Úvod
Cieľom týchto článkov je kriticky preskúmať niektoré problematické vyjadrenia politikov alebo novinárov. V tejto časti budem uvažovať o prirovnávaní Putina k Hitlerovi a vojny na Ukrajine k 2. svetovej vojne. Sú tieto analógie správne?
Prirovnanie Putina k Hitlerovi je sugestívne, ale otázka je, či sa dá obhájiť nejakými racionálnymi argumentami.
Vojna na Ukrajine je často prirovnávaná k 2. svetovej vojne, menej často, ale rozumnejšie, k 1. svetovej vojne alebo ku Krymskej vojne (1853-1856). Ak by platila analógia s 2. svetovou vojnou, v rámci ktorej by malo Rusko úlohu nacistického Nemecka a Putin rolu diktátora Hitlera, potom je potrebné urobiť maximum pre podporu civlizovanej Ukrajiny proti barbarskému neopohanskému Rusku.
Putler
To, čo má Hitler spoločné s Putinom je, že obaja rozhodli o napadnutí iného štátu. Rozdiel je v tom, že Hitler takýchto rozhodnutí urobil viac. Lenže sú tu aj ďalšie rozdiely.
Hitler chcel vyraždiť celé národy a skupiny obyvateľstva: Židov, Rómov, mentálne postihnutých, homosexuálov, komunistov. Slovania mali byť sčasti ponemčení, sčasti mali byť ponechaní smrti hladom a sčasti sa mali stať otrokmi, ktorí by slúžili germánskym nadľuďom.
Putin naproti tomu nechce vyhladiť žiadny národ alebo skupinu obyvateľov. Dokonca nechcel ani zrušiť ukrajinskú štátnosť. Chcel, aby bola Ukrajina neutrálna, aby nebola v Nato. S tým súhlasil aj Zelenskij. V marci 2022 vyhlasil, že Ukrajina nikdy nebude v Nato. Neskôr flexibilne zmenil názor a dnes chce Ukrajinu v Nato, aj keby to malo viesť k 3. svetovej vojne. Ukrajina ponadu vse. Ukrajina je cennejšia ako celý svet.
V prípade Putina nie je žiadna taká ideológia, ktorá by bola porovnateľná s rasovou teóriou národného socializmu. Určite nemá také plány s ukrajinskými Slovanmi, aké mal Hitler.
Tí, ktorí prirovnávajú Putina k Hitlerovi, by si mali viacej všímať, aké tetovania, nášivky, vlajky a aké znaky na zbraniach majú niektorí ukrajinskí vojaci. Mali by si všímať aj to, že či v Rusku, alebo na Ukrajine, sú uctievaní členovia SS divízií ako geroji.
Používa sa aj analógia podpory dnešnej Ukrajiny s podporou Sovietskeho zväzu v čase 2. svetovej vojny zo strany SŠA a VB. Áno, táto podpora bola masívna, ale nie až tak ako v prípade Ukrajiny. Červená armáda dostala veľa terénnych áut, munície, mäsových konzerv a iného vybavenia potrebného pre armádu, ale nebolo toho až toľko ako v prípade Ukrajiny, kde dodávky zbraní pokrývajú skoro 100 % ukrajinských potrieb. Nie je celkom jasné, či sú tieto zbrane dary alebo nám to vojnou rozbitá Ukrajina niekedy splatí.
Hitler plánoval dobyť Sovietsky zväz, aby získal životný priestor (Lebensraum) pre Nemcov a surovinovú základňu, ktorá mu mala pomôcť dosiahnuť svetovú dominanciu. Nemci by si vládu nad svetom rozdelili zrejme s Japoncami.
Išlo tak o veľa. Američania tušili, že ak Hitler porazí Sovietsky zväz, budú na rade. Bolo potrebné zastaviť Hitlera, aby nemohol uskutočniť svoju temnú víziu sveta.
Na Ukrajine naproti tomu nejde o celý svet, hoci stále existuje šanca, alebo skôr hrozba, že tento lokálny konflikt by mohol prerásť do svetovej jadrovej vojny.
Keby bolo toto prirovnanie skutočne adekvátne a zo strany Putina by hrozilo svetu také nebezpečenstvo ako zo strany Hitlera, potom by bolo potrebné brániť Ukrajinu aj za cenu jadrovej vojny. Ale tak to nie je.
