Väčšinou sú to po rozpočte bažiaci pravičiari, nevoliteľnosť ich strán z nich robia čo sú. A čo sú? Bežný človek má z nich prd. Alebo inak, keď niečo spravia, je to potom skôr horšie ako to bolo. Tí ľudia môžu byť aj múdri aj vzdelaní vo svojich profesionálnych povolaniach. Neuvedomujú si, čo svojimi rozhodnutiami robia pre bežného človeka. A keďže sú pravičiari, tak im na tých ľuďoch reálne vôbec nezáleží. Veď, ak by bežný človek bol šikovnejší ako on, tak by tam bol na jeho mieste. Keďže tam nie je, je to dôkaz priamo, že sú to iba hlupáci, ktorých môže šklbať, v lepšom prípade ignorovať a robiť si po svojom. Toto na nich padá z hora, toto žerú a túto filozofiu ďalej posúvajú svojim voličom. Medzi nimi si môžete vybrať medzi slniečkárom, dúhovým úsmevom, náboženským fanatikom alebo hercom, titulovaným čo nič v realite nerobil, zlodejom, či rôznou kombináciou spomenutých
Je zarážajúce, že množstvo ľudí ešte papá ich medové motúzy, ktoré sa už ukázali pri Dzurindovi, Radičovej a teraz pri Sulík – Matovičovej vláde. Ukázali sa v krajských mestách, kde to prebrali, napriek tomu ľudia dookola skočia na lep
No a ľavica nie je na tom oveľa lepšie. Je tam takisto kadejaká svoloč, ale ničenie krajiny, alebo obvodu, kde človek žije je pomalšie, niekedy sa niečo aj zlepší. To je ale tá výhoda, ten rozdiel, že po zmene systému po zničenej krajine pravičiarom sa bude štartovať horšie
Boli ste niekedy na verejnom zasadaní svojho mesta či dediny? Snažili ste sa dostať niekde do strany, kandidovať, niečo spraviť pre zlepšenie? Ak nie, skúste to. Keď aj nič nedosiahnete budete mať zážitok a možno aj pochopíte prečo veci fungujú ako fungujú oveľa viac. Možno budete mať chuť potom aj niečo spraviť iné
Nie je nakoniec podstatné či človek je v pravici alebo v ľavici, keď ho poznáte. Najpodstatnejšie je, či ten človek je morálny, či je to dobrý človek. Výnimky sa nájdu aj v ľavici aj v pravici. Keď aj nie je najmúdrejší, ale hľadá riešenie v radách ľudí okolo, tak spraví pre ľudí dlhodobo lepšie ako tí vyfešákovaní pandrláci, ktorí sa tvária na bilboardoch ako tí najkrajší, najkompetentnejší
Systém voľby obskurných postavičiek z plagátov podľa sympatií je smiešny až tragikomický. Ako podľa toho môžeme vybrať niekoho, za koho sa po pár mesiacoch nebudeme hanbiť? A keď si aj vyberieme podľa toho čo hovoria, tak akú máme istotu, že čo hovoria aj budú robiť a nebudú robiť iba na tých, čo ich tam peniazmi, či médiami dostali? Napriek tomu vieme zaloviť vo svojom svedomí a vybrať človeka, ktorý bude robiť morálne pre všetkých v danej oblasti? Alebo si vyberieme zase podľa systému zlatého teľaťa toho čo najlepšie vyzerá, je najvyfešákovanejší, oblepil celé mesto svojimi plagátmi, „pekne rozpráva“ hoci nič konkrétne nepovie
Samozrejme, prichádza veľká zmena, z vonku bude fúkať iný vietor a obrovské prezliekanie kabátov nás čaká zas