Sudkyňa Záleská a poslanec Šeliga strelili svojimi argumentmi obrovského capiska.

Všetci vieme, ako dopadlo prvé kolo súdneho pojednávania s bývalým špeciprokurátorom Kováčikom. Verdikt pri zameraní sa špecisudkyne Záleskej, ktorú dávala najavo, sa dal očakávať. A to aj z jednej sebaistej argumentácie Záleskej z pojednávania. Na otázku obžalovaného Kováčika, prečo na lavici obžalovaných s ním nesedia aj sudcovia Kliment a Hrubala, ktorí svojimi verdiktami rozhodli ako prví a prepustili Kudličku z väzby, bohapusto vyhlásila: „Kliment a Hrubala nezobrali úplatok!!!“ Naozaj tvrdý argument. A ja sa pýtam: „Naozaj je si naša špecisudkyňa na sto percent presvedčená, že tí, ktorí to všetko spôsobili, nevzali a ten, kto to mal sanovať bral? Jej vyjadrenie hraničilo s diktátorskými rozhodnutiami súdnych procesov z 50-tych rokov. Ako môže sudkyňa Záleská takto streliť obrovského capiska. Odkiaľ má v sebe Záleská tú istotu, že nevzali za čudné oslobodzujúce rozhodnutie ani cent!! Nechala ich sledovať, alebo sa pohybovala 24 hodín denne za ich zadkami? Ak by to tak robila, tak by mohla spomínanú vetu v tvare 100 percentnej istoty vysloviť a použiť ako argument proti obžalovanému. Súd totiž nie je debata pri kávičke, kde si môžete domýšľať a mnoho krát prikrášľovať a aj trepať, ale inštitúcia, kde každé slovo má svoju dôkaznú váhu. A spomínaná veta sa od dôkaznej vzdialila na míle. Nikto nemôže také niečo tvrdiť na pojednávaní a použiť to ako stopercentný argument! A najmä sudca nie!!! A práve toto sudkyňa Záleská použila ako jasný fakt. Nuž, NAKA ešte nenašla kajúcnika, kto by to povedal.  Nie je záujem. Pani Záleská, zatiaľ o tom nemáme vedomosť (to vo vašej súdnej hantýrke), o braní úplatkov. Po slovensky nevieme o tom, že by čosi vzali, ale je tam veľké ale s otázkou, prečo tak rozhodli, prečo mafiána Kudličku zrazu prepustili z väzby???. A možno, že sa niekomu zhnusí tento výrok Záleskej, ktorý charakterizuje v akom duchu sa nieslo celé pojednávanie a vyjde s pravdou von! Som zvedavý, čo na to potom povie sudkyňa Záleská.

No a včera v relácii Na hrane v TV JOJ som zistil, že poslanec Šeliga bol asi fenomenálne dieťa. Také, čo si všetko pamätajú sú zväčša postihnuté autizmom. Na Šeligovi to síce nie je vidieť, ale jednou vetou, ktorú včera použil som sa začal nad tým zamýšľať. Tá veta znela: „Všetci si dobre pamätáme výbuchy áut mafiánov!“ Áno my starší máme v pamäti roztrhané dve telá dvoch bratov – grázlov na Štefanovičovej ulici v blízkosti Úradu vlády a ministerstva financií , čí výbuch ďalšieho grázla na tenisových kurtoch na Zlatých pieskoch v Bratislave, ako aj masovú popravu v bare fontána v Dunajskej Strede a ďalších vybuchnutých a zapálených áut, ale Šeliga musel byť už ako 1 až 6 ročné dieťa veľmi vnímavé stvorenie, ktorého zaujímali  okrem tých, s ktorými sa hrával aj nejaké vybuchnuté autá. Dnes má poslanec Šeliga 31 rokov a tie výbuchy sa stali v rokoch 91 – 96 minulého storočia. Nuž, asi je Šeliga zázračné dieťa, ktoré sledovalo správy v televízii a prelúskalo všetky noviny hneď ako ho mama doniesla z pôrodnice domov!!! Šeliga bol ako novorodenec a batoľa hotový zázrak – dokonalý génius!!!

Spomínané dve vety ma naďalej presvedčili o tom, že klamstvo a hon za svojou pravdou nepozná žiadne hranice. A možno má Šeliga klamstvo vo veku. Nemá teda iba 31, ale aspoň o 10 rokov viac, čo pri jeho vzhľad a zapálení sa pre vec i argumentáciách je málo pravdepodobné.

A takto to všetko mi pripomínajú socialistické mottá vychádzajúce z Lenina, ktorý sa volal Uljanov, Stalina, ktorý nosil pravé meno Džugašvili a Veľká Októbrová Socialistická Revolúcia bola v novembri! Takže sa mi utvrdzuje po týchto výrokoch, že: „Všetko je úplne inak“ a s tým sa musíme zmieriť. A nielen vo výrokoch spomínaných dvoch aktérov posledných dní, ale v mnohých ďalších veciach a skutkoch, ktoré nás neustále “oplieskavajú” o múr.

Pavel Jacz