Pre Rusov je prirovnanie Putina k Hitlerovi obzvlášť ponižujúce, lebo to boli práve oni, kto mal najväčší podiel na porážke Hitlera.
Západný imperializmus
O čo ide na Ukrajine? Prečo jej Západ tak masívne pomáha? Určite to nie je preto, lebo keby prehrala Ukrajina, na rad príde Poľsko, Slovensko, Česko atď. (Túto hlúposť som vyvrátil v predchádzajúcom článku). Je ťažko uveriteľné, že by práve jeden z najskorumpovanejších a najmenej demokratických štátov v Európe (s mnohými inými problémami) mal bojovať za európske hodnoty. To je naratív, alebo skôr rozprávka, pre tých, ktorí jej chcú uveriť a ktorej úlohou je zakryť skutočnú podstatu tohto konfliktu.
Momentálne žijeme v čase globalizácie. Dochádza z k zbližovaniu a prepájaniu celého sveta. Dominantné postavenie v tom majú Američania. Žijeme v systéme, ktorému sa hovorí Pax Americana- Americký mier. SŠA sú svetovým hegemónom, ktorý neznesie vedľa seba žiadnu konkurenciu, nikoho rovnocenného. Toto impérium na čele s SŠA sa rozhodlo, že do svojej sféry vplyvu začlení aj Ukrajinu, ale členstvo Ukrajiny v Nato by zhoršilo mocenskú a bezpečnostnú pozíciu Ruska a vstup Ukrajiny do EÚ by pravdepodobne Rusko poškodil ekonomicky, vzhľadom na hospodársku previazanosť oboch štátov.
Zbigniew Brzezinski povedal: “Nový svetový poriadok pod hegemóniou SŠA bude vytvorený proti Rusku, na účet Ruska a na ruinách Ruska.” Brzezinski bol síce americkým politickým stratégom, ale mal poľský pôvod. To vysvetľuje jeho odpor voči Rusku. Medzi jeho žiačky patrili M. Albrightová alebo Bushova ministerka zahraničných vecí C. Riceová.
Nedávno sa americký senátor L. Graham vyjadril, že peniaze investované do zabíjania Rusov sú tie najlepšie investované peniaze. To je vyjadrenie čírej nenávisti. Ale odkiaľ sa berie táto nenávisť voči Rusom? Čo Grahamovi urobili? Asi mu vadí už len to, že existujú.
Americkí politickí stratégovia ako Brzezinski alebo “balkánska rezníčka” Albrightová dlhodobo upozorňujú, že Rusko je príliš veľké a bolo by s tým treba niečo urobiť. Buď ho rozdeliť na viac ľahšie ovládateľných častí alebo tam aspoň dosadiť vládu, ktorá by bola poslušná voči západnému hegemónovi. Akoby SŠA pokračovali v svojej politike zadržiavania komunizmu z obdobia studenej vojny. Ibaže si nevšimli, že už proti nim nestojí komunistický Sovietsky zväz, ale Rusko. Nasvedčuje tomu aj správa Rand Corporation z roku 2022.
Aj vojenské základne na Slovensku (a inde) sú súčasťou tejto politiky zadržiavania a zatláčania Ruska. Nie je v záujme Slovenska, aby u nás takéto základne boli, lebo my nemáme žiadny záujem na tom, aby bolo Rusko vojensky a inak oslabené. Je to záujem amerických imperialistov.
V prípade veľkej vojny by sa územie Slovenska kvôli týmto základniam stalo terčom ruského útoku. Prítomnosť amerických imperiálnych vojakov nás vťahuje do vojensko-politických hier, ktoré nie sú v našom záujme. Slovensko nechce byť svetovým hegemónom, a preto tieto veľmocenské hry pre nás nemajú žiadny význam. Mali by sme sa k nim stavať neutrálne.
Západ chcel začleniť Ukrajinu do svojej sféry vplyvu a použiť ju ako nástroj na oslabenie Ruska, vrátane možnej vojny. Keby bola Ukrajina v Nato a na jej území by boli americké vojenské základne, výrazne by sa tak zhoršila mocenská a bezpečnostná situácia Ruska.
