Prezidentka varuje pred hrozbou maďarskej cesty na Slovensku, k hystérii sa poslušne pridávajú západné médiá. Poľsko s pobaltskými štátmi už iniciatívne vyhlasuje, že je ochotné namiesto NATO vstúpiť po boku Ukrajiny do vojny s Ruskom. Či to myslia naozaj tak, to sa uvidí. Iný názor na vec majú Maďari.
V niekoľkých blogoch prinášam voľný preklad podstatných častí prednášky Vukicsa Ferencza, maďarského pegagóga na Univerzite verejných služieb, podplukovníka, analytika a odborníka na otázky bezpečnosti. Prednáška trvá takmer dve hodiny, celú si ju v maďarskom jazyku môžete vypočuť tu Vukics Ferenc – A háború utáni Magyarország. Miklósfa 2023.06.01. – YouTube
Aby sa čitatelia mohli zamyslieť na tým, čo môže formovať maďarský postoj k vojne na Ukrajine. Toto je druhá časť.
“Väčšina mladých ľudí nechápe, prečo tu nemôžu mať výplatu ako v Luxembursku. Nezaoberajú sa tým, čo sa stalo v živote predchádzajúcich generácií. My čo vieme, že rodičia nás vyslali do života v jedných spodkách, nezískali majetok, ktorý by nám mohli dať, tomu rozumieme. To nie je normálny stav, občianska spoločnosť funguje na tom, že predchádzajúca generácia niečo odovzdá nasledujúcej, ktorá môže na tom stavať. A naši mladí vedia pochopiť len ťažko, že v našej krajine nie je taká situácia preto, že by ich predkovia chromí, hlúpi a leniví.
Ale preto, že z tejto krajiny každý len odnášal, ale nepriniesol nič. Odtiaľto každý len odnášal. Vypočítal som, že za posledných 120 rokov Maďarsko minimálne 6x riadne vyrabovali. A naposledy, ani nie tak dávno, v čase devízovej krízy. Treba pochopiť, že po niekoľkých rokoch snaženia vždy dostaneme ranu, naše malé úspory a majetky, ktoré sme nahromadili za pár rokov, čo nás trochu nechali žiť, nám zase odčerpajú. Maďari sú bez kapitálu. Nevieme nahromadiť telesný, duchovný a hmotný kapitál, lebo nás pripravujú o túto príležitosť. Keby sme boli tam, kde by mala byť normálna občianska spoločnosť, že človek má príjem, majetok, z ktorého si vie financovať svoj každodenný život, má zásoby, a má čas žiť spoločenský život, vytvárať združenia, žili by sme v úplne inom svete.
Ale v súčasnosti, je cieľom, aby si ľudia nevedeli nasporiť majetok, aby nemali čas, aby nemali duchovný ani vzdelanostný kapitál, aby nemali dostatočné morálne hodnoty, lebo všetko, čo by sa z tohto mohlo vytvoriť, by súviselo s nezávislým názorom a postojom. Mali by sme preukázať, že sme schopní nahonobiť si materiálny, duchovný, vzdelanostný kapitál, aby sme mohli mať svoj osud vo vlastných rukách. Kto žije svoj každodenný život tak, že ku koncu mesiaca sa dostane iba do mínusu, tomu nezvyšuje čas na to, aby sa vzdelával, aby zorganizoval združenia, spolky, aby zastupoval svoje záujmy. Ten bojuje o prežitie deň a noc.
