Sú platné zásadné zákony, ktoré prijíma demisná vláda bez mandátu vládnuť? Nie…

Nezávislí právni experti by sa mali vyjadriť, či vláda bez dôvery má právo prijímať zásadné zákony alebo dokumenty inej právnej sily keď nemá dôveru občanov. Tiež by bolo dobré vedieť, či takéto zákony sú platné alebo nie. Je vysoké podozrenie, že platné nie sú, a preto tie, ktoré právni experti vyhodnotia ako neplatné, tak potom ich treba anulovať a veci vrátiť do pôvodného stavu až do okamihu kým z demokratických volieb nevzíde taká vláda, u ktorej nebudú žiadne pochybnosti, že má kompetencie plného výkonu svojich právomocí. Samozrejmosťou by malo byť stíhanie politikov pre zneužitie právomocí verejného činiteľa, ak právo prijímať vyššie spomenuté dokumenty nemali.

V medzinárodnom práve existuje princíp ex injuria jus non oritur (nezákonné činy nemôžu vytvoriť zákon), podľa ktorého sa konanie v rozpore s medzinárodným právom, ale aj domácim právom nemôže stať zdrojom zákonných práv. Z latinčiny: Právo nevzniká z nespravodlivosti (alebo nespravodlivé činy nemôžu vytvárať právo). Všetky nespravodlivé zákony prijaté na základe nezákonných činov sú preto nulitné a neplatné!!!

V súčasnosti žijeme v spoločnosti demisnej vlády, ktorej občania dôveru vzali. Vzali jej ju preto, že nehájila záujmy Slovenska. Reakcia členov vlády bola ohromujúca. Svetová demokracia nepozná vo svojej histórii taký príklad totálnej uzurpácie moci po tom, čo vláde bola vyjadrená nedôvera. V demokratickej krajine po vyjadrení nedôvery sa politici vzdajú svojich funkcií v čo najskoršej dobe bez úmyselného predlžovania svojho pobytu na miestach, na ktoré nemajú politické, občianske ani morálne právo. Áno, mohli by ste namietať, že predsa vláda bola do obdobia vymenovania novej vlády poverená prezidentkou riadiť tento štát. Morálne by však bolo, aby prezidentka poverila tie osoby, ktoré budú vedieť do predčasných volieb ako tak zaplátať dieru politiky v slovenskom Titanicu. To sa však nestalo. Americká guvernérka štátu Slovensko poverila riadením štátu pôvodnú vládu s malými kozmetickými zmenami. Bol to verejný výsmech občanov – rukojemníkov tejto vlády. Zlyhanie vlády jednoducho prezidentke nevadí. A tak demisná vláda naďalej nevídaným spôsobom zneužíva funkcie, ktoré jej nepatria.

Potrebujeme niečo zmeniť podľa demisných vládcov? Nič ľahšieho. Zmeníme ústavu, zákony, iné právne predpisy pre dosiahnutie cieľa vlády alebo tých čo túto vládu riadia zo zahraničia. Ale. Niektoré právomoci dočasná vláda nemôže vykonávať. Stratila právomoc uznášať sa na zásadných opatreniach v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky alebo v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Niektoré právomoci môže vykonávať len so súhlasom prezidentky.

Okrem toho dočasná vláda nemá právo vykonávať svoj mandát pretože jej dočasný premiér sa vzdal výkonu funkcie, ktorú vykonával z poverenia voličov. Zastupoval OĽANO. Je diskutabilné či naplnil ich volebný program a úlohy z neho vyplývajúce. Vážnejšou vecou však je, že odchodom z funkcie prestal plniť ich volebný program.

Zástupcovia novej strany Demokrati, ktorej súčasťou sa Heger stal spolu s viacerými politikmi nezastupujú občanov lebo jednoducho v čase volieb táto strana neexistovala. Všetci politici, ktorí sa v strane Demokrati nachádzajú stratili legitimitu výkonu svojich politických funkcií. Okrem toho prezidentka poverila dočasným výkonom Hegera ako člena OĽANO a nie ako člena strany Demokrati, ktorá sa nezúčastnila demokratických volieb a teda nezastupuje vôľu občanov. Na Slovensku tak došlo k prevratu a totalitárnej uzurpácii moci skupinkou, ktorej činnosť by mala prešetrovať NAKA.

Je zarážajúce, že prezidentka nekoná. Jej želanie, že nová vláda by mala byť kreovaná v júni zostalo nevyslyšané. Uzurpácia moci by mala trvať do predčasných volieb v septembri. Máme vládu, ktorá nemá mandát od občanov vládnuť, máme vládu, ktorá uskutočnila na Slovensku štátny prevrat, máme políciu, ktorá nekoná a hlavne máme zdevastovaný štát na všetkých úrovniach.

