nevyhnutné.
Ustanovením jednej, zároveň ako jedinej možnej Únie sme sa všetci, voliči aj politici dostali do neslobodnej, nedemokratickej situácie. Podobne tomu bolo, keď názor Moskvy bol jediný správny a iný bol neakceptovateľný.
Ustanovením a udržiavaním len jednej ako jedinej možnej Únie, sme sa dostali do situácie podobnej, ba až horšej. Ako jediná, si samozrejme uzurpovala monopol na rozum, na pravdu, na správne rozhodnutia o všetkom. A ako spomínaná prvá viedla ku kolapsu, čaká to aj druhú. Čaká to aj každú inú, ktorá sa spolieha na svoje subjektívne rozhodnutia a odmieta pripustiť názorový či hospodársky stret s inými účastníkmi trhu či spoločenských posunov.
Tomu má slúžiť aj nekonečné rozširovanie tejto jedinej možnej Únie. Rozširovanie, ktoré má znemožniť vznik ďalšej. Lebo vznikom ďalšej by sa okamžite ukázala možnosť porovnávania rozhodnutí, zákonov, pravidiel, tempa rastu ekonomiky, zamestnanosti, dôchodkového systému, rodinnej politiky, úspechov aj neúspechov … A toto by zničilo „neomylnosť“ jediného správneho názoru aj jeho nositeľov.
Takéto smerovanie spoločnosti celého kontinentu, aké dnes praktizujú „oddanci“ jedinému správnemu názoru, povedie do bludného kruhu, ktorý padne do osídiel pripravenejším, ako pred časom padla socialistická časť Európy.
Dnešný stav mi pripadá neslobodnejší ako kedysi. Dnešní „majitelia rozumu“ zakážu vstup vlastným členom do mediálneho priestoru. Kedysi obmedzovali vstup cudzím. Dnešní obmedzia diskusiu len na dovolené témy a len na očakávania „správnym“ smerom. V prípade osobných záujmov celkom zakážu iný názor, ako to bolo v čase COVIDu. Výroky Bruselu a nositeľov toho istého názoru sú posvätnejšie ako boli kedysi postoje Moskvy. My, ktorí to poznáme z vlastnej skúsenosti to môžeme povedať.
Ja však nechcem, aby sa opakovalo to bludné konanie opäť. Aby naše deti a deti ďalších detí boli naháňaní do situácie, keď budú musieť opäť a opäť opravovať a odstraňovať „chyby“, ktoré už dnes mentálne zdravý človek vidí aj bez mikroskopu. A preto volám:
Rozdeľte Európsku úniu!
Rozdeľte ju, aby tu nebola ubíjaná medziúnijná konkurencia. Konkurencia, ktorú tak radi odporúčajú, ale ak sa má dotknúť ich, tak ju všemožne ničia a odmietajú. Áno, bola to konkurencia, ktorej absencia dohnala socialistickú Európu do stagnácie. Bola to absencia kontaktov s inými spoločenstvami a ich skúsenosťami. A jediná Únia smeruje k tomu istému.
Aby tu nebolo zakazované ani znemožňované porovnávanie podmienok hospodárskeho a sociálneho rozvoja iných spoločenstiev. Aby neboli pravidlá jedinej vydávané za jediné možné a jediné správne.
Pritom obe či viac Únií (od Lisabonu po Vladivostok), môžu a majú byť konštituované ako súčasti globálneho, otvoreného trhu. Na báze vzájomnej, otvorenej, slobodnej a politicky neorganizovanej spolupráce. Viaceré z nich môžu zároveň ako je tomu dnes, existovať ako jedna menová únia o dvoch národohospodársky zvrchovaných celkoch. Takéto riešenie by bolo uplatniteľné už dnes, v rozmere dnešnej EÚ. Preto nielen vyzývam, ale aj takmer žiadam (viem že nemôžem), rozdeľte ju! A vráťte do života konkurenciu.
Aj RTVS!
To isté platí aj o verejnoprávnom médiu. Ak spoločnosť dá monopol na verejnoprávnosť jedinému médiu, jedinému manažmentu, výsledok bude rovnaký. Iba ono, iba oni budú vedieť čo je „správne“! Všetci ostatní sa stanú menšinou, ktorá tomu nerozumie a nemá do toho čo „kecať“.
Za posledné roky RTVS prvýkrát zažila šok z verejnoprávnosti pri prezentácii kandidátov strán vo voľbách do EÚ. Ja viem, že RTVS si to nepripustí, že boli šokovaní. Najviac tí najoddanejší doterajšej pravde a doterajšej praxi. Ale prvýkrát teraz dovolili zaznieť rozličným názorom, postojom, prvýkrát aj oni videli názorovú pestrosť, uvideli čo si naša spoločnosť myslí a chce prezentovať. Čo sa uchádza o diskusiu. To čo doteraz pre RTVS „neexistovalo“ a preto na tieto témy diskusia ani nebola možná!
Pomôže aj úplne jednoduché rozdelenie na verejnoprávne médium Bratislava a verejnoprávne médium Košice. Budú od seba vzdialení aj priestorov aj personálne, aj okruhom spoločenstva. Či už z pohľadu hospodárskeho či sociálneho, čo podporí pestrosť podnetov na verejnoprávnosť a aj dostupnosť informačných rôznorodostí. A hlavne, zanikne monopol. To čo je dnes hlavným problémom.
Pritom vysielací priestor zostane dostupný rovnako ako dnes. Toto je technicky bezproblémové. A nebude existovať jediný šéf. Či celého média, programu, hudby či dramaturgie, financií, personálu, hospodárenia, reklamy … A nebudeme sa musieť pýtať, načo je RTVS jedenásť rozhlasových kanálov a štyri vysielacie kanály televízne.
A nové verejnoprávne média sa budú musieť usilovať, aby obstáli vo vzájomnej konkurencii a v plnení úloh Zákona, za plnenie ktorého sú sponzorované. A my, sponzori, prestaneme byť tými, ktorí tomu nerozumejú a nemajú do toho čo kecať. Lebo to už ani zďaleka nebude také potrebné …