Skôr než začnem čokoľvek hovoriť, cítim potrebu upozorniť na niekoľko zdanlivo nesúvisiacich, napriek tomu dôležitých faktov.
– Špeciálna vojenská akcia na Ukrajine už takmer vyčerpala vojenské, najmä však ľudské zdroje
– Poľsko usilovne stupňuje budovanie vlastnej, modernej armády
– Maďarsko, akoby nedopatrením, prepustilo prevádzačov a armádu v tichosti modernizuje
To sú fakty. A čo robí Slovensko? Aj tu sú fakty.
– Slovenská vláda, bez súhlasu občanov, akoby z dobrého srdca, prostredníctvom ministra vojny a najvyššej veliteľky tak dokonale odzbrojila vlastnú armádu, že musela hľadať spásu za hranicami. Ochranu odovzdala do rúk Česka, Poľska a Maďarska. Z toho dva posledné štáty svoje územné nároky voči Slovensku už v minulosti nie len prejavili, ale aj uspokojili. Pre zábudlivých a menej informovaných pripomínam: Poľsko v roku 1938 zabralo 221 km2 s 9 914 obyvateľmi a Maďarsko, v tom istom roku zabralo 10 390km2 s 859 000 obyvateľmi. Dialo sa to na základe medzinárodnej dohody a so súhlasom Československej, teda Českej vlády.
Nepovažujem výrok na opakovanie histórie za hoax. Veď múdrosť: „Kto nepozná históriu musí ju opakovať“ je životom overená. A koľko priestoru pravdivej histórii dalo naše školstvo, vedecká a umelecká obec, média nevynímajúc, aby ju naši potomci poznali. Preto ak poviem, že v sobotu budeme hlasovať nie len za prežitie, ale aj za vlastnú štátnosť, nepreháňam.
Nemôžeme sa spoliehať na pomoc z vonka. Tá leží na konci vlastnej ruky. Zatiaľ stačí zdravý rozum. Ak ho nepoužijeme, je viacej ako isté, že sila stačiť nebude. Žiaľ, každým predchádzajúcim voľbám práve táto zložka rozhodovania – rozum, chýbala. Zabudli sme, že krása a hlúposť na jednom strome rastie a rovnako aj na – raz šašo, vždy šašo. Ak by sme sa len na krátko zamysleli museli by sme prísť k poznaniu, že krása ani šašoviny na vedenie štátu nestačia.
Je to však ešte horšie. 25% voličov šašovi naletelo na lacný trik. Urobil prieskum, zistil čo si občan želá a presne to mu sľúbil. Je to rovnaké, ako keď sa majiteľ autobusu opýta: „kam chcete cestovať“? výborne, nastúpte a ideme. Platiť budete cestou. Štyridsať cestujúcich, štyridsať cieľov. Po zatvorení dverí rozhoduje šofér.
Už by sme si konečne mali uvedomiť, že ak sa politická strana má dostať do parlamentu, musí najmä získať hlasy voličov. Predstavujem si svorku psov, ktorých najskôr zoženiem dokopy, zapriahnem a na dlhú palicu zavesím klobásu. Hladní pobežia vo vidine, že sa ku klobáse dostanú. Čím budú hladnejší, tým usilovnejšie budú ťahať.
Presne to pred voľbami robia politické strany s nami. Priviedli štát do krachu. Občanov vyhladovali a teraz vytiahli politické programy. Sú to tie sté strany, ktoré nás pripravili takmer o všetko, štát žije z podstaty a tisíce občanov pripravili o život. Nebudem to vymenovávať. Sami to priznali. Všetci vieme, všetci poznáme.
O náš hlas usilujú vo veľkom počte aj straničky o ktorých sme doteraz ani nepočuli, majú volebný potenciál blízky nule, egá ich predsedov nemajú oči, uši, ani sebareflexiu zato majú výšku Lomničáku. Pokúšajú nás „staré“ strany, historicky kompromitované bez reálnej možnosti vládnuť. Tie oslabujú základňu voličov a „prepadnutými hlasmi“ posilnia opozíciu.
