Nech si Mišíková zoberie Černáka domov – na prevýchovu…

Bývalá prokurátorka Eva Mišíková so špecializáciou na mafiánskych bossov a následne obhajkyňa tých istých (viď Trajer, ktorý napriek svedectvám sýkoriek unikol trestu za objednávku vraždy Romana Deáka procedurálnym trikom aj vďaka nej) sa v týchto dňoch nápadne rozhovorila. Blíži sa totiž termín možného prepustenia mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka z doživotného väzenia a tak bez hanby vyhlásila, ževraj mafiána z neho urobila spoločnosť (cit.: „Som presvedčená o tom, že keby Černák žil v iných časoch, aj by viedol iný život. Bosa z neho spravila spoločnosť“)?!! A teda nebyť tej spoločnosti, teda nás všetkých (?!!), bol by to celkom milený chlapec? Tak som si zalistoval vo svojej najnovšej knihe, encyklopédii mafiánskych zločinov, „Mafia na Slovensku – stručné dejiny zla“ a našiel som tam toto:

Podľa Prešovského korzára (SME.sk) Černák hovoril po rokoch pred súdom aj o tom, ako sa z vodiča autobusu stal zločincom: „Moja kriminálna kariéra sa začala v roku 1991. Vtedy som nastúpil do vlaku, ktorý smeroval k organizovanému zločinu. Vybrali sme si túto cestu dobrovoľne, lebo nám to tak vyhovovalo.“ Tak o čom to tá Mišíková točí?

Obálka printového vydania

Prvou obeťou vraždiacej beštie mafiána Černáka bol krčmár Miroslav Vlček – majiteľ telgártskej reštaurácie Femina, kde v auguste 1993 v krčmovej bitke dobili a dokopali na smrť Milana Schwarzbachera. Za to stáli pred banskobystrickým súdom o štyri roky mladší brat Mikuláša Černáka, Vladimír, a jeho komplic Ján Handula. Vlček svedčil o priebehu udalosti s tým, že mu policajti sľúbili ochranu, ktorú nikdy nedostal. Černákovci sa ho pokúšali zastrašovať, ale ich vyhrážkam, že ho „dajú dolu“, neveril. Tak ho vylákali z krčmy, po mučení donútili napísať odvolanie svedectva, a nakoniec ho Házy zastrelil a zakopal…

Házy, neskôr platený zabijak mafie, po návrate z väzenia uveril podozreniu, že jeho neprítomnosť využil istý Ladislav Bojkun, aby obšťastňoval Házyho manželku Annu. Pravdu chcel (Házy) odhaliť konfrontáciou oboch podozrivých, čomu mali asistovať Černák, Kaštan a istý Mlynár zo Šváboviec… Keď sa však pohli iným smerom, (Bojkun) pochopil, že mu ide o život, a pokúsil sa z auta vyskočiť. Černák ho však zadržal a Házy udrel do tváre zo slovami, že keď to skúsi ešte raz, vie, čo ho bude čakať. Keď došli autom do lesov neďaleko Hrabušíc, Házy vystrčil Bojkuna z auta a vliekol ho preč. Černákov brat Vladimír tam už dopredu vykopal improvizovaný hrob. O chvíľu sa ozval výstrel. Černák po 24 rokoch ukázal na miesto, kde boli zakopané ostatky Bojkuna. Ten takto skončil ako 22 ročný.

Černákova skupina sa dala aj na nájomné vraždy. Ako prvý takto skončil začiatkom novembra 1993 Jaroslav Ivanovič Oros, Ukrajinec, …keď si miestny podnikateľ u černákovcov objednal jeho zastrašenie, lebo ho s ďalšími Ukrajincami vydierali… V hustom lese černákovci vyzliekli Ukrajinca donaha a postavili ho do pripravenej jamy. Láboš mu vtedy mieril brokovnicou na hlavu. Zastreliť ho však vraj chcel Michal Ondrejčák, lebo si to chcel vyskúšať. Vo chvíli, keď stál Ukrajinec v jame a mafiáni sa rozhodovali, kto vystrelí, Oros z hrobu vyskočil a holý sa dal na útek smerom do hustého lesa. Ale urobil chybu, keď sa po čase vrátil po šaty. Počul totiž odchádzať auto, ibaže ostatní černákovci číhali pri hrobe. Druhý pokus mu už bol osudný…

Dňa 16. apríla1994 na objednávku Rudolfa Bielika zinscenoval Černák mafiánsku popravu Bielikovho konkurenta v biznise, Igora Mihálika. Zmocnili sa ho Černákovi kumpáni a odviezli do Brezna, do garáže domu Kaštanových rodičov. Tam ho omámili a odviezli do lesa pri Čiernom Balogu. Andrej Ambróz svietil baterkou, keď Černák dvomi výstrelmi do hlavy Mihálika zavraždil.

