Neprehľadná zložitosť rozumu a ohromujúca jednoduchosť ducha

Dnešné moderné ľudstvo sa podobá bezradnému dieťaťu, ktoré rozložilo mechanický hodinový stroj na súčiastky, ale nedokáže ho už zložiť. Moderné ľudstvo v snahe poznať hmotu a dokázať ju ovládať, rozložilo svojim poznaním matériu na prvočastice, pričom však zablúdilo v tisícorakých jednotlivostiach, skrze ktoré už nedokáže uchopiť a pochopiť celok. Nedokáže pochopiť účel a zmysel celku v spojitosti so zmyslom a účelom vlastného bytia.

Rozličné vedecké disciplíny disponujú obrovským poznaním, ktoré nám na jednej strane prinieslo mnohé technické výdobytky a blahobyt, ale na druhej strane prinieslo drancovanie planéty, odľudštenie života a čoraz väčšie vzďaľovanie sa od chápania podstaty bytia. Prehnane exponovaný rozum nám síce na jednej strane prináša mnoho dobrého, ale na druhej strane nám všetko to ľudsky citovo zásadné a podstatné nesmierne sťažil a zamotal. A to až do takej miery, že sa už nedokážeme sami duchovne vymotať zo všetkých zmätkov a neprehľadnosti.

Ľudstvo stratilo poznanie skutočného zmyslu života. V tomto smere fatálne tápe a blúdi, sledujúc iba vlastné, domnelé predstavy o zmysle života. Predstavy, ktoré sú prázdne, človeka nedôstojné a neprinášajúce mu skutočné, hlboké vnútorné naplnenie. Preto ľudstvo, vo všetkom svojom poznaní a blahobyte, stojí vnútorne prázdne a nenaplnené. Zúfalo sa snaží svoju prázdnotu prehlušiť leskom materiálnych vecí a pôžitkov. To je však možné iba na čas a nie natrvalo. Natrvalo môže človeka vnútorne naplniť šťastím len jeho správna púť stvorením, smerujúca k najvyššiemu a najvznešenejšiemu cieľu.

Naša púť pozemským životom a celým stvorením má vyzerať úplne inak. Má to byť cesta až ohromujúco jednoduchá a rozprávkovo krásna. Má to byť cesta ducha, pri ktorej duch vedie a usmerňuje rozum prostredníctvom citu. Nie tak, ako je tomu dnes, že rozum potláča a nerešpektuje cítenie ducha. Ba dokonca popiera jeho existenciu a vysmieva sa mu.

Aká konkrétne mala byť a má byť naša duchovná púť pozemským životom i celým stvorení?

Je to cesta obrovskej jednoduchosti, ktorá má viesť od svojho prvopočiatku jedným jediným smerom – k Bohu a k jeho večnému kráľovstvu Ducha.

Ako máme po nej kráčať?

Veľmi jednoducho! Prostredníctvom svojho trvalého chcenia k dobrému a k čistému.

Stvoriteľ od nás nikdy nechcel, aby sme pátrali po tajomstvách hmoty, pretože hmotný svet so všetkými jeho skrytými tajomstvami začne človeku okamžite samočinne slúžiť pri jeho dobrom, čistom a svetlom chcení. Všetky sily univerza, všetky tajomstva hmoty a vesmíru, i všetky bytosti v ňom žijúce začnú takéhoto človeka okamžite všemožne podporovať a niesť nahor k Stvoriteľovi, ako na anjelských krídlach.

Trvalé dobré chcenie by bolo ľuďom prinieslo oveľa väčšie vymoženosti a pokrok, než súčasný rozumový a technický rozvoj bez ducha a citu.

V týchto jednoduchých skutočnostiach sa tým najprostejším spôsobom nachádza všetko! Celá pravda o podstate hmoty a o podstate cesty človeka stvorením.

V skutočnosti nám nebolo nikdy viac treba, ako pevné chcenie k dobrému, čistému a svetlému. Na základe zákonov Božích by nám potom samočinne začalo padať do lona úplne všetko. Všetky tajomstvá vesmíru, hmoty a všetok, dnešnému človeku neuveriteľný a zázračný pokrok.

Znamená to teda, že k odhaleniu tajomstiev hmoty sme mali kráčať úplne inou cestou. Cestou dobrého a čistého chcenia! Jedine na základe toho by nám prírodné bytosti – bytostní služobníci, ktorí držia vo svojich rukách kľúče od týchto tajomstiev, otvorili všetky brány k ním vedúce. Kvôli nedostatočne dobrému a nedostatočne svetlému chceniu ľudstva však brány od najzásadnejších a najhlbších tajomstiev hmoty zostávajú pred nami zamknuté.