Maďarsko je súčasťou východoeurópskeho priestoru, dotýkajú sa ho rovnaké problémy a je v stave civilizačnej smrti. V stave pomalej civilizačnej smrti, v ktorej je možné zapnúť procesy jej urýchlenia. Veľmi dobrým zrýchľujúcim momentom by bolo, keby v posledných voľbách zvíťazil “šikovný” primátor, lebo ten by dobehol všetky roky “zaostávania” Maďarska. A máme tu ďalšiu dôležitú vec, že vedenie európskych štátov zlyhalo, lebo nedokázalo zabrániť vypuknutiu vojny. Neočakávali sme od nich veľa, vieme, že sú neschopní, ale čakali sme aspoň to, aby zabránili vojne. Lebo nielen na Ukrajine je bábková vláda, ale takmer vo všetkých európskych štátoch. Keď vznikla nová ukrajinská vláda, 2. decembra prišli na to, že z vlády, ktorá bude vymenovaná 3. decembra ,80 % jej členov nemá ukrajinské občianstvo. Nemysleli sme si, že o pár rokov neskôr sa to isté stane v Nemecku. Že o ministroch a štátnych tajomníkoch predchádzajúci deň pred ich menovaním vyjde najavo, že nemajú nemecké štátne občianstvo. Treba ho rýchlo vybaviť. Teda tak veľmi nezáleží na tom, čo si myslia ľudia, občania, za čo chcú hlasovať, o čom sú rozhodovať. Prevaha médií je obrovská, narozprávajú ľuďom čo chcú, ale dopúšťajú sa veľkých chýb. Zo super pripravených kádrov MI 6 a CIA sa rozhoduje, to budú európski lídri. Aký európski záujem presadzujú? Žiaden. A kto nepodporuje moc, ktorá ich dosadila, ten je nepriateľ, čierna ovca a bude vymenený. Napríklad v Bulharsku bolo potrebné 5x vymeniť vládu. Vždy dosadili nejakú super západnú skupinu, ale akí boli neschopní, do pár mesiacov padli, potom prišla ďalšia vláda, ktorú povalila americká tajná služba a dosadila vlastných ľudí ,a začalo to odznova a toto ide mesiace, bez prestávky, dookola. Podstata je v tom, aby ľudia na konci neboli schopní povedať, čo vlastne chcú, týmto smerom chcú ísť.
Na Ukrajine sa raz minú ľudia, v súčasnosti z 53 miliónovej Ukrajiny z roku 1993, zostalo 23 až 26 miliónov obyvateľov, z toho 10 miliónov už pred vojnou opustilo krajinu, a ďalších 10 miliónov počas vojny. Kto mal rozum zbalil saky-paky a snažil sa zostať čo najďalej od vojny, a nechcel zomrieť za tento režim. Ukrajinci nebojujú za Ukrajinu. Teraz keď sa hovorí o tom, že je povinné predať ich obilie tu a to bez cla, treba sa pozrieť na to, komu patrí zem, na ktorej sa pestuje obilie a komu patria firmy, ktoré obilie predávajú. Všetko sú to americké firmy. A pozrime sa na to, čo z tejto Ukrajiny zostáva Ukrajincom, nič, pekné slová a veľké priestranné hroby, nič viac. A tvrdiť, že 3x, 5x, 10x väčšie ruské delostrelectvo, 10x, 15x väčšia letecká obrana nič nezaváži, lebo Ukrajinci sú takí tvrdí, že po 3 až 5 dňoch vojenskej prípravy, sú schopní zabiť 10 až 15 ruských vojakov, kým zomrú, sú lži. Ukrajina má obrovské straty, toto uznáva aj západ, kto číta Wall street journal a Washington post, o ktorých sa nedá tvrdiť, že fandia Rusku, vie, že to pri každej príležitosti povedia: Keď niekoho pošlú na vojnu po 5 dňovom výcviku, lebo aj po trojtýždňovom až päťtýždňovom výcviku je to rovnaké, čo sa dá za ten čas naučiť, maximálne vykročiť naraz pri vojenskej prísahe. Bojovať sa nedá naučiť. A veľmi veľké masy poslali do vojny tak, že mladí chlapci, deti, nemali ani šajnu o tom, o čom to je. Nemali šancu prežiť prvý boj. 56 národov bojuje na strane Ukrajiny, teda vojaci 56 krajín sú na bojisku maskovaní za rôzne bezpečnostné firmy, treba povedať, že Ukrajincom sa nepodarilo osvojiť si zaobchádzanie so všetkými modernými zbraňami, a preto sú nútení si kúpiť tých odborníkov, ktorí predtým používali tieto zbrane ako vojaci v iných vojskách.
