Čo má spoločné zavraždená Anna Kolesárová s neočkovanými?

Prostredníctvom návštevy pápeža sa dostal hlbšie do povedomia národa osud Anny Kolesárovej. Išlo o mladé dievča, žijúce v roku 1944 v dedine Vysoká nad Uhom. Bola zastrelená sovietskym vojakom keď bránila svoju čistotu a cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú. No a práve na mieste, kde k jej blahoslaveniu došlo, čiže na štadióne Lokomotívy Košice, sa pápež stretol s mládežou a celé stretnutie sa nieslo v duchu výnimočného činu mladého dievčaťa, ktoré položilo svoj život za najvyššie ideály. Ktoré volilo radšej smrť, ako hriech.

Na tento čin existujú dva pohľady. Prvým je pohľad racionálneho človeka dnešnej doby. Podľa neho mohla byť Anna radšej povoľná a doteraz mohla žiť. No a potom je tu druhý pohľad, vnímajúci jej odpor ako výnimočné hrdinstvo, pri ktorom niekto položí radšej život za ochranu svojej čistoty, než by mal dopustiť, aby bola jeho čistota poškvrnená.

Keby nie len vládni činitelia, ale aj široká verejnosť o týchto veciach hlbšie premýšľala, mohla by nájsť určitú spojitosť s tým, čomu sú dnes vystavení neočkovaní, a kvôli čomu sa rozhodli vedome vystaviť svoje životy potencionálnemu riziku nákazy covidom. Aj oni tým totiž hája vyššie ideály a vyššie princípy. Hája tým samotnú podstatu ľudskosti pred nezodpovednými, alebo možno aj cielenými génovými manipuláciami, ktoré nám hrozia prostredníctvom mRNA vakcín.

Znamená to teda, že v podstate aj dnes stoja neočkovaní pred podobnou dilemou, ako kedysi Anna Kolesárová. Tá musela voliť medzi životom za cenu zneuctenia a medzi čistotou za cenu smrti. Aj súčasní neočkovaní musia voliť medzi takzvaným normálnym, slobodným životom, ale za cenu možného zásahu do genetickej informácie ich DNA, alebo medzi šikanovaním a terorizovaním za cenu autentickej, nijakým spôsobom neupravenej ľudskosti. Neočkovaní bojujú za právo zostať ľuďmi bez toho, aby niekomu dovolili atakovať ich ľudskosť na genetickej úrovni. Bez toho, aby dovolili niekomu, kto sa chce hrať na stvoriteľa, experimentovať s ich zdravím a s ich telom.

Je to presne tak, ako v dávnych ľudových rozprávkach, keď prichádza k človeku diabol a sľubuje mu všetko, čo svet ponúka, ak mu upíše svoju dušu. Aj dnes nám sľubujú všetko, zdravie, slobodu a normálny život, ak im upíšeme svoju dušu a dovolíme im atakovať genetickú informáciu našej DNA. V tomto zmysle je napríklad vyslovene satanská slovenská očkovacia lotéria, prostredníctvom ktorej sofistikovaný diabol našepkáva: zapredaj mi svoju dušu a ja ti dám príležitosť vyhrať veľké peniaze v očkovacej lotérii.

Mnohí ľudia však argumentujú tým, že aj v minulosti sme boli očkovaní. Každý z nás má teda už viaceré očkovania za sebou a nikto z toho doteraz nerobil nijaký cirkus.

To, čo bolo v minulosti a čo je dnes je diametrálne odlišné. V minulosti sa totiž vedecké poznanie nedostalo až do takých hĺbok. S jeho postupným prenikaním k najhlbším štruktúram ľudského organizmu sa však začalo vedecké poznanie dostávať do kolízie s etikou. Mnohé veci začali byť diskutabilné z hľadiska základnej ľudskej etiky. Dôsledkom toho bol vznik nového odboru s názvom bioetika, venujúceho sa práve týmto vznikajúcim problémom.

Ľudstvo teda vo svojich poznatkoch došlo k určitej hranici, a túto hranicu mohlo prekročiť a pokračovať ďalej, ale už len za cenu popretia určitých etických princípov a za cenu kolízie s nimi. Typickým príkladom podobnej kolízie sú niektoré vakcíny proti covidu, ktoré boli vyvinuté za pomoci kmeňových buniek ľudských potratených plodov, s čím má intenzívny morálny problém určitá skupina vysokých cirkevných hodnostárov v rámci katolíckej cirkvi. Samozrejme, väčšinové médiá o tejto skupine biskupov a ich názoroch mlčia.

A podobných etických problémov je v oblasti zdravotného výskumu a vedy oveľa viac. V mene rozvoja vedeckých poznatkov a v mene ľuďmi stanovených cieľov sa dnes vo veľkom a úplne normálne prekračuje kritická hranica, a kolízia takéhoto prístupu so základnou ľudskou etikou sa ignoruje a zamlčuje. Vedci sa začali hrať na bohov a začali zasahovať do takých vecí, ktoré im neprináležia, čo je však ospravedlňované vedeckým pokrokom. Ale za akú cenu?

Je napríklad známe, že vedci dokážu geneticky modifikovať rôzne poľnohospodárske plodiny. Napríklad kukuricu. Geneticky modifikovaná kukurica sa stáva odolná voči nepriaznivým poveternostným vplyvom, napríklad voči suchu. Dáva väčšie výnosy, avšak z dlhodobého hľadiska spôsobuje jej konzumácia u pokusných zvierat rakovinu. Preto bolo v niektorých krajinách zakázané používanie takýchto produktov.

