Od rána parlament preosieva návrh zákona ktorým sa má – v záujme ochrany občanov, „regulovať“ sloboda slova. Akonáhle počujem, že sa má niečo regulovať, spozorniem. V dnešných časoch má takmer každý pojem niekoľko, často protichodných významov. Napríklad svastika je podľa výkladového slovníka staroindické kultové znamenie v podobe hákového kríža, ktoré zneužili nemeckí fašisti. A teraz tie dva protichodné významy. Ak je svastika vytetovaná na hrudi nášho občana, je to odsúdenia hodný človek, ale ak je na hrudi príslušníka iného národa, ide o hrdinu. Záleží iba na mocenskom postavení osoby, ktorá má výkladovú právomoc. Poznáme prípady, keď bol občan právoplatne odsúdený za „fundovaný“ výklad zoskupenia číslic, alebo za citovanie barda nášho jazyka. Preto nestačí iba slovo povedať, ale je nutné ho aj v diskusii vysvetliť. O to dôležitejšia je fundamentálna diskusia o akejkoľvek problematike týkajúcej sa života človeka – občana.
Vieme, že pravda nakoniec vždy vypláva, ale môže byť veľmi hlboko. Potom sa vynára tak dlho, že môže prísť neskoro. Aj kvôli tomu bol v kultúrnych štátoch sveta zrušený trest smrti. Pravdu v oblasti matematiky hľadáme nástrojmi matematiky, pravdu v oblasti vedy pomocou zákonov prírody, ale vždy ju hľadáme cestou konfrontácie. Ak konfrontáciu obmedzíme, vykonáme pravde medvediu službu.
Máme v živej pamäti tragické príbehy tisícok pozostalých, ktorých nenávratne opustili blízke osoby aj množstvo rôzne poškodených, ktorí doplatili na verejnosti neprístupú diskusii odborníkov v súvislosti s Kovidom. Reguláciou prístupu do médií bola nie len eliminovaná významná skupina odborníkov, ale mnohí z nich boli za názor zverejnený mocou štátu drasticky poškodení. Neprávosť bola o to horšia, že na základe štátom pretláčaných klamstiev, záujemci o vakcínu či dobrovoľní, ale aj z donútenia podpisovali prehlásenie, že poznajú riziká. Naozaj poznali? Veď ich, ako dnes pod ťarchou dôkazov priznávajú, nepoznali ani protagonisti očkovania. Občania uverili regulovaným heslám aj regulovaným klamstvám privilegovanej skupiny politikov, lekárov a psedoodborníkov.
Regulácia slova pravdu ponorila veľmi hlboko do bahna klamstiev a falošných sľubov. Nie pravda, ale regulácia je na vine. Už súčasná regulácia určuje kto môže hovoriť, čo smie hovoriť, kde to smie hovoriť. Štát média čo informácie neregulovali, odstrihol od poslucháčov. Tým na seba uvalil vinu dezinformácie nakoľko druhá polovica argumentov neodznela. Polovičná pravda je horšia ako lož. Stojíme pred právnickou otázkou: čo sa stane s usvedčenými dezinformátormi. Napríklad s tými, čo tvrdili, že vakcína je bezpečná, je sloboda, účinnosť vakcíny je 99%, … . Podľa mojich skúseností nestane sa nič. Oproti numeru a citátu čo na odsúdenie stačilo, teraz postačí výhovorka na slabú pamäť, nevedomosť a dobrú vieru! Tomu všetkému sa dotyční moli vyhnúť, keby informácie a argumenty neregulovali.
Hovorím to iba kvôli poučeniu, ktoré je sesternicou múdrosti. Kvôli tomu, aby sa poučili najmä naši delegáti v NRSR a buď zmietli návrh zákona o regulácii slova z programu, alebo ešte lepšie, ak na to majú intelektuálnu kapacitu, zákon upravili tak, aby diskusia bola otvorená pre všetky názory podložené faktami vo všetkých mediálnych priestoroch bez regulácie zo zákona. Úspech ich rozhodnutia budeme poznať okamžite. Ak sa im to podarí, média už nebudú rozdelené na verejné a konšpiračné, ale na pravdovravné a regulované.
8. decembra 2022