Predstavitelia hnutia Republika, ešte ako členovia a funkcionári Ľudovej strany Naše Slovensko, ale aj neskôr, po svojom odchode z tohto politického subjektu a založení hnutia Republika vystupovali ako presvedčení odporcovia nášho členstva v EÚ a hlavne v organizácii NATO, ktorú (zvlášť sa to týkalo Severoatlantickej aliancie) považovali za militaristické a agresívne zoskupenie a prostriedok na presadzovanie geopolitických a mocenských záujmov USA. To boli dôvody, prečo sa aktívne angažovali v zbieraní podpisov potrebných na vyhlásenie petície za vystúpenie Slovenska z týchto organizácií. Dnes, v snahe „dištancovať“ sa od svojej politickej minulosti, od svojich predchádzajúcich postojov a vystúpení predstavitelia tohto hnutia menia svoju rétoriku, naivne dúfajúc, že takýmto spôsobom hnutie Republika v očiach širšieho spektra politických subjektov, občianskej verejnosti a mienkotvorných médií získa status rešpektovaného „štandardného politického subjektu“. Chápem snahu vedenia hnutia dištancovať sa od ĽS Naše Slovensko, od niektorých jej chybných a nedomyslených rozhodnutí a spätosti s týmto, dnes už politicky odpísaným politickým subjektom. Pravdou však je, že aj keby hnutie Republika vystupovala ako tá najliberálnejšia strana, podporujúca vojnu na Ukrajine, obhajujúca naše členstvo v EÚ a NATO, vítala migrantov na našich hraniciach, zaujímala pozitívny vzťah k agende LGBTI a pod., v očiach liberálnych a tzv. „progresivistických“ síl na Slovensku a im slúžiacich médií, vrátane niektorých opozičných politických subjektov (strana Hlas) a časti verejnosti bude Republika vždy len stranou extrémistickou a fašistickou. Taká je realita, ktorú nezmení žiadna bezzásadová ideová a názorová ekvilibristika, ktorú, zvlášť v predvolebnom období predvádzajú čelní predstavitelia a kandidáti tohto hnutia.
V intenciách nového pohľadu predstaviteľov hnutia Republika na riešenie mnohých problémov je aj zmena vo vzťahu k EÚ, z ktorej, podľa mienky vedúcich činiteľov hnutia už nie je potrebné vystúpiť, ale, s cieľom prinavrátiť jej pôvodný zmysel a charakter činnosti stačí ju len reformovať. Väčšine racionálne a kriticky uvažujúcim členom hnutia, ale zvlášť M. Uhríkovi, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu musí byť predsa jasné, že EÚ je nereformovateľná. Jej ďalší vývoj sa môže uberať len dvoma cestami. Alebo sa táto organizácia začne postupne rozpadať, alebo sa budú posilňovať tendencie k jej federalizácii, t. j. k zavŕšeniu jej politickej integrácii a nahradenie únijného usporiadania usporiadaním federatívnym. V praxi by to znamenalo vyššiu mieru centralizácie a oslabenie, resp. úplne potlačenie národnoštátnych záujmov a zvrchovanosti národných štátov, čo je aj dlhodobou a nemennou stratégiou bruselských politických garnitúr. Podobne zmierlivý vzťah predstavitelia hnutia Republika zaujímajú aj k organizácii NATO, čo sa prejavilo aj na tlačovke hnutia dňa 14.9.2023, na ktorej predseda M. Uhrík povedal, že NATO vníma ako prežitok studenej vojny. Samozrejme, že je to prežitok studenej vojny, ale zároveň, a to je dnes oveľa podstatnejšie, je to agresívna vojensko-politická aliancia destabilizujúca existujúci svetový poriadok, zasahujúca vojensky do vývoja mnohých oblastí sveta a v záujme posilňovania mocenského vplyvu USA vyvolávajúca vojenské konflikty a prevraty v mnohých krajinách, vlády ktorých prejavujú snahy robiť zahraničnú politiku nezávislú na USA a jeho spojencov. Takáto charakteristika NATO na tlačovke hnutia neodznela a navyše v súčasnosti už M. Uhrík, na rozdiel od svojich minulých vyjadrení nevidí reálnu možnosť vystúpenia Slovenska z tejto organizácie. Preto hnutie Republika, podľa jeho vyjadrenia nebude v súčasnosti iniciovať referendum o vystúpení SR z NATO. To sa podľa jeho slov odkladá na neskôr, teda na neurčito.
