Taktiež sme boli v spoločnom štáte, v Uhorsku. Predstavme si situáciu, že by sa Slováci vážne nahnevali, že na juhu vlastnej krajiny im častokrát nerozumejú na ulici, alebo dokonca v obchode. Keby sa Slováci naštvali, že tam na juhu majú ľudia často vyvesenú v záhrade maďarskú vlajku. Začalo by to sabotážami. Naštvali by sa za transparenty na futbale v Dunajskej strede: “Danke – Grazie 1938. Nov. 2.”. Začalo by sa pravidelné ostreľovanie. Počas 8 rokov by zahynulo najmenej 13 000 príslušníkov maďarskej menšiny. Zakázali by sme im vzdelávanie v ich rodnom jazyku. Ich deti by sme ostreľovali v školách, aby sa neučili, aby boli viac v bunkri ako v lavici.
No čo poviete?! Po napadnutí Maďarskom by nám USA posielalo miliardy a himarsy? Dotovalo by nás celé európske spoločenstvo? Školilo by nám vojakov? Posielali by nám tranže s 10 ročným odkladom splátok?