Slovensko nad priepasťou.

Našou národnou osobitosťou je národné cítenie. Takmer každý Slovák, možno každý druhý má vlastný cit, dalo by sa povedať vlastný patent na národné cítenie. Tí najsebavedomejší na záchranu národa zakladajú vlastné strany. Niektorí to však robia od chvíle keď pochopili princíp premeny strany na baňu, prípadne eseročku. Samozrejme, že pre založenie strany sa dá využiť aj iný ťahák – rôzne práva, demokracia, sociálnosť, pokrok, pohlavie, vlk, … . Bojovníkov, záchrancov a spasiteľov, je viacej ako sto.

Taký si založí, kúpi, prípadne prenajme stranu a hurá do volieb. Tých pár členov ktoré pre tento krok potrebuje, zloží aj z vlastného príbuzenstva. Nemusí to byť ani politická strana, stačí partia pozbierancov, nazvú sa hnutie, zložia 17 tisíc euráčov a hup do tržnice pre hlasy voličov. Pre úspech potrebujú heslá, sľuby, recyklované riešenia. Najnovšia devíza je špina. Za špinu síce musia platiť, ale za dobré blato postačí aj miesto na kandidátke.

Úspech má dva stupne. Tým prvým sú tri percentá získaných hlasov za ktoré im štát, teda my, vraj za námahu vyplatí lukratívnu, ale nezaslúženú odmenu. Strana síce zostane pred bránou zlatej bane, ale je spokojná. Predseda má čo deliť. Druhou métou sú kreslá pre vyvolených. Tí sú na tom podstatne lepšie. Vyhrali moc a beztrestnú štvorročnú ťažbu z národného bohatstva

K 20. júnu 2023 bolo v hre 58 politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii. Mnoho strán svoje úsilie kryštalizovalo. Svoj prerod vždy vyjadrili zmenou alebo len pozmenením názvu. Napríklad z milovníkov vína sa rokmi stali bojovníci za národ. Aby som pochopil čo chránia a za čo bojujú pozrel som si ich názvy a zistil som že 13 strán bojuje za Slovensko, 8 za rôzne demokracie, 8 za slovenský národ, 5 za národnostné menšiny – najmä za jednu, 4 za regióny. Najviac, 18 strán, bojuje za všeličo najmä však za pohlavia, za Európu, za seba. Jadrom zmeny je takmer vždy nové ego. Ego = predseda. Namiesto zlepšenia práce založí novú stranu. Ego vie, že rozdelí voličskú základňu, ale nech. „Ja“ je dôležitejšie. Ak by za daný cieľ bojovala iba jedna strana, mohla by počítať s každým voličom, ktorý preferuje rovnaký záujem – národ, štát, demokraciu, … . Rozdelením oslabia silu a strany zaniknú na úbyte. Ego nezahynie, iba hibernuje. Keď ucíti príležitosť prebudí sa a zaradí do kolobehu eg v politickom živote. Žiarivým príkladom je Mikuláš Dzurinda. Egá nekomunikujú. Namiesto cieľa pretláčajú cestu – tú svoju a jedinú.

Podmienky kladené na záujemcov o lukratívne postavenie v našom najvyššom zákonodarnom zbore, sú ľahšie ako pre držiteľa preukazu na detskú kolobežku, splnilo 25 strán a prostredníctvom nich 2 722 kandidátov. Teraz sa vozia, behajú, bicyklujú po mestách, dedinách aj samotách a sľubujú. Túžia a dúfajú. Podľa rámcových programu ide o 6 záujmových skupín. Dvom ide o demokraciu, trom o Slovensko, jednej o národ, jednej o kresťanstvo a piatim o čokoľvek. Už pred voľbami sa nedohodli. Naopak. Snažia sa s celej sily odlíšiť národné strany od národných strán, demokratické od demokratických, menšinové od menšinových a všetky proti všetkým. Rátajú s nepamäťou občanov. Veria, že sme už zabudli na ich nesplnené sľuby staré 30, ale aj 3 roky. Na výhovorky prečo sa nedalo. Na zvaľovanie viny na Fera, Joža, koaličnú zmluvu, Kovid, Ukrajinu, … . Sľuby oprášili, prikrášlili a hľadajú med do ktorého ich namočia a my strávime

Neuvedomujú si, že skutočná záchrana má iba jednu jedinú podmienku – záchranu suverénnej štátnosti. Ak občan – volič uprednostní akýkoľvek iný záujem, stratí všetko. Iba silný štát môže prosperovať. To je základ všetkého. Je nepochybné a smutné, že niektorým stranám ide práve o stratu národného štátu. Nepotrebujú ani štát, ani národ, ani národnostné menšiny. Oni sú „Európania“.

Strany sa nedohodli (nebolo by ich 25 na kandidátke). Opäť zvíťazili egá. Zodpovednosť opäť leží v pamäti a v rukách nás, voličov. Množstvo strán a množstvo kandidátov rozdrobí silu hlasu. To je aj zmysel súčasného velebného systému. Preto cesta k úspech vedie cez tie strany, ktoré majú na svojej listine najväčší počet aspoň mne známych, dôveryhodných, morálne čistých, podľa možnosti vzdelaných ľudí. Nie stranu, ale 4 kandidátov na jednej listine budem hľadať a krúžkovať.

Volebný program strany je zoznam chimér a ilúzií. Poznáme encyklopédie sľubov a nesplnených predsavzatí. Strany získajú hlasy, vytvoria kartel, rozdelia parlament a na všetko zabudnú. Aj to umožňuje volebný systém. Poslanca odvolá iba smrť. Ak tomu máme zabrániť, nesmieme otvoriť dvere neznámym dobrodruhom. Musíme si uvedomiť, že vhodením čistej listiny politickej strany do volebnej urny dáme vstupenku hoc aj retardovanému bláznovi. Veď už máme skúsenosť aj s mentálne nesmelou predsedníčkou strany, neskôr ministerkou. Ak naozaj chceme zmenu k lepšiemu, tak dáme hlas iba overenému kandidátovi. Nezáleží, na čísle ktoré má na kandidátnej listine. Ja ho poznám, ja mu verím, ja ho odporúčam, ja za neho ručím, ja mu dám krúžok! Ak si nie som istý, poradím sa s niekým, komu dôverujem. To je všetko a to je aj povinnosť zodpovedného občana. Pozor – volí aj ten, čo nejde voliť, aj ten čo volí vopred stratenú stranu, aj ten čo volí stranu bez koaličnej perspektívy. Na hlasy nevoličov už čakajú slabé strany. To je už v príprave potrebné uvážiť.

Mám ešte jedno kritérium podľa ktorého budem hľadať stranu. Je ním zásadná zmena volebného systému. Už uplynulo dosť času na to, aby protagonisti poznali nedostatky, našli spôsob na ich odstránenie a zaradili do svojich cieľov.

Strata štátnosti je priepasť v ktorej zahynie nie len štátotvorný národ, ale aj každá menšina. Preto si dám pozor na širokospektrálne strany, ich protagonistov, politických chameleónov a zombíkov. Niektorí si už ani nepamätajú čo sľubovali a ktorým výťahom, v akej strane či hnutí sa posadili do kresla parlamentu, alebo do pozície šéfa odboru ktorému ani nerozumeli, ale chuť vládnuť nestratili. Veď stlačiť gombík podľa palca je výhodnejšie ako sedieť na schodoch a čakať, kedy zo mňa spravia ministra. Na to si musíme spomenúť my, voliči. Deň volieb bude zábradlie nad priepasťou. Mali by sme ku nemu pristúpiť poučení, pripravení a ostražití.