Ako to chceme obrodzovať slovanov?

Biblia je totálne sfalšovaná. V SZ ich židovský boh Jehova je čistý Satan

Toto si mysleli aj nemeckí nacisti a na jednom svojom sneme sa rozhodli Starý zákon odhodiť do koša. A ponúkali vo svojej propagande tzv. Pozitívne kresťanstvo. Čiže zrušili si aj Desatoro Božích prikázaní, kde piate je Nezabiješ. Toto aplikované bosoráctvo v politike malo pretrpké ovocie v desiatkach miliónoch zavraždených v II. Svetovej vojne. A Hitler ako arciblázon prehlásil, že je povolaný „Prozreteľnosťou oslobodiť ľudské pokolenie od svedomia“ , podľa neho vraj židovského vynálezu.

Tento názor sa objavil aj v 2. storočí, kde syn biskupa Marcion vyučoval, že Boh Nového zákona je Boh dobrý, a ten Starozákonný je vraj iba zlý. Magistériom cirkvi je tento smer navždy zaradený medzi tzv. výkaly cirkvi, ako to pomenoval sv. Augustín, čiže medzi bludné náuky.

Opakujem čitateľom odborný fakt, že sám Yahwe, a nie falošné meno Jehova, odovzdal do výchovnonápravného procesu vzdorovitých židov jednému zo svojich anjelov, ktorý robil zhora miesto neho „tvrdé údery a záchranné operácie“. Pár krát je v Biblii aj napísané, že chcel ten šomrajúci vyvolený národ anihilovať, ale Mojžiš ho uprosil, aby sa nad ním zmiloval. Preto pripisovať všetko židovskému Bohu Yahwemu, ktorého pravá tvár, hlboko ľudská a dobrotivá, sa nám zjavila až v inkarnovanom Ježišovi, v ktorom vôbec nebola ješitnosť či pomstychtivosť, je ale úplne scestné.

Ježiš bol vraj Sloven

Ak je intenciou tejto knihy obnoviť kresťanstvo do pôvodnej a čistej podoby, tento úmysel autora by bol aj chvályhodný. Avšak jeho viaceré tvrdenia, napr. že jeho zakladateľ bol Sloven, nie sú veru neomylné. Bol to jednoducho pôvodom Žid a Galilejčan. Táto základná téza a ďalšie na ňu nadväzujúce exegézy sú položené totiž na historicky nespoľahlivých pieskových základoch. Skutočné kresťanstvo je položené na pevnej skale. Pravom Kristovi, apoštoloch, Novom zákone a aj Biblii Zákona starého.

Ak sa niekto pokúša stavať svoju obnovu kresťanstva na základoch svojich, slovanských či iných, ten sa jednoducho mýli. Radím mu, aby takú stavbu zastavil, a vybral si „pevnejšiu pôdu pod nohami“…

Autor sa odvážne snaží vzkriesiť v nás dlho a extrémne potlačované slovanské sebavedomie, čo je veľmi dobré. Ale iným extrémom panslovanského šovinizmu? Čo je už v zjavnom v protikade aj so slovenskou aj kresťanskou identitou. Preto jeho hókus – pókusy, akým navrhuje nové kresťanské náboženstvo slovanského typu, je nie tým pravým projektom na obnovu národa či sv. viery.

Ak by sa snažil viac o osobnú svätosť a študoval by serióznu teológiu a mal aspoň 20 ročnú prax v niektorej z cirkevných denominácií, určite by mnohé vety, čo napísal, opravil a bludné aj vynechal. A svoje extrémne názory, ktoré si ani neuvedomuje, že ich propaguje, lebo nemá teologické vzdelanie, by iným ako recepty na obrodenie štátu či cirkví nedoporučoval.

Vytvorme nové kresťanstvo, pôvodné, slovanské a vzdajme sa toho Vatikánskeho

Nevidieť žiadne pozitíva na Vatikáne je historická slepota. Už len zamyslenie sa nad tým, že ide o zázračne existujúcu 2 tis. r. najstaršiu inštitúciu na svete, každému intelektuálovi vzbudí nielen veľký údiv , ale aj pri hlbšom štúdiu gradujúcu úctyhodnosť. Iba intelektuálny pochábeľ je schopný zoťať túto duchovnú aj historickú sekvoju sekerou jednej znevažujúcej vety. Neuvedomovať si to, že prvých tridsať rímskych biskupov nemalo podiel na cisárskych majetkoch a moci a zomrelo ako mučeníci za sv. vieru je čo, hrubé barbarstvo ducha?

A čo takto sa nechať Vatikánom aj poučiť? Čo tak nájsť na ňom aj niečo hodnotné? Napr. v umeleckej oblasti. Pracovalo tam niekoľko geniálnych umelcov. Sídli tam aj líder a spíker kresťanov. V knihe nie je vôbec zmienka o tom, aký je pôvod tohoto najsledovanejšieho svetového monarchu v dejinách. To je obrovská chyba tejto publikácie. Taká arciurážka, že mnohí kôli tomu odložia túto knihu len po letmom prečítaní takého veľmi unáhleného antivatikanizmu.

