Pozor! Brány osudu sa zatvárajú!

Veľká očista, alebo veľké triedenie ľudstva, prebieha v súčasnosti vo všetkých úrovniach bytia človeka. V úrovni najhrubšej hmoty tu na našej zemi. V úrovni jemnejšej hmotnosti, kam odchádzajú ľudské duše po smrti fyzického tela. A v úrovni duchovnej, týkajucej sa najjemnejších prejavov nášho chcenia a svedomia.

Očista sa najmarkantnejšie prejavuje v najjemnejšej úrovni. Zásadným spôsobom sa prejavuje v úrovni jemnejšej hmotnosti. A najmenej markantne sa prejavuje v pozemskej úrovni.

Avšak každý človek našej zeme to môže jasne vnímať, keď to vnímať chce. Môže vidieť, že na ľudstvo boli skutočne vypustení štyria apokalyptickí jazdci: mor, vojna, hlad a smrť. Mor bola pandémia a jej celosvetový dopad, aký nemá v histórii ľudstva obdobu. Vojna je vojnou Ruska a Ukrajiny, ktorá je v skutočnosti zástupnou vojnou Ruska proti celému západnému svetu. Hlad je nedostatok potravín a ich vysoká cena. A smrť bola prítomná pri pandémii, je prítomná pri vojne a trpezlivo čaká na svoje finále. Znamená to teda, že aj čisto pozemsky je viditeľné, že sa niečo vážne deje.

Prečo sú však prejavy očisty najmenej viditeľné na zemi a čím vyššie sa dostávame, tým sú markantnejšie?

Preto, lebo lúč Pánovho Svetla, ktorý očistu vyvoláva, prichádza zhora a najintenzívnejšie pôsobí na jemnejšie úrovne, ktoré sú mu najbližšie. A my sa teraz zameriame na najjemnejšiu z nich. Na úroveň najjemnejších prejavov ľudského svedomia a chcenia.

Doteraz to po celé tisícročia fungovalo tak, že ľudia, či už tu na zemi, alebo ako duše v jemnejšej úrovni hmoty v blízkosti zeme, prechádzali dvomi bránami osudu vo väčšine prípadov bez toho, že by boli nejako zásadne vyhranení. Prechádzali raz jednou a raz druhou. Raz bránou dobrého chcenia a o chvíľu zase bránou zlého chcenia.

A práve v tomto, ako to fungovalo po celé tisícročia, dochádza v očiste k zásadnej zmene. K zmene v tom zmysle, že jedna z brán, ktorá je človekom menej využívaná, sa navždy zatvorí.

Znamená to teda, že ak v človeku bolo prevažujúce chcenie k dobrému, navždy pred ním zostane zatvorená brána zlého chcenia. Cesta za bránou dobrého chcenia, ktorá sa pred ním rozprestrie a po ktorej pôjde, bude cestou k šťastiu, k mieru, k radosti a k Bohu.

Ak ale bolo v človeku prevažujúce chcenie k zlému, navždy sa pred ním zatvorí brána dobrého chcenia. Cesta za bránou zlého chcenia, ktorá sa pred ním rozprestrie, ho povedie k nešťastiu, bolesti a zatrateniu.

V tomto spočíva veľká očista a veľké triedenie ľudí. Spočíva v neodvratnom a nezvratnom nastúpení cesty ich prevažujúceho chcenia, po ktorej budú nútení ísť až na samý koniec. V prípade dobrého chcenia budú týmto koncom rajské záhrady a v prípade zlého chcenia bude koncom večné zatratenie. A aj keď sa to zdá na prvý pohľad drsné, bude to maximálne spravodlivé, pretože v skutočnosti sa každému človeku dostane iba toho, čo on sám dlhodobo a v prevažujúcej miere chcel.

Môže však vyvstať otázka, čo sa stane s ľuďmi nevyhraneného chcenia? S ľuďmi, doteraz prechádzajúcimi úplne rovnako raz bránou dobrého chcenia a raz zase bránou zlého chcenia. Čo bude s nimi?

