Od zajtra 10. januára sa v Ženeve uskutoční séria stretnutí Rusko – USA – NATO, ktorá má rozhodnúť o deeskalácii napätia okolo Ukrajiny, ale v širšom zmysle aj o ďalšej podobe celej východnej Európy a jej vojenskej angažovanosti. Bude to najvážnejšie diplomatické podujatie od rozhovorov Bush – Gorbačov v r. 1989, ktoré predznamenali zmeny vo východnej Európe a koniec studenej vojny. V tomto období a neskoršom rozpade ZSSR (a vyslovených, avšak zmluvne nepodchytených) prísľuboch o nerozširovaní NATO na východ treba hľadať aj korene dnešného napätia okolo Ukrajiny.
Rusko naznačilo svoj postoj – považuje za neprijateľné, aby sa bývalé sovietske republiky Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko stali členom NATO (tzv. červené čiary) a žiada, aby sa NATO stiahlo na pozície spred roku 1997. Bidenova administratíva, ako aj šéf NATO sa vyjadrili, že je to pre nich neprijateľné, naznačili však ochotu dohodnúť sa na niektorých technických ústupkoch ako vojenské cvičenia.
Stanoviská strán pred rokovaním teda vyzerajú ako úplne nezmieriteľné. Na druhej strane, USA nemajú na Ukrajine žiadne významné záujmy národnej bezpečnosti, z hľadiska geopolitiky sú Spojené štáty koncentrované viac na pacifický región a domáce problémy. Navyše rozšírenie NATO čoraz viac zbližuje Rusko a Čínu, čo nie je v záujme USA. Prezident Biden musí vyvažovať aj domáce tlaky „jastrabov“ na jednej strane a tých, ktorí volajú po realistickom postoji.
Ako môžu skončiť tieto rokovania?
Samozrejme, ideálne by bolo diplomatické riešenie napr. vo forme vzájomných bezpečnostných záruk. Nemožno však vylúčiť ani obmedzené vojenské riešenie, resp. riešenie, ktoré sa nebude páčiť USA a NATO. Aký bude trest pre Rusko? Aké sankcie sa dajú ešte vymyslieť, ktoré neboli zavedené? Všetky doterajšie sa minuli úspechom a dá sa povedať, že ešte dokonca posilnili niektoré sektory ekonomiky v Rusku (napr. výrobu potravín). Keby nebola predmetom rokovaní tak vážna otázka a problémy, povedal by som – otvorte si pukance a sledujte, vývoj bude zaujímavý.
A na záver, otázka – je rozumné a diplomatické, aby v období takýchto ťažkých rokovaní a napätia niektorá krajina východnej Európy práve teraz potrebovala riešiť otázku podpísania obrannej zmluvy s jedným z účastníkov rokovaní?