V septembri 1994 Černák zinscenoval vraždu Jozefa Filipa, ktorého podozrieval, že je policajný konfident. Filip býval v popradskom hoteli Gerlach, a hoci po ňom bolo vyhlásené pátranie, policajti po neho neprišli, ani keď dostali tip. V deň narodenín Milana Reichela, ktorý hotel viedol, prišiel Černák so svojimi komplicmi, Filipa opili a vyviezli do lesa, kde ho Černák pred vopred pripravenou jamou zastrelil.

V októbri 1994 Černák zastrelil pôvodného člena bandy Jozefa Štefana. Štefan šoféroval vlastné auto Volkswagen Corado, spolu s ním sa viezli z Bratislavy Černák a Láboš. Neďaleko obce Hronský Beňadik Láboš vystrelil zo zadného sedadla, a Štefan sa v šoku zrútil. Ale auto pokračovalo neriadené ďalej, na čo zo sedadla spolujazdca vystrelil aj Černák a guľka zasiahla pľúcny lalok, pečeň a slezinu obete. Ani to nestačilo a auto skončilo v potoku. Černák spolu s Lábošom ešte dokonávajúceho Štefana v aute poliali benzínom a zapálili. Upálenie zaživa potvrdili stopy karbonylhemoglobínu v krvi obete…

Dňa 18. novembra 1994 Černák zosnoval vraždu staršieho z prievidzských bratov Bielikovcov, Rudolfa († 37)… Kšefty Bielikovcov, ako väčšiny tých, čo sa vtedy vrhli na obchody s pohonnými hmotami, neboli čisté. Je to paradox, ale pôvodne si oni objednali vraždu konkurenta Igora Mihálika. Rudolf mal však neobvyklú požiadavku, že chce určenú obeť vidieť, než vyplatí peniaze. Černák mal „lepší“ nápad… zrazu vytiahol zbraň, priložil ju Bielikovi k spánku a chcel ho zabiť, ale zbraň sa zasekla. Strachom paralyzovaný Bielik sa pýta „Miki, ty ma chceš zabiť?“. Černák ho ubezpečoval, že nie a priložil mu zbraň k hlave druhýkrát, ale zase zlyhala, až keď ňou tresol o strom, bola schopná streľby. Černák takto svoju obeť sám v lese odrovnal na tretí pokus… Jeho kumpáni potom Bielika vyzliekli, hodili do jamy a zahrabali. Černák sa neštítil vziať si auto obete, Mercedes. Keď sa s novým „úlovkom“ prišiel Reichelovi pochváliť, na sedadle spolujazdca boli ešte chlpy od Bielikovho psa.

Dňa 10. marca 1995 Černák zorganizoval vraždu druhého z bratov Bielikovcov, Róberta († 26)… Černák úzko spolupracoval so Sýkorom, a tak sa rozhodol o tučnú korisť podeliť. Priebeh vraždy po rokoch opísal sám Černák (aktuality.sk): „Na Roba (Bielika) skočil Miro (Sýkora), Duran a brat Vlado (Černák). Začali ho škrtiť káblom. Ako ho škrtili, chrčal… Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá, nemohol som sa na to pozerať, zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy. Potom ho potiahli do sadu, kde bola jama, a tam ho zahrabali“.

Dňa 30. mája 1995 došlo v mafiánskej poprave Branislava Škublu. Jeho mŕtvolu našla polícia na diaľnici medzi Trnavou a Piešťanmi. Podľa štúdie Generálnej prokuratúry: „…nájdené telo (bolo) zavraždeného Branislava Škublu, ktorý bol súčasťou skupiny okolo Mikuláša Černáka. Vraždu, ktorej motívom podľa zistení polície bola odveta Mikuláša Černáka za to, že určenej osobe neodovzdal za protislužbu finančné prostriedky v takom rozsahu, ako ich prevzal…“

Dňa 6. júla 1995 o 12:37 v Bratislave na Štefanovičovej ulici pred križovatkou so Žilinskou ulicou došlo v blízkosti nástupného ostrovčeka električiek k výbuchu červeného Citröenu BX 14. Vnútri sedeli bratia Vladimír († 39) a Jozef Danišovci († 43), známi pod prezývkami Tuti a Papas. Ich telá zbierali policajti v okolí výbuchu po kúskoch. Šlo o prvý prípad „verejnej popravy“ mafiánskeho typu. V pozadí bol opäť Černák a sýkorovci.

Dňa 5. septembra 1995 Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu Milana Piliara. Bola to pomsta za neplánovanú smrť Láboša pri konflikte s ochrankou diskotéky, ktorú mal na starosti práve Piliar…  Černák sa k tomu priznal až o štvrťstoročie, paradoxne preto, že si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.