Jedno majú spoločné – ukazujú klobásky na palici. Ich kuchárske knihy ponúkajú 150 kuchárov a recepty pre každú príležitosť. A mávajú a mávajú nám nimi pred nosom v nádeji, že začneme, ťahať. Sme psi? Nemáme pamäť? Kto by veril klamárom čo sľubovali dvojnásobné platy, švajčiarske dôchodky, nájomné byty, 14 bodov z prieskumu, spravodlivé súdy, konsolidované zdravotníctvo a mnoho ďalších voňavých klobások.
Kto by veril stranám, čo nás presviedčajú o šťastnej budúcnosti v Európskej únii, keď z jej útrob duje na nás jedna pohroma za druhou. Keby aspoň naznačili, že budú žiadať návrat k pesničke ktorou nás chytali keď nás lapali – „voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu“. Kto by volil stranu, ktorá namiesto nadštandardnej podpory matiek predlžuje pracovnú povinnosť. Kto by volil stranu, ktorá dokázala odzbrojiť vlastný štát.
Je hlúpe a nelogické, že náš volebný systém dáva právo uchádzať sa o priazeň voličov stranám, ktoré svojou vládou zošuchli štát na posledné miesto blahobytu medzi všetkými štátmi EÚ, namiesto toho, aby ich zo zákona rozpustil a šéfov kartelu súdil.
Nie sme zvedaví na povolebné kšefty, na spisovanie zoznamov chýb predchádzajúcej garnitúry z ktorých nikdy nič nebolo. My nie sme psi. Máme pamäť a kuchárske knihy plné chimér nepotrebujeme. Hľadáme vzdelané osobnosti, ktorých slovo je žula. Hľadáme osobnosti, ktoré budú natoľko zodpovedné, že v prípade neúspechu chybu uznajú, opustia parlament, aby uvoľnili miesto schopnejšiemu kandidátovi. Hľadáme stranu, ktorá presadí osobnú zodpovednosť úradníka, či kolektívu v štátnej správe. Keď môžeme platiť škody, dávať mimoriadne odmeny, dokonca zlaté padáky, musíme mať reálnu šancu aj trestať v rovnakom rozsahu. Hľadáme stranu, ktorá dokáže upraviť volebný systém tak, aby zákony nemohol tvoriť pologramotný blázon bez praxe a skúseností. Stranu, ktorá diplomatickou cestou dokáže presvedčiť veľmoci o všeobecnej výhodnosti vojenskej neutrality a získať ich garanciu. Najmä však hľadáme politickú stranu, ktorá na prvom mieste programu má zachovanie nášho národného štátu.
Ako na to? Na kandidátnych listinách strán s volebným potenciálom hľadajme a krúžkujme statočnú, odvážnu, vzdelanú osobnosť, ktorá dlho a presvedčivo koná dobro pre občanov. Nájdu sa vradoch, lekárov, právnikov, prírodoznalcov, poľnohospodárov, podnikateľov, technikov. Hľadajme a krúžkujme takých kandidátov čo už dokázali prekonať príkoria bývalej vládnej garnitúry, napríklad počas kovidu, počas obmedzovania názoru, obmedzovania pohybu. Hľadajme a krúžkujme ľudí, čo sa neboja povedať že sú Slováci, že si vážia svoj národ, svoj štát a jeho históriu. Viem že takí sú, treba ich len vybrať a štyroch (4) zakrúžkovať.
Ak nebudeme mať šťastie, ak nenájdeme čo hľadáme a aj teraz pristúpime k voľbám neprepravení, ľahkomyseľní a povrchní, ak bude viacej tých čo si nemajú čím pamätať, uveria klobáskam, zaľúbených do dúhy, do jedovatej Európskej únie, z urny vykopeme hrob národa a jeho štátnosti. Naplnia sa sny tých, čo deštrukčnou rukou vládnu Tejto krajine. To chceme?