Podľa správy Rand Corporation z roku 2022 nemá Rusko žiadne imperiálne ambície. Pokiaľ si niekto buduje svetové impérium, tak sú to Američania. A Rusi im dali nohu do dverí. Pýcha bráni Západu na čele s Američanmi priznať Rusku právo na pocit bezpečnosti a primerané mocenské postavenie vo svete. Západ nechce pripustiť, že by tu mohla byť sila, ktorá by dokázala zmariť nejaký jeho zámer. Preto Západ vynakladá také veľké úsilie, aby bolo Rusko porazené. Ma to byť trest za to, že sa Rusko odvážilo odporovať Pax Americana. Určite tu nejde o ukrajinské ženy a deti. Obyčajní Ukrajinci sú tu až na poslednom mieste.
Putin nechce ovládnuť svet. Hovorí o multipolárnom svete, teda svete, ktorý má viacero centier s väčšou mierou suverenity jednotlivých štátov. Naopak, je to skôr Západ vedený SŠA, ktorý usiluje o hegemóniu, kde jednotlivé štáty majú obmedzenú suverenitu a nachádzajú sa v polokoloniálnom postavení.
Pakt s Diablom
V Marci 2022 sa Ukrajine ponúkal mier, ktorý by zahŕňal neutralitu, určité obmedzenia pre ukrajinskú armádu, čo sa týka počtu útočných zbraní, stratu Donbasu, Chersonu, Luhanska a Záporožia (nedá sa vylúčiť, že na začiatku konfliktu ešte existovala možnosť ponechania týchto území Ukrajine s nejakou silnejšou formou autonómie), uznanie Krymu ako ruského územia a priateľskú alebo aspoň neutrálnu vládu v Kyjeve. Toto bola cena za mier. Vojna sa mohla skončiť po pár týždňoch.
Práve vtedy však Zelenského navštívil strapatý Angličan a povedal mu, že Západ ešte nie je na mier pripravený. Ukrajina bola pripravená na mier, Západ nie. Z pohľadu Západu by sa táto vojna skončila až príliš rýchlo. Strapatý Angličan zrejme naznačil Zelenskému, že ak sa s Rusmi dohodnú, tak bude Ukrajina ponechaná svojmu osudu, zostane bez pomoci slobodného a demokratického sveta (Nemyslím si, že Angličan konal na vlastnú päsť, ale po porade s baťkom Bidenom). Od marca 2022 tak Západ zobral na seba zodpovednosť za pokračovanie tejto vojny a od marca 2022 tak Ukrajinci zomierajú za imperiálne záujmy Západu, predovšetkým SŠA.
Západ aj ukrajinské vedenie sa správajú tak, ako keby na ukrajinských životoch nezáležalo. Videli ste tie vysmiate tváre von Pfizerovej, Microna a spol. na samite vo Vilniuse? Tým na nejakých Ukrajincoch nezáleží.
Zelenskij podpísal zmluvu s Diablom. Namiesto mieru sa rozhodol pokračovať vo vojne. Bolo mu prisľúbené členstvo v Nato, v EÚ a víťazstvo vo vojne. Cenou za to sú životy státisícov Ukrajincov. Nakoniec ale môže stratiť všetko. Zmluvy s Diablom bývajú také. Pretože zapredal svoj ľud, môže sa tento ľud proti nemu vzbúriť a zvrhnúť ho. Ale až vtedy, keď pochopí, že sa stal obeťou veľmocenských hier, že bol oklamaný a zmanipulovaný, že táto vojna sa nevedie v jeho záujme
Jedna osobná skúsenosť:
Asi pred 2 mesiacmi mi omylom zazvonil na mobil jeden Ukrajinec. Bol z Užhorodu, ale mal rodinu v Prešove, takže dobre hovoril po slovensky. Chcel som zložiť, ale začal mi rozprávať, ako bojujú aj za nás Slovákov a za celú Európu. Ja som odpovedal, že to tak nie je, lebo nás Rusko neohrozuje a že bojujú za americké imperiálne záujmy. Na to mi on povedal, že som “slovenský ko..t!”. Chcel som mu ešte povedať, aby zvrhli Zelenského, lebo Rusi ich všetkých pozabíjajú, ale už sa nedalo, lebo z celej sily začal kričať do telefónu “ko..t! ko..t!”. Zopakoval to asi 8 krát. Ešte z pozadia mi začala nadávať nejaká žena. Keď som videl, že debata už nie je možná, lebo emócie dosiahli maximálnu úroveň a rozum je na nule, tak som zložil.
