451° Fahrenheita …

Ide o rovnomenný román od spisovateľa Raymonda Bradburyho z roku 1953, v ktorom popisuje súboj medzi antiutopistickou spoločnosťou, kde víťazí technokratická a povrchná kultúra médií nad vzdelanou spoločnosťou, ktorá uznáva hodnotu kníh. tento román bol aj úspešne sfilmovaný. Vo veľkom je tento román podobný aj súčasnému dianiu nielen vo svete, ale aj v našej krajine. 451° F je adekvátny nám zrozumiteľnejším 150 ° Celia, čo je už ďaleko za bodom varu. No a v takom vysoko prehriatom svete sa dnes nachádzame. Celosvetovo sa chýli k ďalšej ekonomickej kríze, ktorej bude zrejme predchádzať finančná, čo už hmatateľne pociťujeme aj my už v takmer astronomicky narastajúcemu zdražovaniu najme potravín.              Pápež František nám zanechal čudný odkaz – aby sme boli kľudní, odvážni a súdržní, čo je vzhľadom hlavne u nás pre totálne rozdelenú  spoločnosť, keď je pomer nespokojnosti ľudí s terajšou vládou a jej podporovateľmi  priepastný 90 ku 10 %. V našej spoločnosti pretrvávajú silné turbulencie nielen politické a hospodárske ale aj tie spoločenské. Za stavu, keď sú vďaka amaterizmu a neschopnosti vládnej koalície v rozklade najdôležitejšie štátne štruktúry je namieste otázka jej ďalšieho pôsobenia. V takejto situácii Kollár burcuje celkom emotívne koalíciu k návratu na začiatok, je však otázne, či je to dobre možné. Skôr je asi pravdou hodnotenie tohto politického chameleóna predsedu Hlasu – SD Pellegríniho, že Kollár ráno povie jedno a večer, či aj skôr niečo úplne opačné. Vyrušuje ma aj rozopra medzi opozíciou o odvolávaní to či onoho vládneho činiteľa, keďže obyčajní, slušní a dobrí ľudia majú v tejto vysoko prehriatej dobe, ďaleko cez bod varu tie najobyčajnešie problémy – ako vyžiť !!!             Riešením je stále na stole iba to jediné – pokúsiť sa presadiť REFERENDUM aj keď nie som celkom presvedčený o tom, že sa podarí po voľbách zostaviť skutočne ľudovú vládu, ktorá by im aj konečne slúžila a nie ich iba klamala a okrádala.