Zdravotníctvo v koncoch

V predchádzajúcom blogu som popísal príčiny katastrofálneho stavu slovenského zdravotníctva. Blog, ako článok, som ponúkol viacerým médiám, záujem nebol. Desaťročia neriešené problémy, nekoncepčné ruinovanie a vyciciavanie zdravotníctva prináša odmeny. Ako huby po daždi vyskakujú akútne problémy. Spustí sa krátka celospoločenská panika, do médií sa vyroja  pseudoodborníci a miesto analýzy, komplexného a na dlhé roky nemenného riešenia problém teoreticky poriešia, nasľubujú a zakonzervujú. Krásnym príkladom bola debata 4 tzv. odborníčok na Ta3. Prehadzovanie si horúceho zemiaka z ruky do ruky, hľadanie vinníka, len riešenia žiadne. A ak nejaké, tak zase len škrtanie a rušenia, ktoré  nazývajú optimalizáciu siete, moderne stratifikácia.  Momentálne medializované problémy s pediatrami sú len špičkou obrovského ľadovca problémov. Nie je totižto len deficit pediatrov s množstvom pracujúcich dôchodcov, rovnaký stav je u obvodných lekárov  a ambulantných špecialistov. Na oddeleniach nemocníc, kliník sú nositelia vedomostí, skúseností a zručnosti v pokročilom veku. Mladá generácia je hlboko pod touto úrovňou, nemá ochotu trpieť , drieť a obetovať svoj voľný čas na získavanie vedomostí, skúsenosti a na svoj odborný rast. Výnimky sú, ale máličko. Najdôležitejšie je zarobiť , nenarobiť sa a neniesť zodpovednosť. Štúdium medicíny trvá 6 rokov, výchova lekára na to, aby mohol samostatne pracovať v odbore minimálne 10 rokov a aj po tomto čase bude zodpovednému primárovi , prednostovi stískať zadok, keď tento lekár zostane v nočnej službe sám. Aká obrovská personálna a vedomostná diera čaká slovenské zdravotníctvo? Nevyplnitelná. Jalové reči o tom,  že treba prijať viac študentov na štúdium medicíny  dlhé roky nič nevyriešia. Pokiaľ vyštudujú a niečo sa naučia uplynú dlhé roky. A časť z nich si lepšími pracovnými podmienkami a platmi stiahnu okolité štáty. Z týchto štátov  dokonca chodia na Slovensko  medikov, či mladých lekárov aktívne loviť. Nesedia a nedrístajú. My sme sa akurát zmohli na návrh, že tí, ktorí budú chcieť ísť pracovať do zahraničia si budú musieť absolvované štúdium zaplatiť. Nepomôže ani držanie dôchodcov v ambulanciách a na oddeleniach nízkymi dôchodkami, ktoré ich nútia pracovať prakticky do smrti. Dôležitým faktom je aj nízky záujem o štúdium medicíny a prácu lekára. O ťažké medicínske odvetvia záujem ani nie je. Za všetkým je dlhoročné degradovanie lekárskeho povolania, kriminalizovanie v médiach, strata spoločenského postavenia, rušenie nemocníc, oddelení, polikliník s odchodom lekárov, sestier a personálu do zahraničia ev. mimo rezort, zlé pracovné podmienky a v porovnaní s okolitými štátmi nižšie platy. Všade v civilizovanom svete sú lekári vyššia bohatá spoločenská trieda. U nás?                                                         Prečo mali nemocnice v okresných mestách svoj význam? Dokázali prijať chorých a aj urgentne chorých pacientov z okolia. Týchto vyšetriť, stanoviť diagnózu, liečiť , nie príliš náročne operácie vykonať  aj v noci ev. presunúť pacienta po stabilizácii stavu  do nemocnice vyššieho typu. Keď táto nadväznosť chýba, sú veľké nemocnice preplnené balastom, personál nezvláda elektívne a hlavne akútne stavy, vzniká chaos.  V noci je na každom oddelení len jedna služba a táto sa kvôli nezvládnutelnému počtu pacientov nenaklonuje.                                                                                                                               Hlavnou príčinou odchodu lekárov do zahraničia sú zlé a až katastrofálne pracovné podmienky a nízke platy oproti zahraničiu. Čo z tohto reformátori zmenia? Nič. Na zlepšenie pracovných podmienok nie sú peniaze, Slovensko odvádza do zdravotníctva len 6,4 percent HDP, čím je na chvoste európskych krajín. Za svojich poistencov platí málo. Na vyrovnanie platov s okolitými štátmi peniaze tiež nie sú. Preto sa odchod lekárov do zahraničia nezastaví a po odchode dôchodcov zostane obrovská čierna diera.                              Základným stavebným kameňom v zdravotníckej činnosti je výkon. Z materiálov poisťovní cenu výkonu tvorí spotrebovaný zdravotnícky materiál, použité liečivá, mzdové náklady, náklady na energie, nájomné, výkony spojov, poštovné, upratovanie, vodné a stočné, poštovné, bežná údržba, všetky služby nemateriálovej povahy a odpisy.   Čo tak začať s poriadkom tu? Výkon má finančné ohodnotenie, asi by ho bolo treba upravovovať podľa svetových cien a ich aktuálnym zmenám. U nás je dlhoročne nehybný. Čo tak ceny za výkony v nemocniciach  prispôsobiť svetovým cenám, veď skoro všetko do zdravotníctva za ne dovážame? Čo tak hĺbkovým auditom preorať všetky zmluvy  v poisťovniach? Čo tak stanoviť štandard v zdravotnom poistení a až potom snívať o nadštandardne? Čo tak zrušiť úplne zbytočný Úrad pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou a lekárov v ňom pracujúcich preložiť do praxe? … Skutočných a potrebných riešení je veľa, no zdravotníctvo vždy stálo bokom a žiaľ, tak to aj zostane.