Pred pol tisícročím by bol v prudko kresťanskej Európe autor takto radikálne kritizujúcej knihy odchytený inkvizítormi a upálený na najbližšom veľkomestskom námestí ako odstrašujúci prípad. Dnes žijeme v druhom jednoznačne antikresťanskom extréme, že hlásačov extrémnych či bludných názorov skoro bohorovne tí otitulovaní akoby z vysokého poschodia už len ignorujú. Všimnúť si niekoho hľadajúceho či volajúceho o pomoc v suteréne je nad ich veľkospyšnené sily?

Ariánske superkresťanstvo

autor prezentuje ako to vraj spoľahlivé a slovanské. Árius bol v roku 325 na koncile v dnes tureckej Nicei drvivou väčšinou biskupov označený ako heretik a bol za to vylúčený z matky cirkvi. Mal však mnohých vplyvných prívržencov aj na cisárskom dvore, ktorý po smrti cisára Konštantína forsírovali jeho iný názor po celej Rímskej ríši. Išlo o popieranie , že Ježiš má aj božskú podstatu bytia, a že bol a je Druhou Božskou Osobou. Árius hlásal, že je iba človek, ale nie aj vtelený Yahwe. Ako Boží Syn je vraj iba najdokonalejší tvor. Neuznával teda ani NajSvätejšiu Trojicu, ktorá tvorí Jedného kresťanského Boha v Troch Osobách. Čiže najväčšie to z tajomstiev našej sv. viery. Rigídne trval na tom, že Boh môže byť iba a len jedna Osoba, čo prevzal z ultraortodoxného výkladu tradičného farizejského židovstva. Tí, čo brali kresťanstvo iba povrchne, tým sa zdalo, že prehlásenie z Niceiského koncilu unáhlene pridalo do sv. viery patologickú anomáliu – okrem Boha Otca aj druhého Boha – Syna. Pre nich, ako aj pre Židov bol tento bod jednoznačným bohorúhaním a zlyhaním, a vraj návratom do pohanského polyteizmu, čiže niečo ako trápna spiatočka ku mnohobožstvu. Tento povrchný názor prijala aj sestra cisára, aj cisársky dvor, ktorý ochraňoval už nielen Rímsku ríšu, ale aj ako nečakanú novotu – cirkevné dianie. Božstvo Syna sa verejne a odvážne preto opovážil vyznávať iba málokto. Vtedajší štátny policajný mainstream bol „pravoverne a moderne ariánsky“. Pridala sa ku tomu predivnému cézaropapistickému diktátu aj väčšinová mienka zbabelých biskupov. Asi v tom sami nemali vôbec jasno. Božstvo Ducha Svätého bolo v RKC oficiálne prijaté až na Carihradskom koncile v r. 381. Zaujímavé, že nie už v r. 325.

Asi najodvážnejší svätý bojovník za kresťanského Boha v Troch Osobách bol vtedy biskup sv. Atanáz z Alexandrie. Päť krát počas 17. rokov ho kôli tomu mocibažní a väčšinoví ariáni šikanovali , zosadili z úradu a putoval do vyhnanstva. Pápež v Ríme Libérius, ktorý ho odhajoval, bol tiež z úradu vyhnaný kôli jednému slovku vo vyznaní viery / neprijal tú tézu, že Ježiš bol Otcovi iba podobný – homoiúsios, ale trval na prísne ortodoxnom znení, že mu bol aj spolupodstatný – z gr. homousios, lat. consubstantialis /. Cisár ho dal kôli inému výkladu viery a iba jednému písmenku v slove väzniť aj bičovať . Donútil ho nátlakom aj podpísať exkomunikáciu na Atanáza, ktorý bol nehoráznym spôsobom vyštvatý z biskupskej rezidencie procisárskym protibiskupom Gregorom, kde boli bité ako žito a z katedrály akoby gestapom násilím vyhodené vtedajšie rehoľné panny aj iní pravoverní katolíci. Kôli takej maličkosti, však? Za ktorou bolo v hre božstvo či nebožstvo Ježišej Osoby, čiže vec pre pravoverné kresťanstvo najvážnejšia. Preto my ariánsku verziu, ktorú znova na náboženskú scénu ako oprášenú priniesli v 19. st. Svedkovia Jehovovi nevyznávame ani ju neodporúčame, a máme ju za jeden z ťažkých a sv. vieru urážajúcich bludov.

Sám Ježiš hromovým hlasom povedal:

Ak neuveríte, že Ja Som / čiže Ja Som, teraz tu a Som ten Váš Yahwe, Osobne!!!/ zomriete vo svojich hriechoch!“ /Jn 8, 24 /

A preto, že zaťato nechceli prijať túto najrevolučnejšiu a oslobodzujúcu pravdu, povedal im, že „ Váš otec je vrah, klamár a diabol!“ Jn 8,44 Ale je pozoruhodné, že svoje božstvo sám až na túto výnimočnú hádku z farizejmi ukrýval, a až do konca svojho života prikázal apoštolom, aby o tomto určite veľkom tajomstve radšej pomlčali.

Že nešlo o krátkodobý problém dokazuje, že ešte pápež sv. Ján II. / + 533 /, čiže v 6 st. bol cisárom z Konštantínopolu tlačený k múru, aby urobil ústupky ariánom. Keď to odmietol, bol kruto umučený. Táto pravda o Najsv. Trojici, ktorú všetci kresťania berú dnes ako nejakú samozrejmosť , bola stáročia tvrdo agresívnymi bludármi pri moci prenasledovaná.