Vstup Srbska do EÚ bude katom jeho suverenity

Suverenita. Pojem, ktorý sa zo slovníka našej zahraničnej politiky takmer vytratil a ťažko sa za posledné roky hľadajú momenty keď náš štát o sebe rozhodoval suverénne. Vplyvom historických udalostí a jeho takmer neustále začlenenie do silnejších a vplyvnejších celkov nám ponechali len ilúziu, že v rozhodovacích procesoch zahraničnej politiky konáme suverénne.

Aj v prípade Srbska je ťažké hovoriť o úplnej vonkajšej a vnútornej suverenite, nakoľko rozhodovanie vlády a prezidenta je ovplyvňované, či už radikálnymi srbskými politikmi alebo kvôli ekonomickým výhodám zo strany USA, EU, Ruska a Číny, ktoré Srbsko svojou zahraničnou politikou získava. Ale v porovnaní so Slovenskom ide jednoznačne o suverénny a samostatný štát. Je už na polemiku, či to v modernej geopolitike nenazveme skôr ako zahranično-politická subjektivita.

Srbsko sa nachádza na križovatke dejín a jeho momentálna situácia a partnerstvo s Ruskom je ovplyvnené minulými udalosťami – rozpadom Juhoslávie, etnickými čistkami, zásahom USA a NATO, osamostatnením Kosova za podpory západných krajín s umiestnením vojenskej základne USA na jeho území.

Spolupráca Ruskej federácie a Srbska vo vojenskej oblasti je momentálne na najvyššej úrovni. Ruský premiér Michail Mišustin schválil minulý rok návrh dohody medzi Srbskom a Ruskou federáciou o vytvorení zastúpenia ruského Ministerstva obrany spadajúceho pod Ministerstvo obrany Srbska. Je to efektívna poistka pre vyrovnanie síl na Balkáne. Takmer všetky krajiny okolo Srbska už sú, alebo v blízkej budúcnosti budú členskými štátmi NATO.

Vojensko-technické dotácie z ruskej strany zabezpečili dodávky šesť MiGov-29, 30 obrnených prieskumných vozidiel, 30 tankov T-72MS a ďalšieho vybavenia. Podpísané zmluvy o dodávkach vojenskej techniky okrem iného zahrňovali aj systémy Pancir-C1. Ruské investície do plynovodu Turkishstream prechádzajúceho Srbskom prinášajú rozpočtu stovky miliónov eur, rekonštrukciu srbských koľajových tratí v hodnote 1,3 miliardy vyhralo Rusko. Výpočet uzatvára podpísaná dohoda o voľnom obchode s Euroázijskou hospodárskou úniou.

Silné hospodárske, politické, kultúrne a náboženské väzby medzi týmito dvoma slovanskými štátmi potvrdzujú, že Srbsko je silným ruským spojencom v Európe.

EÚ nepotrebuje Srbsko, EÚ potrebuje Srbsko bez ruského vplyvu.

Vplyv Ruska naráža na záujmy USA, Anglicka, NATO a EÚ, osobitne Nemecka. Nedávne vyhlásenia predsedníčky Európskej komisie Leyenovej o tom, že EÚ chce aby krajiny Balkánu vstúpili do EÚ sú skôr motivačnou rečou aby krajiny neprestali plniť kritéria pre vstup.

EÚ nepotrebuje Srbsko, EÚ potrebuje Srbsko bez ruského vplyvu. Oddiaľovanie vstupu Srbska do EÚ ale hrá do kariet Rusku – čím dlhšie bude proces trvať, tým viac sa budú posilňovať väzby medzi týmito dvoma krajinami.

Prijatie Srbska do EÚ je vzhľadom na neuznanie samostatnosti Kosova zo srbskej strany zatiaľ neriešiteľný problém. Vstup Srbska bez Kosova je nereálny, lebo Srbsko by tým uznalo suverenitu Kosova a na druhej strane pri vstupe Kosova „získa“ únia jednu z najchudobnejších krajín Európy s 30% nezamestnanosťou a takmer 50% nezamestnanosťou mladých, ale hlavne – Kosovo je Narkoland.

