EÚ a NATO, čo viac nám treba ku šťastiu? Presne takto sme si to predstavovali v tom 89.roku. Dostať sa do Európy a možno že aj do NATO. Tak a teraz už krochkáme 2 desaťročia. Ten pocit…
Máme plné supermarkety, máme mercedesy, audiny, bmw. A teraz nás dokonca už chvália aj predstavitelia z USA, vraj sme vzorom, či tak nejako. Všetci povinne otvárať šampanské a pripime si na tento veľký úspech. Už nikdy viac čierna diera Európy. Naša krajina je už takpovediac líder, ukazovateľ smeru. Udávame trendy.
Predvoj. My ukážeme a už aj ukazujeme, aké je to nič nemať a byť šťastný. Už len krôčik chýba k tomu, aby nás v parite kúpnej sily predbehlo Bulharsko a konečne budeme najchudobnejší v Európskej únii. To trvalo… Chrobáčiky budú chutiť. Postupne sa podiel pomletých cvrčkov v potravinách bude zvyšovať. Múčka zo sušených múčnych červov. Tiež ujde.
Transatlantické spojenectvo, hodnoty, sloboda a demokracia. Samočinne vyzdvihuje tých najschopnejších jedincov do vedenia štátov, európskych inštitúcií. Sledujte televízne spravodajstvo a budete zorientovaní. Budete presne vedieť, čo chcete a čo nechcete. Len tak môžete každú noc pokojne zaspávať s vedomím, že ste súčasťou civilizovaného spoločenstva. Vyznávate transatlantické väzby. Máme silného spojenca za Atlantikom. On nás bude citlivo sprevádzať životom, ochraňovať a trpezlivo učiť, ako sa má žiť správne. Všetko máme ako na tácke, aj predžuté. Len neprestávajme sledovať televíziu.
.JPG "Marek")
.jpg)