Náhrada strát ukrajinského vojska sa pláta zo zahraničia, prevažne sa to rieši nacistami zo západu. Národné brigády, ktoré tvoria ukrajinskú armádu, sú napojené na extrémistické nacistické hnutia, v USA, v Kanade, v Austrálii, na Novom Zélande, ale aj vo Fínsku, Taliansku, alebo Francúzsku, všade majú náborové strediská. Nedávno zadržali dôstojníkov Azovu, v náborovom stredisku v Taliansku, ktorí odvádzali Talianov, ale zadržali ich preto, lebo popri tom organizovali teroristické útoky na policajné stanice a nákupné centrá. Samozrejme, možno nie je zlé, že sa títo poloblázni dostanú na Ukrajinu a polovica z nich sa pominie, ale tiež treba vziať na vedomie, že tí, čo to prežijú, budú organizovaní, s vojenskými skúsenosťami, vodcovskými schopnosťami, navyše vďaka čiernemu obchodu zo zbraňami aj s peniazmi, s vytvorenou sieťou, vrátia sa domov a začnú budovať vlastný svet. Ale keď tu teraz hovoríme, že v Európe a v Amerike sa bojuje s bielou nadradenosťou, tak práve tieto sily hlásajú bielu nadradenosť. A zaujímavosťou je, že brigáda Azov, sa zrazu stala treťou zvláštnou brigádou ukrajinskej armády v západných zdrojoch, pretože v minulosti sa aj v západnej tlači písali nepekné veci o tejto skupine a všetci vedeli, že sú to nacisti. Ale ako prišla vojna, začali vysvetľovať, že tí čo sú inak potetovaní čiernym slnkom, hákovými krížmi, a znakmi Waffen SS, a vztyčujú takéto zástavy, bojujú za európsku slobodu. Kto takému niečomu verí, podlieha obrovskému sebaklamu. Ale teraz to, aby kvôli nim neboli konfrontovaní, riešia tak, že tieto jednotky už neoznačujú menami, že to je jednotka Kraken, Azov, Dnipro, lebo o tých sa vie, že v minulosti spáchali veľmi odporné veci, už sa označujú ako tretia útočná brigáda. V osobe veliteľa nanovo zorganizovanej brigády Azov, sa čistou náhodou jedná o človeka s komplexom superhrdinu nadradenej bielej rasy, ktorý sa vyjadril, že územie severného Maďarska, ktoré sa označuje aj ako Podkarpatstko, patrí k Ukrajine. To netvrdím ja, to napísal on, kto si prečíta jeho fantastické diela, zistí, že súčasťou Ukrajiny je východné Slovensko, východné Poľsko, južné Bielorusko, západná časť Ruska, a dovtedy treba pokračovať v tejto vojne, kým sa tieto územia opäť nevrátia k historickej veľkej Ukrajine. Zamyslime sa nad tým, že západné krajiny uznávajú takého veliteľa, a považujú ho za hrdinu, ktorý tvrdí, že bojovať treba dovtedy, kým vrch Mátra ( v Maďarsku) znova nezíska Ukrajina. To je nehorázne. Ako aj nevzdelanosť, že do akej miery ľudí nezaujíma to, akí ľudia bojujú v tejto vojne, a že obyčajní ukrajinskí ľudia by sa najradšej otočili chrbtom tomuto všetkému, a opustili túto krajinu, ale nie je to možné, lebo sa stala uzavretým vojenským táborom. Ukrajinci prijali nový zákon. Minule som hovoril, že 17 ročného syna môjho priateľa nepustili cez hranice, hovorili mi, že to nie je pravda, že každého pustia, ktorý má menej ako 18 rokov. Ale je to pravda. Každý 16 ročný ukrajinský chlapec sa musí dostať do evidencie vojenskej správy, ak nie je v evidencii, nepustia ho cez hranice. Ale tieto deti sú strašne prestrašené a nechcú sa dostať do evidencie vojenskej správy, lebo si myslia, že keď budú v evidencii, za to ich nebudú chcieť pustiť. Okolo toho je dosť veľký chaos. Zamyslite sa však nad tým, aký je to pocit byť matkou 16 ročného chlapca, keď číta v novinách, že vojna bude trvať ešte dlhé roky. Že čo to znamená.
Poviem vám čo to znamená, čo zažil môj priateľ.
Koncom marca sa pokúsil previesť rodinu cez hranice, chlapca nepustili, pokúsil sa prejsť cez slovenské hranice, ani tam ho nepustili. Potom koncom októbra dovŕšil 18 rokov, na Vianoce dostal povolávací rozkaz, v januári už bol na fronte, potom zmizol, a v marci sa zistilo, že už nežije. Toto to znamená. A nikto to nechcel, všetci sa pokúšali chlapca zachrániť. A toto je potrebné naozaj pochopiť.
Všade čítame, že „my body – my choice“ – „ moje telo – moja voľba“. A pritom títo mladí chlapci rozhodli inak o svojom tele a živote, ale to nikoho nezaujímalo. A tu sa každý odvoláva na to, že Ukrajina, ako štát má právo na to, aby žiadala životy vlastných občanov. Že to je oprávnená požiadavka. Ale keby sa naše deti dostali do tejto situácie, čo by sme na to povedali. Keby sa Maďarsko dostalo do takejto vojny, tak vlastníctvom Maďarska sa stane život našich detí ? Určite by sme toto nepovedali. Ale keď súčasne povieme, že Ukrajinci nemajú právo na to, aby utiekli pred vojenským konfliktom a zachránili si holé životy, je to zvláštny „ľudský“ prístup. A hovorím, že ľudské zdroje na Ukrajine sa už vyčerpávajú. Aj tieto šikovné nacistické siete sa míňajú. Len pri Bachmute zomrelo 6500 zahraničných žoldnierov.
