Streľba na Zámockej – z osobnej tragédie kampaň za vlastníctvo detí homo-pármi?

Slovenské príslovie hovorí: „Skapínajúca kobyla najviac kope“.

Žiaľ, Slovensko trpí už od roku 2020 kopancami absurdity v produkcii selfie-vlády plagiátorov a mafiána, ako nikdy za celú svoju históriu. Jedným z tých kopancov je slogan o „rozviazaných rukách Polície“, čo však značí v praxi, že ich majú vybraní Apači rozviazané od rešpektovania zásadných pravidiel práva vrátane „prezumpcie neviny“, takže v historickej špirále sme sa vrátili k politickej Polícii, kedy NAKA funguje ako NaČEKA na politickú objednávku šialeného Psychopatoviča a tých, čo ho stvorili na svoj obraz.

Ako čerstvý príklad je nedávna streľba v homosexuálnej centrále na Zámockej ulici. Tá tam fungovala bez problémov a aj bez väčšej pozornosti spoločnosti. Na Slovensku nemá tradíciu žiadny typický západný extrémizmus, aj keď sú snahy túto krajinu tak podľa ich vzoru nálepkovať, veď stále platí slovenské porekadlo – „Podľa seba súdim teba“. Preto bolo zastrelenie dvoch návštevníkov gaybaru šokom. Tak sa opýtajme klasické otázky, ktoré musí zodpovedať každé seriózne vyšetrovanie.

Kto bol páchateľ: Vysokointeligentný bezproblémový stredoškolák elitnej školy mimoriadne nadaných žiakov týždeň pred stužkovou a hlavne bez akýchkoľvek príznakov homofóbie a obvyklých znakov, ktoré vidíme už roky masovo u náckov na Ukrajine.

Aký bol motív: Žiadne predošlé príznaky extrémizmu, ani terorizmu. Ale hľadala sa napríklad drogová stopa? A čo žiarlivosť?

Modus operandi: Čakal by homofób pol hodinu pred gaybarom na dve konkrétne osoby? No, to určite nie. Ak by ten bar vôbec našiel, keď väčšine obyvateľov Bratislavy je táto komunita neznáma a ani sa nezaujímajú o to, kde sa schádza. Extrémisti nechvalne amerického typu nerozlišujú a neurčujú vopred svoje obete – strieľajú bezhlavo, impulzívne a snažia sa o čo najväčší počet obetí. V tomto prípade mladistvý páchateľ čakal trpezlivo na konkrétne dve osoby. Prečo dve? Pretože to bol možno homosexuálny pár. Prečo teda strieľal? No, asi nie preto, že by mal niečo proti celej LGBTI komunite, veď bol možno jedným z nich?

Záver: Mohlo by ísť o banálny prípad zabitia zo žiarlivosti. Mladistvý páchateľ možno nezvládol fakt zvýšenej promiskuity danej society a jeho ohrdená mladistvá láska sa premenila na nenávisť. Zabíjal v afekte a keď si uvedomil hrôzy svojho činu, sám skoncoval so svojím životom. Toto má logiku. Extrémizmus v tomto prípade logiku nemá a už vôbec nie terorizmus.

Takto by sa celý prípad vyšetril a uzavrel, keby sme žili v normálnej, logicky fungujúcej spoločnosti. Ibaže my sme už tretí rok v rukách neoliberálneho šialenstva, ktoré stojí a padá na nárazových kampaniach, kde je konkrétna smrť jednotlivcov podľa scenára „farebných revolúcií“ len zámienkou na dosiahnutie politického ovládnutia vybranej krajiny.

A my máme pred voľbami, kde sa aspoň na komunálnej úrovni konečne môže ukázať odpor väčšiny obyvateľstva voči absurdným experimentom neoliberálnych „inžinierov ľudských duší“ spoza oceánu, ktorí tu na ne majú vybrané bezduché bábky konajúce podľa zavedených scenárov. Tie scenáre sa vyťahujú vždy, keď náhla smrť ochromí nič netušiacu spoločnosť. A to sa tu teraz deje. A nie po prvý krát.

Stačí užitočná rekapitulácia.