Keby boli osobnosťami živého ducha, museli by už dávno vycítiť a vytušiť výstražný hlahol zvonov veľkej očisty. Museli by už dávno vytušiť, že sa deje niečo zásadné, a že naše ďalšie jestvovanie už nebude prebiehať tak, ako doposiaľ. Museli by vytušiť, že prichádza veľká zmena, ktorá stavia každého jedinca pred zásadné rozhodnutie o jeho ďalšom smerovaní. A to buď k dobrému, alebo k zlému. Ak však človek zostáva vlažný, nič netuší, nič necíti, nič nevníma a pre nič sa nerozhoduje, vydáva sám o sebe svedectvo, že nechce a nikdy nechcel vážne vykročiť bránou trvalého chcenia k dobrému. A preto zostane pred ním táto brána navždy zatvorená.

Aby ale bolo veci správne porozumené treba vedieť, že človeku, na základe výsady jeho slobodnej vôle, bude do poslednej chvíle umožnené chcenie k dobrému, alebo k zlému. Avšak veľká očista pred ním zablokuje prechod bránou dobrého chcenia, ak tento prechod nebol frekventovaný a človek ho dostatočne nevyužíval. Vtedy sa mnohí zhrozia a konečne pochopia obrovský význam chcenia k dobrému. Ale už bude neskoro! Prechod bránou dobrého chcenia už bude zablokovaný a oneskorená snaha o prebudenie chcenia k dobrému len ľuďom zvýši ich utrpenie.

Tieto drsné skutočnosti do určitej miery korešpondujú s podobenstvom o rozumných a nerozumných pannách. Keď totiž nerozumné panny zistili, že ide už naozaj do tuhého, aj ony chceli prejsť bránou. Brána sa však pred nimi zatvorila! Ich chcenie už bolo zbytočné, pretože ho správnym spôsobom nevyužívali vtedy, keď mali. A preto zostali vo vonkajšej tme, kde bude už len plač a škrípanie zubov.

Dnešná doba je nesmierne vážna. Je to niečo, čo v histórii našej zeme ešte nebolo. Je to niečo zásadné a kľúčové, čo prebieha na najjemnejšej úrovni ľudskej osobnosti, v podobe charakteru jeho chcenia. Každému z nás ide o všetko. O naše ďalšie bytie, alebo nebytie.

Najdesivejšou tragédiou však je, že ľudia si to neuvedomujú. Že voči tomu zostávajú slepí a hluchí. Že im pozemské starosti znemožňujú vnímať rozhodujúci moment celého ich bytia. Ľudia si neuvedomujú a nechcú uvedomiť, že dnes ide jedine o trvalé nastúpenie cesty pevného chcenia k dobrému, čistému, svetlému a spravodlivému. Ľudia si neuvedomujú a nechcú uvedomiť, že končí duchovná prelietavosť. Že už nebudú môcť ďalej zostať duchovne nevyhranení a v skrytosti najjemnejších pohnútok svojej osobnosti rozhodujú o svojom definitívnom osude. O svojom vlastnom ospravedlnení, alebo odsúdení.

Ak človek zásadnosť týchto skutočností vo svojom vnútri necíti, ba dokonca, ak mu niekto o tom otvorene hovorí a on to ignoruje, možno ho považovať za strateného. Za strateného pre ďalšie bytie a ďalšie trvanie vo stvorení. Sám nad sebou si vynáša rozsudok smrti, spočívajúci v zlom a nečistom chcení. Alebo v slabom, prelietavom a nedostatočnom chcení k dobrému.

Účelom tohto textu nie je nikoho deprimovať, ani nikoho odsudzovať. Naopak! Jeho účelom je dať možnosť a príležitosť úplne každému človeku, aby pochopil a plne si uvedomil zásadnosť doby, v ktorej žijeme. A aby sám v sebe a sám za seba, vo svojom najvnútornejšom chcení vykročil cestou k dobrému, svetlému, čistému a spravodlivému. Aby vykročil cestou ochoty pomáhať blížnym a podporovať ich. Aby vykročil cestou k večnému, opravdivému a duchovnému. Aby vykročil cestou k Bohu. Aby takýmto spôsobom úplne vedome prešiel bránou osudu k svojmu večnému bytiu vo stvorení.