Názor
Každý deň sa ľudia stretávajú a vymieňajú si názory. Je to normálne. Veď žijeme v spoločnosti. Za zamyslenie stojí, čo si vymieňame. Ak budeme hľadať odpoveď zistíme, že nemusí ísť o banalitu. Samozrejme, ak stretnem suseda a poviem, že prší, nejde o nič. Veď to vidí aj on a nič na tom nemôže zmeniť.
Iná situácia nastane v prípade, že spomeniem dnešný nákup. Za chlieb som dal euro šesťdesiat. Nič iné som tým nechcel povedať, ale riskujem, že sused pochopí informáciu ako príležitosť a začne spomínať minulosť, obavy o budúcnosť, hľadať vinníkov, a trestať zodpovedných. Veď je to viacej, ako 48 Sk!
Má pravdu. Aj ja si pamätám dobu pred eurovú. Pamätám si aj, že nám vtedajší „odborníci“ tvrdili, že sa nič nezmení, že ceny zostanú – iba mena bude iná. Naivka uverila. Človek so skúsenosťami a zdravým rozumom vedel, že je to nemožné. Pri otvorených hraniciach voľnom pohybe osôb a tovaru by nás Rakúšania vykúpili o pár dní. Klamanie politikov bolo ešte väčšie, lebo platy sa do dnes nevyrovnali so susedmi – mám samozrejme na mysli tých, čo zvykneme nazývať vyspelá Európa.
Je jasné, že táto skúsenosť, zažitá na vlastnej koži, má unikátnu hodnotu. Som poučený. Je to rovnaké, ako keď sa krava dotkne elektrického ohradníka. Urobí to možno ešte raz, ale ak nie je úplne vypatlaná, dá si pozor. Už drôtu nebude veriť. Medzi kravou a človekom je rozdiel. Aspoň si myslím. Možno sa mýlim, možno aj kravy si vedia zdieľať informácie. Ak nie, musí sa každá nechať kopnúť. Na druhý, tretí krát pochopí a ani skúšať nebude či je v drôte prúd.
Obdivujem kravy. Na rozdiel od nás, pochopia. My nepochopíme, kým nás ohradník nedorazí. Človek môže zažiť situáciu, ale často ju nedokáže odovzdať. Zas a znova ho väčšina hluchých naiviek pritlačí k ohradníku. Nemajú skúsenosti, ale majú názor. Ten najlepší – svoj.
Názor je zvláštna vec. Môžeme ku nemu dospieť skúsenosťou, teda prežitkom, cestou rozprávania dôveryhodnej osoby, štúdiom, alebo hľadaním. Problém je v tom, že je priveľa ľudí čo ešte nič neprežili, neštudujú, ani nehľadajú. Chovajú sa ako cikády. Prijmú názor väčšiny.
Keďže sa väčšine nechce študovať, ani hľadať a prežitky starších neuznávajú, opakujú chyby. Vidíme to po každých voľbách. Informácie pre väčšinu podáva výrečná osoba, prípadne sa hrnú, ako zrno sliepkam z médií. Nakoľko výrečná osoba aj kúpené médium (rozhlasová, televízna stanica) vie čo chce informáciou dosiahnuť, zrno starostlivo vyberá aj uvážene dávkuje. Sliepky zobú, zobú, znášajú vajíčka a keď príde čas, nestačia sa čudovať. Kravy sa poučia, sliepky nie. Prídu nové kuriatka a história sa opakuje.
Ani kravy, ani sliepky nedokážu vymeniť gazdu. My by sme to mohli urobiť, keby sme názor, podľa ktorého si gazdu volíme, tvorili na základe pravdivých, trestne zodpovedných a úplných informácií. Na to si platíme informačné služby, máme zákony, ktoré môžu klamárov, podvodníkov, masmediálnych demagógov trestať.
Stačí, ak si uvedomíme, že zle postavený ohradník, nás môže prísť draho. Gazda, môže ohradníkom svojich zverencov aj vyhladovať. Obávam sa, že sa to práve deje. Gazdovia sa striedajú, vyhovárajú na dobre mienené úmysly, sľubujú zmeny, ale ich vedomosti, pastierske schopnosti ani intelektuálna výbava nedovolí nájsť ten správny ohradník. Tragické je, že sú beztrestní a oni si to uvedomujú. Svoju nemohúcnosť si nepripustia a systém, ktorý stále vylepšujú, im to dovolí.
Brezová 25. októbra 2021