Blcha a rakovina
Napadlo mi – čo môže vedieť blcha o objekte ak lezie po nohe slona. Čo skok, to nová záhada. Podobne sa cíti aj medicínska veda pri skúmaní rakoviny. Stále nové objavy, stále nové postupy, stále nové lieky. Ak by hľadali príčinu, možno by ochorenie nezabíjalo stále viacej ľudí. Istú nádej má človek, ak sa podarí nájsť ložisko. Má reálnu vyhliadku na prežitie.
Aj spoločnosť je živý organizmus. Pre vedu je rovnako veľký ako slon pre blchu. Už veľa doktorov sa spoločnosť snažilo liečiť. Vždy to bolo cestou násilia a cestou smrti. Tiekla krv a slzy. Keď sa spoločnosť spamätala, prišiel ďalší doktor a história sa opakovala. Rakovina rástla rýchlejšie a mala väčšie rozmery. Spoločnosť liečbu zaplatila obrovskými škodami a masívnou traumou. Skutočné ohnisko sa dodnes nepodarilo nájsť, ale istá skupina obyvateľstva je evidentne imúnna.
Posledná liečba skončila v roku 1945. Od tých čias veda pokročila, ale vyliečenie bolo iba zdanlivé. Rakovina má opäť remisiu. Začala nenápadne – otepľovaním. Príčina – uhlíková stopa. Európa sa začala spájať a globalizovať. Aj päť miliónov Slovákov začalo zachraňovať planétu. Prešlo z kúrenia drevom a uhlím na plyn a elektriku. Nestačilo. Zatvorili reaktory na výrobu elektriny. Nestačilo. Miliardy ľudí v iných štátoch diskutovali pritom lietajú, skúmajú vesmír, tankery brázdia moria, kamióny križujú kontinenty.
Lekárska rada zasadla. Na čestnom mieste sedí Grétka čo v piatok nechodila do školy. Európa je líder a Slovensko hviezda. Prestali sme pestovať mrkvu aj zemiaky, chovať kravy aj ošípané (svine prežili). Vysiali sme repku a slnečnicu, prísadami znehodnotili benzín. Nepomohlo. Priemysel fungoval. Lekári sveta vymysleli emisné kvóty. Nepomohlo. Rakovina bujnie. Niektoré štáty zatvorili aj jadrový zdroj elektriny. Zazerajú, ale kupujú od tých, čo ich majú.
Všetko málo. Zrazu sa stretol netopier s hadom a porodil Hnusobu. Lokdauny zmrazili svet. Uhlíková stopa sa síce zmenšila, ale nepatrne. Zato bieda sa zväčšila viditeľne. Zatvorené podniky, kaderníctva, posilňovne, plavárne, športoviská, nestačia. Hnusoba sa šíri rýchlosťou klebety. Rúška, testy, odstupy. Doktori vynašli vakcínu. Neručia, ale odporúčajú. Ani štáty neručia, ale žiadajú. Lebo vakcína je život, sloboda, šťastie, nádej, istota, cestovanie.
Vakcína nevakcína, rúška hore. Entá mutácia hnusoby, ďalšia dávka vakcíny. Nakazia sa vakcinovaní aj nevakcinovaní. Nikto sa nečuduje. Veď nikto sa nezaručil, nikto nič negarantuje. Iba ovakcinovaný jedinec podpísal, že je o dôsledkov informovaný a ak zomrie, tak šťastný a rád, lebo svojim životom naplnil štatistiku. Všetci vieme, že polovica ľudstva vyprodukuje polovicu škodlivých látok a tak ten zvyšok žijúcich bude dýchať čistejší vzduch. Stačí aj jedna tretina ľudstva. Sterilnú elektrinu získame zo slnka, vetra, mora. Tak ako za vakcínu, ani za tieto zdroje nikto neručí. Doktori majú riešenie. Vakcína a cena. Kým vakcín je dosť peňazí je málo. Grétka sa teší. Prestane sa lietať, jazdiť, siať aj kosiť. Ona, jachtári a zelení vyhrajú. Blcha už sa dostala na hlavu slona. Ešte chvost a bude vedieť všetko.
Trápi ma otázka. Kde je skutočné jadro rakoviny. Je isté, že metastázy už ohrozujú vitálne funkcie spoločnosti. Nájdeme centrum, alebo nádej vložíme do chemoterapie a žiarenia? Je ťažké odhaliť zdroj a ešte ťažšie ho eliminovať. Možno by pre začiatok stačila imunita zo zdravých potravín a normálneho, chvíľami slnkom zaliateho života.
Brezová, 27. októbra 2021