Psychopatovič a svedomie slovenských psychiatrov

Dňa 23. mája 1998 účastníci III. slovenského psychiatrického zjazdu v otvorenom liste vyzvali premiéra Vladimíra Mečiara, aby sa vo svojom i v obecnom záujme stiahol z politiky. V liste, ktorý podpísali MUDr. Jozef Hašto, Doc. PhDr. Anton Heretik, CSc., a Doc. MUDr. Vladimír Novotný, CSc. konštatovali: „Obavy zo zániku demokracie u nás nám viac nedovolia mlčať. A nedovolí nám to ani naše svedomie, pretože ako odborníci na duševné zdravie už dlho s obavami sledujeme, ako narábate s mocou“. Podľa nich Mečiar svojím spôsobom politiky vytvára takú spoločenskú a politickú atmosféru, ktorá rozdeľuje občanov Slovenska. Vznikajú medzi nimi napäté vzťahy a konfliktové situácie, zvyšuje sa nenávisť a hladina agresivity. Mečiara nakoniec vyzvali: „Svojím odstúpením z politiky by ste sa zbavili aj starosti, ako si poradiť so skupinou obyvateľstva, ktorá je zvyknutá triezvo triediť a vyhodnocovať informácie a eticky sa rozhodovať“.

Mečiara a jeho politiku som úprimne nemal rád, ale táto kolektívna výzva slovenských psychiatrov mi nepríjemne pripomenula podobné výzvy, ktoré písali za starých boľševikov celé kolektívy presne podľa toho, ako si to boľševici želali. Pracovníci závodov napríklad písali: „Obeste ich, psov!“ Mysleli tým obete zinscenovaných politických procesov, ktorých vtedy boľševická (dnes žltá) tlač opísala naozaj, ako psov, čo si nič iné nezaslúžia. O ovčianikovia presne podľa scenára obludnej boľševickej moci im tú smrť želali. A čo už „chudákom“ boľševikom ostávalo – obesili ich!

Pravda, slovenskí psychiatri, chceli od Mečiara len aby odstúpil. Tak predsa len pokrok.

Ako nebyť principiálnymi?

   Na túto kolektívnu výzvu som si spomenul, keď sa k moci na Slovensku dostala kreatúra, ktorá od počiatku javila znaky sociopata s jasnými príznakmi psychicky nevyrovnanej osoby. Veď si aj hneď vyslúžil prezývku Psychopatovič (a mnoho ďalších, ktorých zoznam som už dávnejšie zverejnil). V duchu som si hovoril, naši chrabrí slovenskí psychiatri sa určite ozvú, nemôžu pri tak jasnom prípade predsa mlčať! Ale oni mlčia.

Aby som nekrivdil, jeden skúsený psychiater sa predsa len ozval. Ale ten sa nebál (čoho vlastne?) vyjadriť verejne len preto, že je už na dôchodku. Tu je jeho diagnóza osoby menom Igor Matovič: „Nezrelá, egocentrická, disharmonicky štrukturovaná osobnosť s výraznými narcistickými rysmi, čiastočne aj histriónskými. V rámci zníženej sebareflexie má tendenciu externalizovať problémové situácie s presunom zodpovednosti a viny na iných. Bohužiaľ ide o trvalé povahové rysy a z nich vyplývajúce trvalé vzorce správania, ktoré nie sú ovplyvniteľné psychofarmakmi. Takýto je a bude aj v budúcnosti. Svoje správanie dokáže korigovať iba krátkodobo a účelovo, napríklad v situácii pred voľbami a podobne.“

Keď som to čítal, hovoril som si v duchu – no tak to sa naši chrabrí slovenskí psychiatri združení v Slovenskej psychiatrickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti iste ozvú. Ale neozvali sa?! Sú ticho, tichúčko, ako keby im niekto uhranul.