A tu prichádza veľká otázka, ako budeme pokračovať v oslabovaní Ruska ? Čo je aj zato trochu smiešne, lebo hospodárstvo Ruska je menšie, ako hospodárstvo Talianska. A hospodárstvo veľkosti Talianska nebol schopný zdolať ani celý západ. Tak že tam poslal všetky svoje peniaze, zbrane, poradcov,rozviedku, a všetko možné. Môžeme povedať, že Rusi sú ľaví a nevedia bojovať, ale treba si uvedomiť, že v tejto vojne nebojujú proti nim len Ukrajinci. Veľký plán bol, že sankcie zničia ruské hospodárstvo. Pomysleli sme si, že keď padne o 20 % za čo my zaplatíme 2 %, to sa možno oplatí. Ale v skutočnosti sa stalo len to, že ruské hospodárstvo kleslo o 2 % a bolo proti nemu zavedených milión sankcií, a súčasne viedlo veľmi nákladnú vojnu s Ukrajinou, a teda vojenské výdavky museli odčerpať tie 2 %, a teda čo spôsobili sankcie ? Nič. Ale čo spôsobili nám ? Väčšina európskych krajín, ktorá mávala hospodársky rast 4,5,6 % ,stagnuje, stratila hospodársky rast a sú krajiny, ktoré majú hospodársky pokles. Teda nejako zle stojíme v nastavení čo za čo. Ruské hospodárstvo z nejakého dôvodu nekľaklo, obchod Ruska s Indiou s ropou a plynom stúpol 44 násobne, zistilo sa, že takí šikovní obchodníci, ako sú Saudi, ktorí sú plní ropy, nakúpia prebytočné ruské zásoby a prerobia ich na diesel a draho predajú do Európy. Teda každý na tom dobre zarába. Také krajiny, ako Čína a India, ktoré sa nemohli viac priemyselne rozvíjať, lebo mali nedostatok energie, teraz dostanú všetku energiu, ktorá predtým išla do Európy. Teda vyprodukujú ohromný hospodársky rast. No a čo je náš plán ? Aj Čínu by bolo treba sankcionovať, no a treba osloviť tie krajiny, ktoré nás neposlúchajú a zapojiť médiá. Už ani India nie je skutočná demokracia, ale pokrivená, keď obchoduje s Ruskom, a dali by sa menovať ďalšie nezmyselné príbehy, vydávané za riešenia.
A popritom sa produkujú prieskumy verejnej mienky. Aj teraz vyšiel jeden. Ukrajinci sa napriek vojne cítia skvele, všetci sú šťastní. Ukrajina patrí medzi najšťastnejšie štátny Európy. Tam, kde nedávno zaviedli, že do každej mailovej stránky, účtu v sociálnej sieti má prístup vláda a môže ho kontrolovať a meniť. A mohli by sme menovať rôzne ďalšie udalosti. No ale položme si otázku, čo sa stane potom, keď sa Ukrajina “minie”. Dokedy bude trvať táto vojna?
Tak dovtedy, kým nebudú všetky vojenské sklady vyprázdnené, a kým v nich nebude vybavenie vymenené, verte, že vojna neskončí. Lebo dovtedy je to obrovský obchod. A každý by mal pochopiť, že rozpočet Pentagonu je väčší ako rozpočet 10 najväčších amerických ministerstiev dohromady. Že len napríklad Lockheed Martin (americká zbrojárska firma) dostane na priamych zákazkách viacej peňazí, ako je rozpočet celého ministerstva. Jedná sa o najväčší svetový obchod. A USA si to dovolia preto, lebo nezáleží na tom, či to americké hospodárstvo vyprodukuje, lebo status dolára, ako svetovej rezervnej meny umožňuje “preclenie” celého sveta. Ale od momentu, ako zaviedli extrémne sankcie proti Rusku, naviedli krajiny na to, aby nepoužívali dolár, a tým, že sa začali rôznym krajinám vyhrážať, dosiahli to, že tieto krajiny začali obchodovať v národných menách.