Tlejúci balkánsky uhlík sa môže ľahko zmeniť na požiar. Situácia sa rieši diplomatickou cestou pomocou dialógom medzi Belehradom a Prištinou ale riešenie je v nedohľadne. Navyše Balkán už roky ovplyvňuje iný faktor – Srbsko a Kosovo bolo od čias Juhoslovanskej vojny preplnené zahraničnými spravodajskými službami a záujmy svojich krajín tam obhajujú dodnes.

Tušenie súvislostí nám dáva vodítko k tomu, že situáciu budú spravodajské služby aj naďalej minimálne kontrolovať ak nie priamo zasahovať a ovplyvňovať. Jedným z príkladov ich pôsobenia je aféra BND /zahraničnej spravodajskej služby Nemecka/ z roku 2008 keď bola 14. novembra odpálená nálož v úrade osobitého zástupcu Európskej únie v kosovskej Prištine. Traja agenti BND boli zatknutí  a prípad vyvolal napätie medzi Nemeckom a tzv. kosovskou vládou. Laboratórne testy nepreukázali žiadne dôkazy o účasti agentov BND, naopak sa hovorilo o tom, že sa k zodpovednosti za bombový útok prihlásila do vtedy neznáma skupina s názvom Armáda Kosovskej Republiky. Jedno z vysvetlení bombového útoku je, že akcia bola vykonaná ako pomsta proti BND a Nemecku, ktoré viedlo rozsiahle vyšetrovanie. To spojilo kosovských politických lídrov s organizovaným zločinom. Dôverná správa vypracovaná nemeckou tajnou službou unikla do médií a to spustilo následnú reakciu.

Čo teda bude znamenať vstup Srbska do EÚ, ktorý samotný prezident Vučic podporuje a ak k nemu dôjde? Nepochybne pôjde o zlepšenie ekonomickej situácie a rast investícii, zlepšenie právneho a sociálneho systému. Vstup do EÚ si podľa prieskumu želá viac ako 60% Srbov, u ktorých je EÚ záruka lepšieho ekonomického štandardu. Zbytok si pamätá bombardovanie NATO, ktorého členmi sú takmer všetky krajiny EÚ a sú proti jeho vstupu.

Negatívnym javom bude vyvíjanie tlaku na srbský zbrojný priemysel /domáca zbrojná výroba má momentálne 10 závodov/ aby prešiel privatizáciou a zbrojovky pohltia ich európski konkurenti. Armáda v súčasnosti nakupuje zo zahraničia len tie zbrane a vybavenie, ktoré nedokáže sama vyrobiť.

Ukončenie spolupráce s Ruskom bude hlavným cieľom EÚ, ak nie dokonca podmienkou pred vstupom Srbska do jej štruktúr. Prečo by to mala EÚ robiť? Ak opomenieme kontinuálnu rusofóbnu politiku EÚ, tak ukončenie spolupráce s Ruskom za pomoci EÚ zahájila napríklad pred pár rokmi Ukrajina /následne export do Ruska klesol na 7%/ a je vyvíjaný tlak aj na Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko – a to nejde o členské štáty EÚ. Média a eurokomisári útočia na každú aktivitu európskych politikov, ktorí si dovolia udržiavať dobré vzťahy s Moskvou, príkladom je maďarský prezident Orbán. A vlajku rusofóbie hrdo nesie Česká republika.

Ak by spolupráca pokračovala, tlak na Srbsko sa bude naďalej stupňovať. Európska komisia má k dispozícii nové pravidlo a to dáva možnosť odobrať dotácie krajinám, ktoré nemajú nezávislé justičné orgány. Ide o prípad Maďarska a Poľska, ktoré voči tomuto pravidlu začali súdny spor s EK. Odobratie dotácií môže byť v budúcnosti jedným z nástrojov na spretrhanie väzieb Srbska a Ruska, čo bude znamenať koniec suverenity tejto balkánskej krajiny a posledného ruského spojenca. Otázkou teda nie je, či chce Srbsko vstúpiť do EÚ, ale či je ochotné spretrhať väzby s Ruskom.