Milan, mal som ťa za vynikajúceho a čestného človeka, ktorý stál za svojim slovom a mal jednoducho integritu. Politickú a ľudskú integritu. A to som si na tebe vážil najviac. Nielen ja. Pamätám na časy, keď u mňa doma sedelo celé predsedníctvo strany a bavili sme sa o prezidentskej kandidatúre a vôbec politickej situácii. Sedeli u mňa aj Harabin, Tkáč, Michelko, Rostas, Lichtner, Huďo, Repčok, Tkáč a mnoho iných. Ja som navrhoval, aby si kandidoval na prezidenta ty, no bohužiaľ si nespĺňal vekom stanovenú hranicu na to, aby si mohol kandidovať. Potom sme s Harabinom dohodli jeho podporu, ktorú však sklamal a nesplnil svoje záväzky. Nakoniec musel kandidovať Kotleba, ktorý sa tomu bránil, no požiadavku voličov a predsedníctva nemohol odmietnuť.
Pamätám si aj veci týkajúcej sa tvojej nekandidatúry do NRSR. Na moju otázku prečo si nekandidoval v posledných voľbách do NRSR a nepomohol tým strane dosiahnuť lepší výsledok, uviedol si, že nie je to podľa teba čestné voči voličom aby si tak urobil. Bol si poslancom EÚ a to bolo pre teba to najpodstatnejšie. Pritom iní europoslanci v pohode do NRSR kandidovali a tak pomohli svojim stranám.
Pamätám si aj súdne konanie na Okresnom súde v Nitre, kde som ťa zastupoval v konaní na ochranu osobnosti, ktoré podal na stranu bývalý riaditeľ múzea SNP Mičev. O ňom bolo napísané v časopise ĽSNS, že bol štbákom. Toto konanie si v polovici konanie na súde vzdal. Ja som s tým mohol robiť len to, ako si sa rozhodol. Vtedy, podobne ako aj v čase kedy Bihariová podala žalobu na ochranu osobnosti proti strane, si bol zodpovedný za PR strany a vedenie vtedy straníckeho časopisu.
Potom si zradil spolu so svojou vernou kamarilou – Mazurekom, Ďuricom, Sujom, Urbanom a Kočišom – svojich voličov, ktorý ťa dostali na pôdu EÚ a predtým do NRSR. Opustili ste stranu, hoci ste na to nemali nijaký dôvod. No vlastne mali, boli to vaše ambície a nesplnené túžby po moci.
Tvoj finálny prešľap sa objavil až teraz, kedy sme prišli na to, že ty, ktorý si bol horlivým zástancom politiky ĽSNS a jej programu, si bol de facto členom MVO – Nová Generácia, ktorá bola mládežníckou organizáciou SDKÚ. Financovali ju napríklad nemecké nadácie Konrad-Adenauer- Stiftung a Hans Seidel Stiftung. Priznal si a definoval to ako tvoj „krok vedľa“. To vážne? Ako to povedal bývalý hlavný ideológ komunistov Biľak (jeho spisovnou slovenčinou): „Pred rokom 1968 sme stáli pre veľkú priépasťú, no a potom sme urobili obrovský krok dopredu“.
No a toto, drahý Milan asi nerozchodíš, alebo len veľmi ťažko. Priznal si to až teraz. Nepriznal si to v čase keď si vstupoval do ĽSNS a tam zastával funkciu podpredsedu strany. Prečo Milan, prečo?
Nikdy som si nemyslel, že toto o tebe niekedy napíšem, no je mi zle z tvojho obracania kabátu a lží. Tvoja integrita je pochovaná pod hrubou špinou pokrytectva a lží. Ešte by som tu mohol písať veľa vecí ohľadom JPP agentúr, no nebudem to robiť, pretože agentúry JPP sú nespoľahlivé. Toto čo som tu napísal sú fakty a viem ich kedykoľvek dokázať.
V. V. Putin (budem parafrázovať): „Viem odpustiť všetko, ale zradu nikdy.“