Kuciakiáda

   Každá „farebná revolúcia“ podľa scenára západných tajných služieb a think-tankov potrebuje mŕtvolu. V Novembri 1989 to „zlí Štb-áci“ aspoň len predstierali. V prípade novinára Kuciaka a jeho snúbenice to bol zámerný, brutálny čin na rozpútanie vopred pripraveného prevratu… Okamžite nastúpila žltá tlač s vopred pripravenou falošnou mafiánskou stopou, hoci tá dvojnásobná vražda nebola ani omylom mafiánska. Bola zjavne politická. Mimochodom, článok, ktorý Kuciak len overoval, bol napísaný už dva roky pred tým Ivanom Megom…

Na veľkú nevôľu organizátorov tohto prevratu, celkom im to nevyšlo. Vláda sa len obmenila a ich „mafiánska stopa“ sa ukázala ako vedome zavádzajúca. Dodnes sa za to Bárdy, Kostolný, Baloghová a ich poskokovia neospravedlnili…

A je veľmi podozrivé, že napriek čudne ochotnému kajúcnikovi, ktorý sa zo šoféra vraha sám prihlásil za vraha, ale nevedel, ako vlastne vraždil, dodnes nepoznáme objednávateľa tejto cynicky brutálnej vraždy. Veď žltou tlačou podsúvaný tip na Kočnera je doslova absurdný.

Ale tiež nepoznáme akú rolu v tejto tragédii dvoch mladých ľudí zohral Nicholson (čo tak rýchlo po čine ušiel z krajiny), akú Lipšic (platonický milenec Kočnerovej volavky Zsuzsovej) a čo v celej následnej protivládnej kampani zohralo jedno „veľvyslanectvo za plotom“.

Generálny prokurátor Čižnár zbojkotoval desiatky Trestných oznámení (prvé podané mnou a tak viem aj ako), ktoré sa domáhali vyšetrenia pozadia a financovania celej následnej Kuciakiády umne režírovanej zvlášť vyškolenými „dobrovoľníkmi“, ktorí sľubovali, že to nie je ich vstupenka do politiky (ako istý Šeliga z dnes už fakticky neexistujúcej Kiska-strany, ktorý tu ale stále ešte rozdáva rozumy aj namiesto jeho osamelej šéfky Remišovej, u ktorej by  sa rozum zrejme ani dôkladným lekárskym vyšetrením nenašiel).

Ale po ôsmich mesiacoch odrazu, celkom nečakane, dostali Šeliga a spol. predvolanie na výsluch. NAKA pod vedením Petra Hraška zareagovala na akési anonymné podanie, presne v duchu môjho Trestného oznámenia. To bolo kriku, to bolo jačania žltej tlače! A tak vyšetrovanie, ktoré sa ani poriadne nerozbehlo, generál Lučanský na vlastnú päsť zastavuje, a chudáčikom-organizátorom sa div neospravedlňuje, že si ich Polícia tohto štátu dovolila „obťažovať“. Hraška potupne vyhadzuje z riadiacej funkcie, hoci si len plnil svoju povinnosť. Tak ako Čižnár sa aj Lučanský mylne domnieval, že sa budúcim vládcom-zmenárom týmto zavďačí. Nepomohlo, po ich nástupe k moci, vydržal len pár mesiacov a odstúpil nielen z najvyššej policajnej funkcie, ale odišiel aj z Polície. Tak ako Čižnár, ktorý potom čo odviedol špinavú prácu, zmizol z Prokuratúry. Lenže u Lučanského to takouto potupou neskončilo.

Generál Lučanský

   „Blázen z Trnavy“ si vo svojej pomätenej mysli zapamätal slogan žltej tlače o „mafii“ (Boriska z toho zázračne vynechal, rovnako ako žltá tlač) a rýchlo pochopil, že sa musí zbaviť vedúcej osobnosti opozície. Na túto špinavú úlohu nasadil svojich najvernejších, ktorí naozaj nemajú zábrany v ničom, čo sa týka zneužívania policajnej funkcie. Veď sú Apači. Ibaže Jankovská (ktorej sa Robert Fico absurdne zastával) zlyhala. Priviedli ju cynicky na pokraj šialenstva aj k pokusu o samovraždu, ale nemala ako poslúžiť jasne zadanej úlohe – dostať Fica do Vianoc za mreže. Tak urobili osudovú chybu. Vybrali si ako ďalšiu obeť generála Lučanského, lenže už „kvaltovali“ a on im po pár týždňoch za mrežami, v ich rukách zomrel. U takých katanov ako sú Čurilla a Kysel nie prvá, ani posledná „smrteľná nehoda“.

Smrť zaslúžilého a aj nevinného (veď obvinenia, ktoré už s predstihom proti nemu avizovala žltá tlač na súde v civilnej žalobe proti žltej tlači jednoznačne vyhral a vyhranú nemalú čiastku venoval na charitu!) generála Polície vo väzbe? To je predsa šokujúca správa pre celý svet! Tak sa zľakli, že začali nechutnú kampaň, ako to zakryť – Mikulec toľko blekotal, až ho nahradila bezškrupulózna Kolíková, pridal sa Jarko Naď a dokonca aj Budaj (tak hladný po vládnej funkcii, že toto bolo to najmenej, čo je ochotný pre Psychopatoviča urobiť), no a nenávistné statusy vyvesila aj Remišová zo strany „Za ľudí bez ľudí“. Psychopatovič bol pozoruhodne ticho.

