Umelo škandalizovaný Kažimír zažíva vlastnú “medicínu”

Rozhľadenejším je dávno jasné, že sa tu k moci dostala politická zberba na čele s Psychopatovičom, ktorá nemá zábrany porušovať nielen všetko čo nasľubovali, ale prekračovať aj elementárne hranice politickej etiky a zásad demokracie.

Takže tu máme už nimi osvedčené divadielko, kedy potrebujú dostať „svojho človeka“ na vyhliadnuté miesto a tak to miesto „vyčistia“. Technológia sa opakuje. Na smradľavé nálepky pseudo-obvinení tu majú Makóa, Imreczeho, či trio takáčovcov, ktorých pasú Čurilla a spol., ako cvičené opičky. A tak stačí Psychopatovičovi naznačiť, čurilláci vytiahnu z klobúka zajaca-kajúcnika a ten dostane povel: „Žalobaba, žaluj“! Sú to zúfalé výmysly, kde sú fatálne nezrovnalosti už vo vopred nacvičených udaniach (presne ako za starých boľševikov v 50-tych rokoch minulého storočia), nehovoriac o absolútnej absencii dôkazov. Vybraná obeť je tak označkovaná, žltá tlač spustí mediálny lynč a keď sa veľmi vzpiera, tak ju predvedú pokiaľ možno potupným spôsobom (vyrážanie dverí nad ránom pred kamerami vopred nachystaných novinárskych hyen, vlečenie v putách atď. atď. atď., čo nerobilo ani Gestapo) pre najbiednejšiu sudkyňu Špecializovaného súdu a Tódovej kamošku Záleskú a tá to seká, ako za tých boľševikov rovnako.

Najnovšie je táto fraška namierená na guvernéra Národnej banky Slovenska. Zrejme sa v koaličnej zberbe niekto rozhodol takto vynútiť teplé miestečko pre najväčšieho rozpredávača národného majetku Slovenska (v spolupráci s výpravcom a bicyklistom Dzurindom), Mikloša.

Že je to hanebné a nespravodlivé voči Kažimírovi? Ale to snáď nie, naopak – tak mu treba!

„Biznis-banda“ zasahuje

   Za Ficových vlád fungovala v strane Smer „biznis-banda“ z východu Slovenska, ktorá si tam založila zlatú baňu. Občas to prehnali, takže vyrobili škandál, ale obecne sa cítili všemocní. Kriticky sa k nim Robert Fico vyjadril, a tým ich odhalil, až keď od neho ušli k Pellegrinimu. Išli za lepším, aspoň tak sa im to zdalo, keď sa Pelle zdal jedinou alternatívou, kde by vo svojich kšeftoch mohli ešte pokračovať.

Jednou z ukážok ich nenažraných metód bola obskúrna „životná poisťovňa Rapid life“ v Košiciach. Národná banka Slovenska (NBS) má zo zákona povinnosť dohliadať na korektnosť činnosti takýchto finančných inštitúcií u nás. A tak sa pri rutinnej kontrole zistilo, že tu ide o masívne finančné tunelovanie. Východniarska partička Smer-ákov však bola ešte tak silná, že úspešne sabotovala najskôr hlbšiu kontrolu, potom aj zaistenie dôkazov a nakoniec uspeli až tak, že zodpovedného pracovníka NBS nechali vyvliecť z práce v putách. Samozrejme, pod vyfabrikovaným obvinením.

Zdalo sa, že NBS je proti takýmto východniarskym dravcom bezmocná. Hrozilo, že dokážu nielen na výstrahu škandalizovať poctivého pracovníka NBS, ale aj zlikvidovať stopy svojich podvodných machinácií. Vtedajší guvernér NBS, doc. Jozef Makúch, na to upozorňoval premiéra Roberta Fica. Bez odozvy. Upozorňoval generálneho prokurátora. Bez odozvy. Jediný, kto pomohol naplniť zákonnú povinnosť NBS bol vtedajší prezident PZ SR, generál Tibor Gašpar.

„Biznis-banda“ zúrila, rozhodli sa guvernérovi NBS pomstiť. Urobili to až detinsky, ale to bolo len varovanie. Docent Makúch učil aj na Ekonomickej univerzite. Mal tam pracovňu, ako každý iný prednášajúci. A na dverách tej pracovne vymenili vizitku a dodali tam novú, kde mu prepísali titul na „profesora“. A potom ho udali, že si tak vraj privlastňuje, na čo nemá. Detinské, ale vlastne podobné dnešným metódam Pschopato-Hegerovskej koalície zla. Nešlo predsa o to, aby sa tá absurdita naozaj vyšetrila. Išlo o to nabiť nenávistnej propagandistickej žltej tlači smradľavú nálož na diskreditáciu počestného bankového odborníka, na ktorého nič iné nenašli. Ibaže im to nevyšlo, mediálny lynč sa nekonal a prípad vyšumel do stratena…

Vtedy sa však zjavil Kažimír, ktorý si spočítal, že vláda Roberta Fica dlho nevydrží a zišlo by sa teplé miestečko v profesii. A tak, zjavne s pomocou „biznis-bandy“ v strane Smer (dnes Hlas-SD) začal stupňovaný skrytý teror voči vtedajšiemu guvernérovi NBS. „Biznis-banda“ tak mala zabiť dve muchy jednou ranou. Pomstiť sa Makúchovi a dostať „svojho človeka“, kam si zaželal. Tak vyštvali uznávaného odborníka z pozície, kde mal byť ešte niekoľko rokov. Opustený Robertom Ficom i ďalšími funkcionármi zodpovednými za ochranu zákonných činností NBS, to jednoducho vzdal. Tak sa dostal Kažimír nasilu, kam sa mu zachcelo.

Čo s tým?

   Hneď niekoľko slovenských prísloví sa na tento prípad hodí: „Kto druhému jamu kope…“, či „Ako sa do hory volá…“. Ani v najmenšom neľutujem pána Kažimíra, že si teraz užije podvodnú metódu nátlaku, ktorú sám zneužil. Ale úprimne ma mrzí, že sa obeťou takýchto metód jedných i druhých stáva naša hlavná finančná inštitúcia, ako kosť o ktorú sa ruvajú tie najväčšie politické hyeny, aké sme tu doteraz mali. Následky si ponesieme všetci…