Veľká žranica …

Bez obáv, reč nebude o obezite, ako dôsledku prejedania sa. Skôr to bude o politickom obžerstve. Dopredu sa ospravedlňujem za expresívne výrazy v texte blogu, ktoré pre celkové vykreslenie problému sa doslova pýtali použiť. Keď bol v roku 1973 uvedený do kín film s rovnomerným názvom ako v titulku a aj keď v ňom hrali najväčšie hviezdy vtedajšieho filmového neba ako boli Marcelo Mastrojani, Philipe Noiret, Michele Piccolo, či Ugo Tognazzi, nestretol sa u verejnosti s veľkým pochopením a bol preto terčom ostrej kritiky zo všetkých strán. Film mal ambície priblížiť verejnosti celú kopu neresti vrátane obžerstva a sexu, ktorými oplývala hlavne vtedajšia smotánka. Hlavným motívom filmu bolo obžerstvo a doslova sa prejedanie až na hranicu smrti, spojené s alkoholickým a sexuálnym opojením. Tento zdĺhavý úvod som si dovolil pre celkom reálne spodobenie nielen so súčasným nezdravým vývinom v našej spoločnosti, ale aj globálne so situáciou na celom svete a to hlavne v politickom obžerstve a nenažranosti. Pripadá mi to ako v tých dvoch biblických mestách Sodoma a Gomora, keď na tieto mestá podľa Biblie Boh poslal oheň a síru pre  neviazaný život ich obyvateľov. Nachádzame sa zrejme na pokraji  obrovskej finančnej a ekonomickej krízy a nič na tom nemení ani to, že viacerí ekonomickí a finanční analytici hovoria opak, že sme vraj na tom celkom dobre. Je ale zaujímavé, že firmy, ktoré sa zaoberajú predajom investičného zlata zaznamenávajú obrovské zisky, čo je predzvesťou vskutku ťažkých, preťažkých časov, ktoré hraničia doslova s obrovskou globálnou katastrofou. A to ešte podtrhuje aj skutočnosť, že svoju planétu doslova všeobecne plienime a ničíme, keď málokto hľadí na to, že je to zatiaľ naše jediné miesto pre život vo vesmíre.

Koaličná vláda je nielen podľa hodnotenia opozičných politikov, ale aj príslušných európskych inštitúcii totálne neschopná viesť našu krajinu a už vôbec nie ju vyviesť nielen z finančnej, ekonomickej, ale aj zdravotnej krízy, akou je stále neporazená pandémia koronavírusu. Vláda robí obrovské množstvo systémových chýb, ktoré zavliekajú našu krajinu na pokraj totálneho všeobecného krachu. Namiesto riešenia pálčivých a nástojčivých problémov ľudí a krajiny ako takej sa prednostne venuje iba svojim vnútrostraníckym, resp. koaličným problémom a je im šuma fuk, že sme v mnohých ukazateľoch na chvoste hodnotenia nieln v rámci EÚ, ale aj celosvetovo. Politici, a to nielen tí koaliční sa medzi sebou doslova žerú a najradšej by sa vzájomne aj zožrali v honbe za mamonom a bezprácnymi ziskami. Na verejnosti sa navzájom obhadzujú obrovskými kopami hnoja v podobe vzájomného si vyčítania rôznych káuz a prehreškov, takže sa dá celkom poľahky povedať, že v našej krajine asi neexistuje čistý politik. Skutočne to pripomína VEĽKÚ ŽRANICU, keďže je všeobecne známe, že od novembra 1989 sa celkom nepokryte rozkradlo za účasti všetkých doterajších vlád z toho kedysi spoločného 1,8 bilióna vtedajšej meny, čo predstavuje cirka 36 mld. Eur. Politikom, a je úplne jedno či tým koaličným alebo opozičným nešlo v skutočnosti nikdy o ľudí, ale len a len o vlastný prospech. Ak by to bolo opačne, nebolo by u nás stále 600 až 800 tisíc ľudí v chudobe, alebo na pokraji chudoby. Aj nekonečné boje medzi policajtami a najnovšie aj medzi prokurátormi a politikmi o to, kto je kompetentnejší v obhajovaní pravdy, práva a spravodlivosti nenechávajú snáď nikoho sčítanejšieho na pochybách, že tu nie je všetko s kostolným poriadkom a že občan ako vždy stojí za dverami.

Pokoj, rozvahu a jednotnosť v našej spoločnosti, aj keď nám to pápež František hádam zo srdca prial, nepadlo na úrodnú pôdu, skôr naopak. K odstráneniu polarizácie našej spoločnosti ani neprispela prezidentka Čaputová vo svojom prejave o stave našej spoločnosti. Pravdu majú v jeho hodnotení opoziční politici, keď zhodne poukázali na skutočnosť, že bol vrcholne tendenčný, nekonkrétny a veľmi ohľaduplný k vládnucej neoliberálnej vláde, čím iba potvrdila, z akého tábora pochádza. Jej prejav neodstráni polarizáciu a nenastolí ňou a koaličnou vládou tak túžobne očakávanú jednotu, ale naopak iba prehĺbi už aj tak hlbokú brázdu medzi odporcami terajšej vlády a jej stále menšou a menšou podporou.

V našej verchovke / vrcholoví politici, rýchlozbohatlíci, lilionári, multimilionári či dokonca aj miliardári ako Chrenko a Výboh / sú úplne cudzie problémy obyčajných, slušných a dobrých ľudí. Pre nich je charakteristické všeobecné OBŽERSTVO, teda nenažranosť v každom smere, ale hlavne v hromadení obrovských majetkov, z ktorých bohatstva sa môžu doslova udusiť a aj tak ho do konca života a života ich rodín nedokážu stroviť. To je tá paralela, ktorá ich aj keď trochu v inej podobe navždy spája s tou VEĽKOU ŽRANICOU, aká bola filmovými umelcami podaná, ale aj ľuďmi pranierovaná a teda nie veľmi dobre vtedajšou verejnosťou pochopená a prijatá jej filmová podoba.

Medzi našou politickou elitou to v súčasnosti doslova vrie a najradšej by sa vzájomne požrali a ak to nedokážu jednotlivo / poslanci, ktorí opustili svoje strany, tzv.odídenci /, tak sa ako strany snažia požrať navzájom / Sieť, Spolu /, alebo doslova oddeliť pod novým názvom strany / Hlas – SD, Republika /. Niekde je to na úkor pôvodných voličov / ĽSNS – Kotlebovci / a niekde si to vyžadovala politická realita / Hlas – SD /. Spájanie PS so stranou Spolu sa našťastie pre tú konzervatívnejšiu časť spoločnosti neudialo. PS / tvrdí neoliberáli / majú z pohľadu tých sčítanejších pre ich narastajúce preferencie obrovským sklamaním, keďže zrejme u mladých stále zotrváva ošiaľ z volebného víťazstva Čaputovej a preto sa stále nádejajú, že terajšia vláda zotrvá pri moci až do riadnych volieb a do tej doby stúpnu preferencie liberálov tak, aby mohli zostavovať ďalšiu neoliberálnu vládu a tak uvrhnúť Slovensko do nepredstaviteľných problémov, hraničiacich aj s celkovým zánikom našej prekrásnej a tak ťažko skúšanej krajiny a všeobecnou biedou jej obyčajných, dobrých a slušných ľudí. Tá súčasná vláda a jej bezvládie by mala trvať čo najkratšie a preto je stále na programe týchto dní presadenie REFERENDA ako prostriedku pre uskutočnenie predčasných volieb a ukončenie tejto vlády amaterizmu, neschopnosti a nevzdelanosti.