Tento nový postoj hnutia vo vzťahu k NATO sa prejavil aj vo výbere niektorých, pre mnohých jeho sympatizantov nedôveryhodných osôb (o národne konzervatívnom zmýšľaní ktorých môžeme mať vážne pochybnosti) do Republikovej rady hnutia ale aj pri výbere a zaradenia týchto nominantov hnutia na kandidátnu listinu vo voľbách do NR SR. Mám na mysli také osoby, akými sú pán Viktorin, pán Pukan, pán Hubert, pán Žarnovičan a niektorí ďalší. Sú to funkcionári a kandidáti hnutia Republika, ktorí ešte nie tak dávno zastávali vysoké posty na Ministerstve obrany SR. Konkrétne pán Viktorin, umiestnený na 5 mieste kandidátky hnutia Republika bol riaditeľom odboru NATO a EÚ, pán Pukan, umiestnený na 15 mieste kandidátky zastával funkciu zástupcu riaditeľa Úradu vojenskej kontrarozviedky a bol aj členom stálej delegácie SR v Bruseli, pán Hubert, nachádzajúci sa na 41 mieste kandidátky bol zástupcom riaditeľa Útvaru vojenskej kontrarozviedky, pán Žarnovičan, zaujímajúci 107 miesto na kandidátke bol svojho času riaditeľom kancelárie ministra obrany SR. To si skutočne máme myslieť, že tieto osoby, vedením hnutia predstavované ako najväčší odborníci a obrovský prínos pre Republiku zrazu niečo „osvietilo“ a z obhajcov záujmov USA, NATO, EÚ a nášho členstva v nich (veď určite aj to bola ich náplň práce, vyplývajúca z výkonu ich funkcií) sa vstupom do hnutia a účasti na jeho kandidátke stali presvedčenými kritikmi daných organizácií, o ktorých sa hnutie Republika dlhodobo vyjadrovalo ako o agresívnych, militaristických a navyše aj ako o vojnových štváčoch? Samozrejme, že nie. Som presvedčený, že ak by uvedené osoby boli ešte stále na svojich predchádzajúcich pracovných pozíciách, ničím by nezaostávali za vojny chtivými a rusofóbnymi vyjadreniami a postojmi gen. Macka a jemu podobných. Pravdou je, že vyššie uvedené osoby, stratiac svoje predchádzajúce funkcie vycítili možnosť dostať sa na kandidátke hnutia Republika do NR SR a tomu prispôsobili svoju terajšiu rétoriku a svoje kvázi národné a konzervatívne presvedčenie. Títo ľudia nie sú ničím iným len typickými karieristami a utilitaristickými prevrácačmi kabátov, ktorí v prípade vstupu do parlamentu veľmi rýchlo zmenia svoje presvedčenie a opustia parlamentný klub hnutia Republika. Vedenie hnutia pri predstavovaní týchto „posíl“ argumentovalo ich vysokou odbornosťou a ich skúsenosťami, získanými z výkonu predchádzajúcich funkcií, pričom, podľa môjho názoru bolo chybou, že nebralo do úvahy ich minulosť, ich ľudský rozmer a morálny profil, čo svedčí o určitej nedôslednosti, nezodpovednosti a amaterizmu pri výbere nominantov na jednotlivé funkcie v hnutí ako aj pri ich umiestňovaní na kandidátnu listinu strany. Práve prijatie takýchto osôb do hnutia, ich umiestnenie na kandidátku Republiky ako aj určitý, zmierlivejší a menej kritický pohľad na vyššie uvedené organizácie, ktorý v ostatnom čase prezentujú predstavitelia hnutia môže znížiť počet sympatizantov a podporovateľov tohto politického subjektu a odradiť ich od odovzdania svojich hlasov v nadchádzajúcich voľbách do NR SR hnutiu Republika.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.