A nebolo im dosť. Vykrádačka vyšetrovacích spisov (priamo od Lišpica?) Tódová sa pokúšala špiniť nevinného generála ešte aj po smrti. To, aby svoju kamošku bez riadneho právnického titulu zato vzornú absolventku strednej potravinárskej, Záleskú, vyvinila z toho, že ona generála na to vopred určené miesto jeho smrti poslala…

A vrchol všetkého – zakázali nielen si uctiť nevinného generála, zakázali za ním aj verejne smútiť! Tejto politickej zberbe v skutočnosti na životoch jednotlivcov nezáleží. Derú sa k moci hoci aj cez mŕtvoly. Lenže nie je mŕtvy, ako mŕtvy! Niektorý sa hodí, iný nie.

Smrť piatich študentov

   Ožratý recidivista dopravných priestupkov (až 16x!) a kamoš Hegera s Pročkom zmasakruje päť mladých vysokoškolákov na autobusovej zastávke – a to následné ticho bolo priam ohlušujúce! Veď to bol a je „ich človek“, ktorý to dával najavo ešte aj krátko po masakre (dnes, na radu právnikov, si už nič nepamätá, ale horšie je, že tá pamäť akosi zlyháva aj celej Hegero-bande a pôvodne s nimi spolčenej žltej tlači). Bolo pietne stretnutie vysokoškolákov? Nebolo. Bola jediná ich demonštrácia po prvotnom škandalóznom rozhodnutí nevziať zabijaka do väzby? Nebola!

Už za vlády starých boľševikov som napísal: „Naplánovanej iniciatíve sa medze nekladú, nenaplánovanej sa nehovorí iniciatíva“. A v tomto prípade študentská iniciatíva novodobými boľševikmi naplánovaná nebola.

A čo naša skládková Zuzana, čo sa tak rada vo zvodných pózach váľa po kobercoch v prezidentskom paláci? Vyvesila čiernu vlajku, uronila okázalo slzu? Ničového nič sme sa od nej dočkali.

A čo auto-zabijak? No, už vieme, že dodatočne stratil pamäť a ja vo svojej dystópii (opak utópie v aktuálnej predpovedi budúcnosti) odhadujem, že zo všetkého vyviazne s podmienkou a len pár rokmi zákazu šoférovania.

Nie je mŕtvy, ako mŕtvy!

Streľba na Zámockej

   V okamihu, keď sa na Zámockej objavil Lipšic osobne, začalo to smrdieť politikou. Hneď to prestal byť banálny kriminálny prípad, ktorý by vyriešili aj miestni policajti. A hneď sa začalo hovoriť o nenávistných prejavoch. Lipšicove komando vytiahlo akési odkazy na sociálnych sieťach a údajný list na rozlúčku, ale o ich obsahu nič nevieme. A je veľmi dôležité kto a ako ich číta. A, áno, mohlo sa stať, že „zvedený a ohrdnutý“ mladík mohol v afekte znenávidieť celú konkrétnu „komunitu“. Či snáď nejedna žena po sklamaní v láske nezanevrela na celé „mužské plemä“? Je to snáď prvá vražda v afekte na Slovensku, či vo svete?

Ktosi zvolal na nedeľu „protifašistickú demonštráciu“. Hovorím si, konečne niekto statočný prehovorí a zámernej a z USA podporovanej nacifikácii Ukrajiny a dlhoročných výčinoch extrémistov z bataliónu Azov, Pravého sektora a konečne niekto (ako izraelskí predstavitelia) odsúdi to, že na Ukrajine je národným hrdinom (dodnes oslavovaným štátnym sviatkom!) masový vrah Židov, Poliakov a Čechov – Bandera. Ale to nie! Namiesto toho sme všetci počuli, že táto demonštrácia bude trvať dokiaľ „nás neprestanú zabíjať“?! Množné číslo „nás“ a priebežný čas „zabíjať“ z ojedinelého prípadu nešťastného chlapca, čo už na prvý pohľad nebol „nácek“? A takéto slová, keď žiadny takýto útok na túto komunitu na Slovensku za celé desaťročia nie je známy? Také niečo nezaznelo ani po vražde študenta Tupého a on naozaj bol obeťou extrémistickej skupiny! Nerozumiem…

