Kontrolujú. Pokutujú. Sprísňujú.
Smietku v očiach iných vidia, ale brvno vo vlastnom veru nie.
Panika, ktorá sa tu prevalila po vypuknutí nie tej najstrašnejšej infekčnej choroby, ale zámernej mediálnej infodémie, spôsobila mentálnu paralýzu, z ktorej sme sa mnohí ešte do nadhľadu nedostali.
Jednoducho povedané, v strachu o svoj život a zdravie sme prijali hru, že demokracia náhle skončila. A občanov sa už netreba ani na názor opýtať… Jednou vyhláškou hlavného hygienika, na zákerný pokyn nevieme ani od koho, sme na hulváta a uzurpátorsky zrušili Ústavu, zákony, všetko. Dodnes sa na túto nedôstojnú hru hráme.
Jeden vrajpolicajt to v pube zabil: “Mňa nezaujímajú zákony ani Ústava, ale príkaz nadriadeného”. Čiže aj nemravný rozkaz je ti bohom? Okrem infekčnej hnačky v gatiach máš ten skutočne sebamanipulačný vírus aj hlboko v mozgu…
Úloha odborníkov, vlády, prezidentky a potom sudcov, právnikov, teda otcov, a napokon duchovnýh otcov, bolo a je z nadhľadu na toto upozorniť, kde je náš problém. A ako z toho von. Nadhľad hľadajte skôr u mocou a peniazmi neopitých a laikov. Tí totiž ešte nestratili zdravý rozum.
Tým ale vláda nedala možnosť tak urobiť. Nedostali sa do mainstreamových médií. Sú hodení cez palubu v alternatíve. Strašia a mudrujú iba vrajodborníci s názorom budúcej globálnej vlády, ktorá tento chaos naplánovala. Ústavný súd stav nedemokratičnosti a právo na sanitárny diktát odobril. Čím v podstate zlyhal.
Spoločenské miesto tu má aj hlas cirkvi. S nadhľadu jej lídri mali vyhodnotiť reálny stav. V panike zavreli kostoly a prijali hru submisívne a vernúčko dodržiavať aj prehnané hygienické opatrenia. A to už minulý rok, v čase, keď 230 dní umieral vraj jeden slovák na vírus z tých 150 denne. Nezdravo pokorným ibaposlúchaním premenlivých vyhlášok plus nekritizovaním zneužitej štátnej moci sa akoby dementne podstatne spolupodiela na stave tohoto bezprávia. Ako horror sledujú poctiví veriaci svojich lídrov, ako bez obáv prikrmujú globálneho aligátora, čo sa zakrátko všetko slušné chystá v zubiskách roztrhať.
Tí iní odborníci navrhli obyvateľstvo premoriť, liečiť preventívne liekmi. Napľuli sme im do tváre. Ku ich návrhu sa však raz naisto vrátime. Aj si ich možno bez urážania vypočujeme, ale inokedy. Teraz máme všetci veľmi dôležité povinnosti. A samé stresy. Lídri cirkvi nám zabudli pripomenúť, že už veľmi nesväté “povinnosti”… Znásilňujeme a vydierame sa už “legálne” totiž! Proti Ústave SR, aj proti zákonom, ale v súlade so strachopudnými vyhláškami… Zbytočné stresy. A jéééje, sme doma, však?
Nedemokraticky sme teda zrušili ten vrajpoklad demokracie. Na Božie zákony už myslí málokto. Pár nosatých lyšiakov sa nám do ksichtov rehoce… Komunizmus prišiel zrazu zo západu. A vyvlastňovanie zvnútra a podpásovými medicínskymi trikmi. A ešte na našej ustrašenej samomanipulácii už cisársky zbohatnú. Inteligencia “hodná obdivu”…
Treba nám predtým uvedomením si reality totiž zdemolovať ekonomiku, zničiť psychiku obyvateľstva, vyvetrať kostoly od tých statočnejších veriacich ,napustiť telá občanov invalidizujúcimi či vraj aj kastujúcimi spikeproteínmi… A čo je asi najpodstatnejšie zadĺžiť štát o “22 zbytočných” miliárd.
Hrozí nám tretí umelý lockdown. Každý nás všetkých zadĺžuje vraj mínus 1 miliardu euro.
Opatrenia naberajú nielen na demolačnej, ale aj na grotesknej podobe. Už sú výsmechom pre príčetných občanov.
Ako z toho von?
Pre väčšinu je asi malá nádej.
Uverili. Poslúchajú. A zaslúžia si. Nechajme ich. Liečia sa z naivity. Treba im to asi. Nám, tej vrajprašivej menšine neočkovaných, tieto hry netreba, bez mučenia sa priznávame.
Zo zdravotníkmi súcítíme, chorých nám je ľúto, ešte viac zosnulých Ale ten sofistikovaný cynizmus, bez etických zábran voľne pretekajúci cez médiá, zbabelé vlády, vrajodborníkov či viacotcov naokolo, o tom mlčať veru neplánujeme.
V Čl. 2 Ústavy SR sa píše, že Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. A že Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.