To zatiaľ nie je príliš veľkou stratou, 12 až 17 % klesol pomer dolára, ale stačí to na to, že si už nemôžu dovoliť toľko financií na zbrojenie. A keď bude pokračovať dedolarizácia, tak USA už nezíska tie dane, ktoré vyberala z celého sveta, a svet nebude podporovať hospodárstvo, ktoré je pred krachom, a skrachovalo by už dávno, keby nedvíhali dlhový strop. V súčasnosti každý americký občan dlhuje cca 80000 dolárov, taký je štátny dlh. V skutočnosti všetok majetok a hodnoty, ktoré sa vyprodukujú v USA sú nižšie ako dlh USA. Teda aj keby sa predalo celé územie USA, so všetkým, čo na ňom je, dlhy USA sa nevyrovnajú. Takto sa ľahko buduje svetové impérium, keď na konci vždy niekto iný zaplatí účet.
Podstata je, že oni si toto postavenie chcú zachovať za každú cenu, nezaujíma ich čo to stojí, čo to stojí Európu, ak bude potrebné zostaviť vedenie v Európe zo samých hlupákov, tak budú dosadení takí, ktorí spravia všetko proti vlastným národným záujmom, keď treba cez farebnú revolúciu vymenia v každej krajine akúkoľvek vládu, len za to, aby presadili vlastné záujmy. A čo je na tom najhrozivejšie je, že nie dosť, že sa nás málo narodí, svoje zdroje dáme cudzím záujmom, a staneme sa kozáckym táborom, tak nebude platiť, že budeme bojovať do posledného Ukrajinca, ale do posledného východoeurópana, ak to chcete počuť do posledného Poliaka, Slováka, Čecha, Maďara a Rumuna.
A vidíme, že krok po kroku sa blížime k eskalácii a na jej konci už počúvame, že možno sa použijú jadrové zbrane, ale to nebude také hrozné, to bude len obmedzené použitie. Keď sme konfrontovaní s tým, že tam dovezené zbrane s ochudobneným uránom sú síce chemicky škodlivé, ale nie sú rádioaktívne. Ale sklady týchto zbraní Rusi rozstrieľali a zbrane zničili, všetko sa stalo plazmovou zmesou, a potom išiel každý s hrôzou zisťovať, že kade fúka vietor, a vďaka bohu fúkal smerom na Poľsko. A potom sa každý pýtal, ako sa to vôbec mohlo stať, každý meral stupeň radiácie, ale nie to sa malo merať, ale to, že sa jedná o látky jedovaté pre obličky a pečeň, ktoré sa dostali do ovzdušia.
A do toho, dámy a páni, woke kultúra západu a „zelené zbrane“, ktoré vyrobia zelenou energiou, s ktorými bude možné zabíjať malých zelených mužíkov. Alebo neviem čo to bude, spolok bláznov. Vojna je vec, ktorá najviac ničí životné prostredie, aká kedy bola na Zemi. Ak chce niekto odôvodniť to, že vojnu ukončíme tým, že čím viac Ukrajincov zomrie, ten má nejaký problém s hlavou, choré myslenie.
V minulosti sa OSN tak snažilo zabrániť vojne, že zatvorili hranice, vyhlásili embargo na zbrane, energie, všetky kohútiky boli zavreté a tak sa bojujúcim stranám minuli zbrane, prostriedky, ľudia a nakoniec aj odvaha, a prestali bojovať a boli nútení sa nejako dohovoriť. Ale v tom prípade, ak sa zvonku dodávajú zbrane, energie a ľudí, vojna sa naťahuje donekonečna a zomrie množstvo ľudí, to je o tom. Zbytočne sa to snažia prikrášľovať. Áno na Ukrajine boli sily, ktoré chceli za každú cenu bojovať, nie náhodou bola táto spoločnosť poverená úlohou bojovať s Ruskom, ale tie sa už minuli.
A odvtedy tam posielajú ľudí, čo každý vidí, že sa pokúšajú spred vojny utiecť, utekajú pred odvodovou komisiou, lebo presne vedia, že ich posielajú na smrť. Lebo keď ťa pošlú zaútočiť na ruské postavenie bez streleckej podpory z vozidiel, delostrelectva, letectva, proti Rusom, ktorí majú 10 x krát toľko delostrelectva, rakiet, tak to dopadne tak, ako je to vo väčšine prípadov, že nie sú strelné zranenia na ukrajinských vojakoch. V nemocniciach, kde ich zavezú sa zistí, že nie sú strelné zranenia, sú zranenia zo šrapnelov, odtrhnuté končatiny, pretože zomreli v delostreleckej paľbe. Alebo boli zahnaní na mínové polia. Ak o tomto niekto hovorí, že to má zmysel, a že Ukrajina z toho bude mať nejaký osoh, nie je v poriadku.”
– záverečná časť prednášky bude v nasledujúcom blogu-