Zástava

Malý krok pre Fínsko ale veľký krok pre NATO. Parafrázovaním slávneho Amstrongového výroku by som prirovnal dnešné vztýčenie vlajky Fínska medzi ostatnými vlajkami krajín severoatlantickej aliancie. Systematické približovanie hraníc NATO k Ruskej federácii nadobudlo nový rozmer, nakoľko hranice, ktoré ich medzi sebou delia sa dramaticky dnešným dňom znížili k nule a globálna spoločnosť sa ešte viac priblížila ku konfliktu, ktorý môže  byť otvorenou konfrontáciou medzi Ruskom a NATO. Nie že by sa tak už nedialo, nakoľko tisícky zahraničným žoldnierov z krajín NATO už od začiatku konfliktu na Ukrajine bojuje na strane ukrajinskej armády ale skutočne tento konflikt pomaly ale iste naberá na obrátkach počas, ktorých sa postupne zahadzujú škrupule diplomacie a jednotlivé vlády západného bloku cielene ostrou rétorikou masírujú verejné mienky svojich národov prípravou na konflikt, ktorý sa zdá byť nevyhnutný.  Na nešťastie takmer vo všetkých krajinách západného bloku resp. krajín s členstvom v NATO sú vlády, ktoré bezhlavo podporujú vojnu dodávkami zbraní pre Ukrajinu a ako to vyzerá nakoniec to skončím  aj dodávkami živej sily, pretože tá Ukrajinská už v drvivej väčšine skončila v mlynčeku na mäso. Rusko je však jadrová veľmoc a jadrová veľmoc si nemôže dovoliť prehrať. Uvedomujeme si to my všetci ale tí, ktorí nás ženú do vojny, t.j. politici s vládnymi a mocenskými kompetenciami, tak tým je to jedno lebo žijú v ilúzii, že ak k tomu príde tak ich sa to týkať nebude. Omyl je však pravdou a daň za ich chyby a chyby nás, že sme im to vôbec dovolili bude vysoká. Ako sa však vraví, nádej umiera až posledná a preto dúfajme, že pokojná, rozvážna a zmysluplná diplomacia kľúčových geopolitických hráčov bude silnejšia než prchkosť bojachtivých vojnových štváčov.