Oprášili starý scenár

   Opýtajme sa – kto to hovorí? Na oficiálnej manifestácii to bola v prvom rade prezidentka zázračne recyklovaná zo skládky odpadu, PR-primátor Vallo, progresívec Šimečka… Všetci s biednymi preferenciami u voličov. Navyše tým úspešne odpútavajú pozornosť občanov od toho, do akého marazmu nás ich NATO a EÚ politikou doviedli, nehovoriac o Psychopatovičo-Naďovských atómových bombách hromadného testovania. Takže nimi nasilu forsírovaná LGBTI-agenda má teraz prehlušiť oprávnené obavy obyvateľstva z nadchádzajúcej doby ľadovej od pani Lajnovej z Bruselu? U nás sa Bittó Cigániková dostala do takej hystérie (ozaj, nebola zase opitá? opilcom sa predsa stáva, že sa dokážu sami od seba dojať k slzám) v priamom prenose TA3, že celá uslzená a zabalená v dúhe vyhlásila, že my všetci sme za smrť tých dvoch zodpovední, lebo sme tomu nezabránili. To akože sme mali vopred tušiť, že sa stane, čo nikto netušil, a držať hliadky dobrovoľníkov, vrátane kojencov, alebo pani Cigániková proste zasa len inak pózovala (ozaj, nie je to tá, čo nahrádza svoju prázdnu hlavu pózami bez nohavičiek???). A tento herecko-hysterický výstup moderátor TA3 zaklincoval celkom vážnym obvinením prítomných dvoch politikov, čo nezahrali taký hysterický záchvat ako Cigániková, že prečo sa povinne nekajajú za to, čo neurobili, o čom nič nevedeli a pri čom neboli. A tento moderátor Rastislav Iliev sa celkom vážne tváril, že Cigánikovej vyhlásenie (už dávno vo svete) neprípustnej kolektívnej viny sa ho netýka? Ozaj, prečo Iliev nebol na Zámockej, aby vlastnou hruďou zabránil tragédii?! Veď by bránil svojich, tak ako to, že ich nebránil?! Veď podľa politickej striptérky Cigánikovej je aj on „spoluvinníkom“! Tak ako ho môže TA3 ešte vôbec zamestnávať, keď takto „zlyhal“??? A tak sa koleso hystérie roztáča absurdnými výlevmi Cigániko-Ilievovcov…

Ale tiež sa opýtajme – kto nesmie hovoriť? Všimnite si ako okázalo opomenuli pozvať na tribúnu predstaviteľov opozície. Ukradli si tú dvojnásobnú smrť len pre seba. Konečne majú v tohtoročnej predvolebnej kampani tak vytúžené novodobé „Kladivo na čarodejnice“ (to ukrajinské sa už obohralo a vyvrcholilo absurdným zákazom slova „mier“!). A oni ten „hon na čarodejnice“ vždy znovu a znovu zneužívajú na likvidáciu svojich politických oponentov. Na to sa peniaze, aj na demonštrácie dobre školení komsomolci, vždy nájdu! No a žltá tlač, i kolaborantská RTVS, radi vypomôžu. Aj pani Lajnová z Bruselu sa ozvala a Slovensko je už vo všetkých žltých médiách vo svete pohotovo natierané na hnedo. Neoliberálna mašinéria mediálneho lynču sa rozbehla…

Navonok vyznávajú „inakosť“, ale chráňboh, aby ste mali „inaký“ názor. Už len slovo „názor“ je podozrivé, lebo oni nemajú názor, oni len všetci svorne v jednotnom chóre verklikujú tú neoliberálnu mantru, ktorú sa naučili, ako kedysi im podobní frázy marxizmu-leninizmu. A líšia sa len fanatizmom, kto ako ju vykrikuje – napríklad nenávistnými prejavmi sa chváliaci parlamentný vriťolez Osuský, či politický transvestita Dostál (raz sa prezlieka za Žida, potom za Róma, potom za ženu a najnovšie je vraj Ukrajinec??). Pre týchto novodobých boľševikov je samostatné myslenie a teda samostatný názor hroznou zradou na tej ich „jedinej pravej“. Starí boľševici skáču v hroboch odzemky nadšením, akých nečakaných nasledovníkov získali.

V krajine, ktorá je oproti iným tradične pokojná a bez excesov používajú univerzálny slovník z neoliberálnych príručiek o „extrémizme“, pričom za extrémizmus chápu každý prejav samostatného, slobodného myslenia. Fungujú len vo vopred nachystaných, či zrežírovaných kampaniach, kde vystupujú v jednom šíku, ako im to velí vnútrostranícka disciplína boľševikov. Veď nie nadarmo Dominik Tatarka kedysi napísal knihu s názvom „Démon súhlasu“. A ten démon povinného súhlasu s akoukoľvek, tentoraz neoliberálnou, ideológiou je tu opäť. Jeseň bude horúca…