Zanemená to teda, že vedci dokážu geneticky modifikovať kukuricu a vylepšiť ju želaným spôsobom, ale aj tak to pre nich zostáva úplne neznáma oblasť, v ktorej nie sú ani zďaleka schopní postrehnúť všetky skryté súvislosti a najjemnejšie detaily. A preto má ich hra na stvoriteľa negatívne účinky. Lebo ľudia nikdy nedosiahnu úrovne skutočného Stvoriteľa a jeho harmonického prepojenia všetkých, aj tých najjemnejších detailov.

Ale človek chce byť za každú cenu Stvoriteľom a od geneticky modifikovanej kukurice pristúpil k veľmi podobným pokusom na človeku. Tak, ako sa naučil prepisovať DNA kukurice, tak sa teraz prostredníctvom mRNA vakcín začína pohybovať na hranici zasahovania do genetickej informácie ľudskej bunky, čiže do DNA, a to tak, aby dosiahol želaný efekt v podobe odolnosti voči covidu. Ide o veľmi diskutabilné vylepšenie človeka rovnako, ako išlo o diskutabilné genetické vylepšenie plodnosti a odolnosti kukurice, avšak ani v jednom prípade sa to nemôže zaobísť bez negatívnych účinkov. Negatívnymi účinkami vakcín je náhla smrť na zlyhanie srdca, krvné zrazeniny a mnohé ďalšie negatívne zdravotné účinky, ktoré sa prejavia v horizonte 5 až 12 rokov. Priznal to i profesor Krčméry, a podľa neho je s tým jednoducho treba počítať.

Kto má záujem na tom, aby ľudstvo geneticky atakoval? Kto má záujem na tom, aby do nás podľa svojich prianí vkladal svoje vlastné informácie? Neskrýva sa v tomto princípe otvorenie novej, potencionálnej brány do pekla?

Podľa Božej Vôle a Božieho zákona má byť v človeku určujúcim jeho duch. Jeho najhlbšie duchovné jadro, ktoré z pozície ľudskej duchovnej podstaty ovplyvňuje všetky funkcie nášho tela. A teda aj naše bunky a genetickú informáciu v nich.

Ak je duch človeka vysoko morálne stojaci, ak má odvahu a dôveru v pomoc a ochranu Stvoriteľa, formuje genetickú informáciu svojich buniek do podoby zdravia a odolnosti voči chorobám. A aj keď sa dnešní ľudia príliš nesnažia byť morálne na výške, aj keď nemajú odvahu a dôveru v pomoc i ochranu Stvoriteľa, aj tak ich duch v rámci ich duchovnej zrelosti formuje bunky svojho tela do podoby, aká je normálna a prirodzená na základe zákonov Pána.

A zrazu prichádza človek so stvoriteľskou ambíciou a atakuje samotnú DNA, čím popiera prirodzenú kompetenciu nášho ducha. Takéto jednanie je proti duchu a proti jeho výsostnému právu formovať naše telo. Ide o jednanie, nerešpektujúce vôľu ducha a snažiace sa upravovať naše telo podľa prianí vedcov.

Niekto, kto zaplatil výskum vakcín a ich výrobu, niekto, kto núti ľudstvo aby sa nimi dalo očkovať, tento niekto chce upravovať bunečné štruktúry ľudí podľa svojich predstáv. Toto je jedným z veľkých etických problémov vakcinácie proti covidu a ľudia duchovne živí a duchovne čulí tieto skutočnosti cítia. Vnímajú ich a preto sa vakcinácii bránia. A bránia sa preto, lebo sa nechcú stať ľuďmi niekým upravenými. Bránia sa preto, lebo si nechcú dať vziať svoju ľudskosť za prísľub vonkajšej slobody a normálneho života. Bránia sa preto, lebo nechcú slobodu vlastného ducha a slobodu vlastnej autentickej osobnosti zapredať za prísľub vonkajšej slobody a materiálnych výhod. Títo jedinci bránia ľudstvo, stvorené podľa obrazu Božieho pred ľudstvom, s organizmom upraveným podľa obrazu vedcov a podľa priania mocných.

Odporcovia vakcinácie sú odhodlaní vystaviť sa kvôli týmto vyšším ideálom aj riziku ochorenia na covid, ako i všetkému šikanovaniu mocných, presadzujúcich telesnú úpravu ľudstva. V tomto sa ich úsilie veľmi podobá Anne Kolesárovej, ktorá tiež nebola ochotná vymeniť pozemský prospech a pozemský život za vyššie hodnoty. A zostáva iba žasnúť, že ani pápež, ani biskupi, ani mnohí kňazi tieto súvislosti nevnímajú. Nevidia, že dnešní neočkovaní podstupujú veľmi podobný boj, aký musela podstúpiť Anna Kolesárová.

Žiaľ, je známe, že aj pápež je zástancom vakcinácie. Je zástancom vakcinácie, ktorou sa pre prospech tela berie sloboda ľudskému duchu. Komu a čomu slúži takýto pápež? Slúži naozaj duchu, alebo len telu, hmote a ich prospechu? Nie je potom pokrytectvom vyzdvihovanie činu Anny Kolesárovej na jednej strane a stigmatizáciou neočkovaných na druhej strane? Nie slová, ale činy dokazujú, kde kto stojí. Či stojí na strane autenticity a zvrchovanosti ducha, alebo na strane vedeckej manipulácie osobnosti. Či stojí na strane svetla, alebo na strane temna.