Dňa 30. apríla 1996 Černák so svojimi kumpáni zavraždili Tibora Kohuláka. Mikuláš Černák a Miloš Kaštan donútili vyhrážkami podnikateľa Kohuláka, konateľa rožňavskej firmy Alkyon, objednať plech z Ferrostavu VSŽ Košice a prostredníctvom Vladimíra Rybárika ho odpredať. Peniaze však  musel odovzdať obžalovaným, čím vznikla škoda takmer 17,5 milióna korún (cca 580 240 eur). Černák sa k tomu priznal až o štvrťstoročie, lebo si od toho sľubuje predčasné prepustenie z doživotného trestu.

Dňa 22. mája 1996 po desiatej večer v posilovni v Sásovej (Banská Bystrica) skončili svoju životnú púť známi kulturisti, bratia Grolmusovci, a ich kamarát, keď sa so spolumajiteľom posilovne chceli dohodnúť, čo so spoločným dlhom. Ten si privolal na pomoc černákovcov a Černák po krátkej potýčke všetkých troch zastrelil… Černák sa potom chválil Reichelovi, že zavraždení „ležia ako žabičky horeznak v sprchách“. Zvrátený zmysel pre humor Černáka neopúšťal ani pri vraždení.

Ladislav Šuhajda… zmizol 22. júla 1996, keď išiel na Černákov príkaz s bratmi Mellovcami do Banskej Bystrice. Pár dní predtým doviezol totiž Černákovi tigra z východu Slovenska za 120 000 korún (cca 3 900 eur). Černák mu vtedy povedal, že je práve na ceste a tie peniaze pri sebe nemá. Tigra nech nechá u neho v Brezne, a po peniaze sa má zastaviť inokedy. Šuhajda sa však z tej cesty už nevrátil. Mal len 25 rokov… V decembri 2019 sa Černák k vražde Šuhajdu priznal „v balíku“ 16 mafiánskych vrážd, ktoré boli súčasťou jeho dohody o vine a treste schválenej v auguste 2020 Okresným súdom v Banskej Bystrici.

Dňa 23. decembra 1996 Černák zinscenoval a previedol so svojimi kumpáni vraždu bratov albánskeho pôvodu – mladšieho Nedata Junuziho a staršieho Talata Demira Veliu. Pod prezývkami Róberto a António boli považovaní za bossov albánskeho drogového kartelu, ktorý v tom čase rozbiehal svoje aktivity na Slovensku. Černák sa k vraždám priznal až o štvrťstoročie neskôr.

Obálka E-knihy I

V nasledujúcom roku sa vraždiaca beštia Černák chválil mafiánovi Reichelovi, že nie je týždňa, aby niekoho nezabil (viď táto vražedná séria TU). Už zabíjal v takom rozsahu a tak brutálne, že stratil politické krytie, čo viedlo k jeho zatknutiu. Vyžíval sa dokonca aj v rezaní hláv jeho obetí zaživa.

A na toto všetko sme podľa Mišíkovej toho „chudáka“ donútili my všetci? Milióny občanov Slovenska vtedy žili v ťažkých podmienkach, ale neriešili to brutálnymi popravami vo veľkom, takže podľa Mišíkovej urobili chybu? Z nich táto soločnosť brutálnych vrahov neurobila, to len Mišíkovej obľúbencovi sa tá nehoda prihodila? Akosi pri tejto zvrátenej logike pozabudla na jeho 32 priznaných vrážd aj celkom nevinných ľudí (nielen mafiánov, ako sa nám to snažil nahovoriť vo svojej rozprávkovej knihe o „dobrom mafiánovi“) a Mišíková dokonca tvrdí, že si jeho prepustenie vie predstaviť, pretože ju vždy pekne pozdravil?! Povážlivo jej zlyháva pamäť, keď zabudla na tisíce tých, ktorých tento brutálny mafián priamo, či sprostredkovane ako pijavica vydieral, na celú krajinu prikrčenú strachom pred jeho šialenými zabijackými náladami, ale hlavne na tých minimálne 32 rodín, do ktorých vniesol jej obľúbenec brutálnu smrť. A ešte sa pri tom neraz cynicky bavil, napríklad keď Slivenského odrezanej hlave strčil do úst zapálenú cigaretu a vyhlásil: „Nebude sa na mňa hnevať, veď som mu dal pofajčiť…“ Súd konštatoval: „Takéto konanie demonštrovalo osobnostné charakteristiky obžalovaného – egocentrickosť a dominantnosť“. Odrezanú hlavu potom na Černákov pokyn vystavili verejne s policajnou čiapkou na hlave!!! Takto sa „bavil“ z mafiánov len Černák, pani Mišíková!

Tak navrhujem, ak by sa stala tá absurdita, že by sa Černák dostal spoza mreží, aby sa nasťahoval k svojej fanúšičke Mišíkovej. No, a uvidíme…