Záver
Prirovnanie Putina k Hitlerovi je prejavom hystérie a je preto prehnané. Putin nechce Ukrajincov vyvraždiť, ani z nich urobiť ruských otrokov. Nechce dokonca ani pripojiť Ukrajinu k Rusku. Je pravda, že chce zobrať Ukrajine časť územia, ale tu treba dodať, že to je aj dôsledkom občianskej vojny, ktorá tam od roku 2014 prebiehala. Na vypuknutí tejto občianskej vojny majú svoj diel viny aj sami Ukrajinci.
V podstate ide o to, že kolektívny Západ pod vedením SŠA sa snažil Ukrajinu začleniť do svojej sféry vplyvu a použiť ju proti Rusku na jeho oslabenie a možno až zničenie ako akési baranidlo. Vzhľadom na viaceré vyjadrenia amerických predstaviteľov sa nedá vylúčiť, že dlhodobým americkým zámerom je oslabenie a rozdelenie Ruska. Rozdelené Rusko by bolo podriadené, zdisciplinované kolektívnym Západom vedeným SŠA.
Či to tak naozaj je, je ťažko s istotou povedať, v každom prípade takto aktivitu Západu prečítali Rusi a je pochopiteľné, že Ruský medveď, keď vycítil, že ho chce niekto naporcovať, tak zaútočil.
P.S.
Objavuje sa takýto argument: A čo keby niekto napadol Slovensko a chcel by nám zobrať časť územia?
Moja odpoveď na tento argument je: V prvom rade sa treba snažiť vojne predchádzať. To pre nás znamená dobre vychádzať so susedmi a aj s veľmocami ako sú SŠA, Rusko, Čina, Nemecko atď. Politici by mali robiť také rozhodnutia, ktoré by predchádzali eskalácii napätia. Rozumný a zodpovedný politik to dokáže. Ako sa to robiť nemá, nám ukázal bývalý minister Káčer. Ak by bol on slovenským prezidentom alebo premiérom, tak by sa naozaj nejaký konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom nedal vylúčiť.
Slovensko nemá čo agresívne vystupovať voči veľmociam, rovnako ako sa nemá chcieť čo pasovať zajac s medveďom.
Keby sme ale mali veľmi zlú vládu, ktorá by urobila množstvo chýb a v ich dôslekdu by sme boli napadnutí, tak potom je otázka, kto by to bol, resp. aká by bola jeho sila.
Keď v roku 1938 Nemecko a Taliansko vo Viedni rozhodli, že musíme južné Slovensko odstúpiť Maďarsku, tak sme sa voči tomu nijako vojensky nebránili, lebo to nemalo zmysel. Nemali sme divízie na to, aby sme odolali nemecko-taliansko-maďarskému tlaku.
Ak by nás dnes napadli Američania svojimi povestnými humanitárnymi bombami, so svojou silou by sme nemali proti nim šancu. Bojovať by nemalo zmysel, ani keby nám Rusi dodávali zbrane. Rozumnejšie by bolo, pokúsiť sa o rokovanie a vyrokovať nejakú prijateľnú kapituláciu, resp. mier.
Keby nás napadli napr. Maďari, tam by malo zmysel sa brániť, lebo tu je šanca, že by sme to mohli ustáť a na to existuje aj jeden precedens, keď v roku 1939 slovenskí vojaci zastavili maďarskú armádu v tzv. Malej vojne.
V tejto analógii je obsiahnutá odpoveď na horeuvedený argument: Ukrajinskí politici urobili určité chyby, ktoré viedli k tejto vojne, reps. nekonali dosť rozumne na to, aby vojne zabránili. Keď už vojna vypukla, mali sa pokúsiť so silnejším súperom vyjednať čestný mier, resp. prijateľnú kapituláciu. V tomto však opäť zlyhali. Preto aj Zelenskij nesie zodpovednosť za to, že vojna v marci 2022 neskončila.