Časť verejnosť si myslí, že prezidentka zrejme čaká na „pre ňu vhodný termín“ a úradnícku vládu predsa len vymenuje. Ak sú politické ambície Čaputovej také, že bude chcieť kandidovať v prezidentských voľbách aj v roku 2024, bude kalkulovať s tým, že si odvolaním demisnej a bezmandátovej vlády vylepší pí ár. Druhým plusovým bodom by podľa nej malo byť to, že i keď vymenuje úradnícku vládu a tá bude tiež neschopná, bude jej neschopnosť ospravedlňovať krátkosťou času. Alibizmus ako hrom. Čaputová jednoducho vytvorí stav účelovej manipulácie s občanmi. Teda ak jej na to naletia. Predpokladám, že Čaputová úradnícku vládu predsa len vymenuje. Hlavným dôvodom bude, zviditeľniť mená Sorosových progresívcov, ktorí sa vo veľkom chystajú dostať do vlády. Predpokladám, že sa tam objavia také mená ako Rizman, Šimečka, Valášek, Truban, Štefunko, Mikloš, Dzurinda alebo iní údajní odborníci v triumviráte Soros, Čaputová, Progresívne Slovensko. Bude to pre Slovensko prevrat v réžii Sorosa. Nepôjde o odborníkov, ale o Sorosovych sluhov!!!

Nespravodlivý zákon nemá žiadnu zaväzujúcu moc. Vo svojej podstate to žiadny zákon ani nie je, keďže moc zákona priamo závisí na miere spravodlivosti. Zákon nie je spravodlivý, ak neprospieva všeobecnému dobru. Ak je tomu tak, potom je zákonodarstvo viac násilným činom, ako právom.

Kedy môžeme odoprieť poslušnosť?

Odlišné stanovisko sudkyne Ústavného súdu k PL. ÚS 7/2017 hovorí:

„Ak nielen zákony, ale aj rozhodnutia ústavnej povahy vedome popierajú vôľu k spravodlivosti, napr. zaručujú alebo odopierajú ľuďom ľudské práva podľa ľubovôle, tak (potom) takéto zákony či iné rozhodnutia ústavného charakteru nemôžu byť platné. Ľud nie je viazaný poslušnosťou voči takým zákonom, resp. iným aktom ústavnej povahy, a príslušné ústavné orgány právneho (ústavného) štátu musia nájsť odvahu odoprieť im povahu práva.

Z bezprávia, zo zneužitia právomoci nemôže vzniknúť právo. To, čo z neho „vzniká“, je neprávo. Dôsledne postupujúc ďalej, akt nepráva normatívne neexistuje a nie je spôsobilý pôsobiť (mať účinky) na práva a povinnosti jeho adresátov (quod nullam est nullam producit effectum). Právo ako spoločenský normatívny systém, ktorý si nutne robí nárok na svoju správnosť, existuje preto, aby prinášalo racionálne/spravodlivé usporiadanie spoločenských vzťahov, a to tak v ich horizontálnom, ako aj vertikálnom vyjadrení, a nie preto, aby negatívne aspekty vyplývajúce z takto štruktúrovanej sociálnej interakcie legitimizovalo“.

Čo z toho vyplýva?

Právoplatne môžeme odmietnuť poslušnosť napr. vtedy, ak orgány štátnej moci nekonajú v záujmoch SR alebo slúžia pre cudzie záujmy, zákony neslúžia pre všeobecné blaho občanov, ale naopak okliešťujú jeho práva, majú totalitárny charakter, vydávajú legislatívne normy ohrozujúce vitálne záujmy SR, konajú v prospech iných štátov a proti vlastnému štátu, konajú mimo svojich kompetencií a pod. Neprinášajú všeobecné blaho, sú nespravodlivé a teda neplatné. Občania nemajú povinnosť ich rešpektovať. Naopak musia sa nespravodlivým zákonom vzoprieť.

Viac na:

https://zemavek.sk/moze-byt-zakon-nespravodlivy-ano-moze/

Nespravodlivý zákon nie je zákon. Rovnako ako tyranské právo nie je právo spravodlivé, ale právo zvrátené – Christianitas

https://unterm.un.org/unterm2/en/view/6fe59c6d-9d6a-41bb-997e-d2478a976ec0

https://www.pravnelisty.sk/uvod

file:///C:/Users/Asus/Downloads/Rozhodnutie%20-%20Rozhodnutie%20PL.%20%C3%9AS%2029_05.pdf

Z mesta SNP Ivan Štubňa