Pravda nemalo ma to prekvapiť. Veď my máme na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského hneď dva podobné názorné príklady. Docent Trizna a profesor Nosek sa dobrovoľne do biela rozčúlili nad vyfabrikovanou kauzou údajného plagiátorstva politika Danka. Presne v zhode so žltou tlačou, čo z tej „pseudo-kauzy“ žila celé týždne, títo naši akademickí pracovníci osobne búrili pracovníkov fakulty pred takýmto údajne neslýchaným činom, pri ktorom nesmieme vraj mlčať. Trizna, ako dekan (?!!), dokonca zorganizoval trápnu „manifestáciu“ zopár pracovníkov a študentov, ktorí vyrazili v bielych plášťoch pešo zo sídla fakulty v Mlynskej doline, aby kráčali kamsi a po ceste mávali vlastnoručne vyrobenými transparentmi. Povedal som si, v poriadku, tak to cítia, tak sa prejavujú. Prešiel neveľký čas a do vlády sa dostala celá zbierka tých, čo v opozícii kŕmili ten nezmysel o Dankovi, a ukázalo sa, že oni sami sú plagiátormi! Matovič, Gröhling (minister školstva plagiátorom, to je príklad žiakom a študentom?!!) a Kollár (ale aj jeho milenka v štafete mafiánov pred ním, Krištúfková) a ďalší, čo sa náhle dostali k moci. Šokujúci obrat potvrdzujúci slovenské porekadlo: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja!“ A ja čakám, kedy sa voči týmto zlodejom akademických titulov ozvú naše slnká jasné, samozvané morálne vzory, páni Trizna a Nosek. A oni nič?! Tak som ich osobne vyzval (mám to odložené), aby nám teraz šli príkladom a osobne viedli masový protest. A oni nič???????? Pán Nosek mi odpísal, že veď sa tým zaoberajú iní. Pán Trizna ani to nie. A tak Prírodovedecká fakulta Komenského Univerzity k téme odsúdeniahodného plagiátorstva onemela…

Ale je tu rozdiel oproti slovenským psychiatrom. Páni Trizna a Nosek nikdy verejne nedeklarovali, že majú svedomie…

Verejná výzva doc. MUDr. Ľubomíre Izákovej, PhD., prezidentke SPsS SLS

   Pani prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ak ste v roku 1998 boli kolektívne takí „odvážni“ v prípade Mečiara, prečo mlčíte dnes v prípade evidentného psychopata Matoviča?! Bránim sa uveriť podozreniam, že by ste vtedy konali v duchu želaní zo zahraničia, či dokonca určitej ambasády. To snáď nie?! Viete, vtedy bola doba, kedy hrdinstvo zlacnelo. Proti Mečiarovi jačala každodenne tá vtedy pravá tlač, ktorú dnes nazývame žltou. Teda podľa definície takou, ktorej sa nedá veriť ani dátum vydania. Tak ukážte, že máte svedomie, pani prezidentka SPsS SLS, a tak Vy, ako aj Vaši kolegovia a konajte rovnakým metrom, ako v roku 1998. Viem, Vlado Novotný, môj vzácny priateľ, už tu medzi nami nie je. Ale sú tu ostatní signatári vtedajšej Výzvy, ktorí snáď to svedomie nestratili, či? Veď to vidí aj laik, že osoba menom Igor Matovič (teraz citujem z pôvodnej Výzvy) tak „narába s mocou“, že z toho ide strach, lebo ako sociopat nemá žiadne zábrany, ani limity. Aj „nenávisť a hladina agresivity“ s brutálnou vulagrizáciou politického života na Slovensku sú touto osobou hnané na samý kraj únosnosti. A aj tým tak rozdelil túto spoločnosť a rozdeľuje naďalej, že to násobne predčí pôsobenie Mečiara v politike. Vy to ako ako odborníci na duševné zdravie musíte predsa jasne vidieť!

Za akútne nutnú občiansku statočnosť Vás a Vašich kolegov budeme, ako občania, ktorým nie je ľahostajná okatá demontáž demokracie plagiátormi na čele so sociopatom, naozaj vďační. Tak, na čo ešte čakáte, do toho!!!

Pani prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, venujte tejto ťažko skúšanej krajine pod selfie-vládou plagiátorov na Vianoce vytúžený darček a pomenujte konečne, ako vám to velí nielen svedomie, ale aj profesijná česť, nielen diagnózu už menovaného psychopata, ale aj liečbu. A s tou začnite neodkladne!