Preto sa ľudia snažia vynútiť si ich, vytrhnúť ich a doslova ich vyrvať z hmoty svojim rozumovým poznaním. Takáto snaha je však deštruktívna, pretože nekorešponduje s harmóniou stvorenia. A aj keď ľuďom prináša určitý prospech, určitý pokrok a určitý blahobyt, prináša to zároveň deštrukciu. Prináša to deštrukciu prírody, planéty a odľudštenie spoločnosti, pretože to nie je cesta, ktorú človeku predurčil Stvoriteľ. Je to cesta nesprávna a falošná, neprinášajúca ľuďom plnosť bytia a skutočné šťastie. Chcete konkrétny príklad? V 11 miliónovom Belgicku, patriacom medzi najvyspelejšie krajiny sveta, sa ročne spotrebuje 300 miliónov dávok antidepresív.

Všetko čo je dnes je zlé, pretože naša pravá cesta Ducha, vedúca skutočne nahor, má vyzerať úplne inak. Človek po nej kráčajúci má všetko prijímať radostne, jednoducho a prosto tak, ako to je. Bez zbytočného mudrovania, skúmania a analyzovania, ako nás k tomu núti náš rozum, ktorý potrebuje vždy niečo rozoberať, analyzovať a skladať. Pri tom mu ale hrozí, že veci nezloží správne, pokrúti realitu a to človeka napokon zastaví v jeho smerovaní nahor.

Lebo ako už bolo zmienené, Stvoriteľ od nás nikdy nežiadal, aby sme poznali všetky jednotlivosti hmoty. Hmotný svet máme vnímať len ako celok, ktorým máme kráčať na svojej ceste nahor.

Len z chápania celku, ktorý je múdro spravovaný prírodnými bytosťami a bytostnými služobníkmi, môže prúdiť k človeku radostná podpora a posilnenie. Môže k nemu prúdiť priazeň a podpora bytostných služobníkov jediného Boha, spravujúcich chod celého stvorenia, ktorá je darom každému jednotlivcovi, kráčajúcemu svojim bytím cestou čistého a dobrého chcenia.

Pozemský človek sa mal vždy držať spolupráce s prírodnými bytosťami a jeho pohľad mal byť vždy pozdvihnutý smerom nahor, k veľkému Svetlému cieľu. Ku kráľovstvu Ducha v blízkosti Stvoriteľa. Každému človeku takto jednajúcemu by sa dostalo jasného poznania jeho osobnej cesty, vedúcej nahor k duchovnému domovu. Takto, v jednoduchosti a v radostnom duchovnom napredovaní, mohli ľudia čisto a jasne rozlišovať správne od nesprávneho. Mohli sa vyhnúť všetkým zmätkom a nezrozumiteľnosti, v ktorých uviazli svojim rozumovým poznaním.

Ale pretože ľudia touto jednoduchou cestou nešli a zamotali sa do slučiek vlastného rozumu, dnes im už nestačí hovoriť o prostej a jednoduchej ceste k Svetlu. Moderný človek musel dostať niečo, čo ho oslobodí zo slučiek rozumu a daruje mu opäť poznanie celistvosti stvorenia, ktorým musí preputovať na svojej ceste do ríše Ducha. Poznanie o stavbe a zmysle celku, ako i o zmysle ľudského bytia v ňom nám bolo dané v Posolstve Grálu.

V skutočnosti je však cesta k Svetlu pre každého z nás ohromujúco jednoduchá. Spočíva v poznaní a v istote, že pri trvalom chcení k čistému a dobrému je samočinným dianím vo stvorení postarané o každého jednotlivca tak, že ho to bude smerovať k rajským záhradám.

Kto chce stáť vo svojom živote duchovne vedome, v Posolstve Grálu môže presne poznávať spomínané samočinné dianie, ktoré nás pri čistom chcení bude viesť samočinne nahor.

Každý, kto usiluje o čistotu a dobro, sa v Pánovom stvorení nemusí ničoho obávať. Či už stojí v tomto svojom snažení len s detskou dôverou, alebo pozná duchovné zákonitosti, na základe ktorých sa tak deje. Ak sa bude snažiť vkladať do vlákien svojho osudu len veci dobré a čisté, pôjde cestou, ktorá ho povedie nahor.

Na našej ceste nahor do ríše Ducha sa nie je treba zložito učiť. Jej bezprecedentná jednoduchosť spočíva v zásadnom životnom rozhodnutí stáť vždy a všade len na strane Čistoty a Dobra. Toto je tým, čomu máme venovať všetky svoje životné sily. Máme ich venovať dôvery plnému smerovaniu k najvznešenejším princípom Čistoty a Dobra, a k ich zdroju – k Bohu!