Čo o nás povedal T.G. Masaryk pred 100 rokmi
Sponzor kníh, bývalý boxerista, šéf hasičov, právnik Peter Korec chystá knižku o Topoľčiankach. Viacerým priateľom rozoslal esemesky s prosbou o príspevky. Poslal som mu text „T.G.M. v Topoľčiankach alebo o tatíčkovi trochu inak“, ktorý má odlúpnuť z pozlátenej sochy TGM patinu jeho lásky k Slovákom.
Návštevy prezidenta T.G. Masaryka v Topoľčiankach sú známe, dopĺňajú ich spomienkové legendy na tatíčka Masaryka. Z knižnice môjho otca som si ako stredoškolák navždy požičal Čapkove Rozhovory z T.G.M., ktoré vznikali práve v slovenskom letnom sídle prezidenta.
Aký bol však vzťah prvého prezidenta ČSR k Slovensku, k Slovákom a slovenskému jazyku ?
Pripomeňme si, čo sa stalo sa pred 100 rokmi:
14.9.1921 náš prezident ČSR T.G. Masaryk v rozhovore s Ch. Richepierrom redaktorom francúzskych novín „Le Petit Parisien“ na jeho otázku o Slovákoch odpovedal: „NIET SLOVENSKÉHO NÁRODA. TO JE LEN VÝMYSEL MAĎARSKEJ PROPAGANDY.“ A dodal, že zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdiel medzi dvoma vetvami nášho národa. Myslel československého národa. Máme teda 100. výročie od vyjadrenia prvého prezidenta ČSR o Slovákoch.
Je smutnou pravdou, že Tomáš Garrigue Masaryk nikdy neuznal existenciu svojbytného slovenského národa, ale vnímal Slovákov iba ako vetvu jednotného „československého” národa. Prof. T.G. Masaryk predložil britskému ministrovi zahraničia memorandum „Independent Bohemia“ – Samostatné Čechy, program znovuzriadenia Česka ako samostatného štátu, do ktorého malo patriť aj Slovensko, lebo „Slováci jsou Čechy, přesto že užívají svého nářečí jakožto spisovného jazyka“. Uvedené memorandum predložil aj francúzskej vláde.
Masaryk nedodržal Pittsburskú dohodu z 30. mája 1918, ktorá zaručovala Slovákom v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie, hoci ju dvakrát podpísal, po druhýkrát v novembri 1918, už ako zvolený prezident republiky. Neskôr ju dokonca vyhlásil za falzum.
Za Masarykovho prezidentovania bol nastolený tvrdý centralizmus, zavládla cenzúra, slovenskí autonomisti boli prenasledovaní. On sám podporoval snahy o asimiláciu slovenského národa do českého.
Vieme, že M.R. Štefánik uvádzal T.G. Masaryka na politické javisko v zahraničí. Masaryk sám konštatoval, že v tých časoch, keď prišiel s Benešom do Paríža, ” Štefánik už mal kontakty na značný kruh politických a vplyvných ľudí.” A že k ministerskému predsedovi Briandovi mal cestu Štefánikom upravenú.
T.G.M. priznal, že “Štefánik našej veci svojou propagandou veľmi pomohol. Veľmi skoro si v Paríži urobil svoj kruh známych a priateľov. Mne aj dr. Benešovi vystlal cestu na mnohých rozhodujúcich miestach v Paríži a v Ríme. V Amerike pre nás získal Roosevelta.” Napriek takémuto vyznaniu na pohrebe generála M.R. Štefánika, na ktorom okrem iných hostí, boli francúzski i talianski generáli, prezident Masaryk chýbal, nebol ani minister zahraničných vecí Beneš, hoci všetci traja boli v Česko- slovenskej národnej rade…
Málo sa vie o tom, že Masaryk bol odporcom Katolíckej cirkvi na Slovensku i slovenského evanjelictva. Nevyhovel ani žiadosti slovenských biskupov o obnovenie katolíckych gymnázií na Slovensku.
Napriek týmto postojom Masaryka k Slovensku, k slovenskému národu a slovenskému jazyku, bola v roku 2019 časť bratislavského dunajského nábrežia, pomenovaného po Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, premenovaná na Námestie T. G. Masaryka. Paradoxom je, že Svetozár Hurban Vajanský bol ostrým kritikom Masarykovej politiky a jeho ideológie čechoslovakizmu. A súčasná starostka mestskej časti Bratislava – Staré mesto sa pýši, že má v pracovni obraz T.G. Masaryka a v blízkosti jej sídla sa nachádza námestie T.G.M., ktoré ukradli jeho kritikovi.
.JPG)
.jpg)
